Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stúpajúca hladina oceánov môže postihnúť milióny Austrálčanov už o 25 rokov

Austrália varuje pred narastajúcimi dôsledkami klimatickej krízy, ktoré do roku 2050 ohrozia až 1,5 milióna jej obyvateľov. Najväčší vplyv bude mať stúpajúca hladina oceánov, pričom žiadna komunita v krajine nebude imúnna.

Podľa vládnej správy sa očakáva, že najviac zasiahne sever a odľahlé oblasti.

Minister pre klímu Chris Bowen zdôraznil, že každý krok smerom k nulovým emisiám pomáha predísť horším dopadom v budúcnosti.

Austrália preto plánuje sprísniť klimatické politiky a čoskoro oznámi nový emisný cieľ pre rok 2035.

Od zvolenia labouristickej vlády v roku 2022 už krajina investovala 3,6 miliardy dolárov do adaptačných opatrení. Ambíciou je znížiť emisie do roku 2030 o 43 percent a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Správa zároveň upozorňuje na tlak na zdravotníctvo, infraštruktúru a priemysel, čo môže zásadne ovplyvniť fungovanie krajiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Severná Kórea odmieta dialóg, trvá na práve vlastniť jadrové zbrane

Severná Kórea oficiálne vyhlásila, že jej pozícia jadrovej mocnosti je trvalá a nezvratná. Podľa vyhlásenia Stálej misie KĽDR pri OSN vo Viedni, ktoré priniesla agentúra KCNA, je právo vlastniť jadrové zbrane zakotvené v najvyššom zákone krajiny.

Pchjongjang tak reagoval na opakované výzvy Spojených štátov na denuklearizáciu, ktoré označil za provokatívne zasahovanie do vnútorných záležitostí.

Jadrový arzenál Severná Kórea prezentuje ako jedinú možnosť, ako sa ubrániť proti jadrovým hrozbám zo strany Washingtonu.

KĽDR zároveň kritizovala USA za pokrytectvo – zatiaľ čo odsudzujú jej jadrový program ako nezákonný, sami podľa Pchjongjangu podkopávajú medzinárodnú stabilitu „radikálnym budovaním“ vlastného arzenálu.

Vyhlásenie prichádza v období, keď Pchjongjang pokračuje v rozvoji jadrových a raketových kapacít a odmieta ponuky na dialóg zo strany USA a Južnej Kórey.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Moskva odmieta protest Bukurešti pre ruský dron a obviňuje Ukrajinu

Ruský veľvyslanec v Rumunsku Vladimir Lipajev odmietol protest Bukurešti po tom, čo ruský dron prenikol do rumunského vzdušného priestoru. Incident označil za „ďalšiu provokáciu“ Ukrajiny a tvrdil, že nedostal presvedčivú odpoveď o pôvode dronu.

Podľa rumunského ministerstva obrany sa bezpilotné lietadlo v sobotu nachádzalo v priestore krajiny približne 50 minút a následne odletelo smerom na Ukrajinu. Situáciu monitorovali dve rumunské stíhačky F-16 a dve nemecké Eurofighter Typhoon.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí si v nedeľu predvolalo ruského veľvyslanca a označilo incident za „neprijateľný a nezodpovedný čin“ porušujúci suverenitu krajiny. Zároveň vyzvalo Moskvu, aby prijala opatrenia proti opakovaniu podobných prípadov.

K narušeniu došlo krátko po incidente s dronmi nad Poľskom, ktoré následne varovalo Rusko pred ďalšími provokáciami.

(tasr, est)

Minúta  |  

Sociálne siete sú rakovina, prispeli k atentátu, povedal guvernér Cox

Guvernér Utahu Spencer Cox v ostrom vystúpení proti sociálnym sieťam označil ich algoritmy za "rakovinu", ktorá podľa neho priamo prispela k atentátu na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

"Verím, že sociálne médiá zohrali priamu úlohu v každom jednom atentáte a pokuse o atentát, ktoré sme videli za posledných päť-šesť rokov," poznamenal v rozhovore pre NBC podľa Politica.

V diskusii Meet the Press vyhlásil, že platformy sú nastavené tak, aby zvýhodňovali extrémne a nahnevané postoje, čo podľa neho vedie k radikalizácii mladých ľudí.

Dopamínové mechanizmy sociálnych sietí prirovnal k účinkom fentanylu a varoval, že spoločnosť nedokáže spracovať neustály príval násilných záberov, ktoré sa stávajú virálnymi.

"Musíme ich brať na zodpovednosť," povedal na margo technologických firiem, ktoré ignorujú dôsledky. Podľa neho je riešením aj návrat k jednoduchším formám kontaktu – tráviť čas s rodinou, venovať sa komunite či pobytu v prírode.

"Trvalo nám desaťročia, kým sme si uvedomili, aké zlé sú tieto algoritmy, čo sme urobili, najmä našim deťom," skonštatoval.

(max)

Minúta  |  

Odpad v Číne má „cenu zlata“. Po dekáde je ho nedostatok

Čína čelí paradoxu vlastného úspechu. Po rokoch rýchlej výstavby spaľovní odpadu má dnes vyššiu kapacitu, než akú dokáže reálne naplniť.

Krajina vybudovala podľa Financial Times viac ako tisíc závodov s dennou kapacitou 1,1 milióna ton. Podľa údajov z roku 2022 vyprodukovali domácnosti len 311 miliónov ton odpadu ročne, čo je menej než oficiálna kapacita 333 miliónov.

Problém má aj ekonomickú stránku. Viacerí prevádzkovatelia priznávajú, že "už predtým zarábali málo a teraz ešte menej". Ekologické dôsledky spaľovní sú pritom stále diskutované.

Odborníci vyjadrili obavy pre karcinogénne výpary, ktoré môžu spôsobiť únik ťažkých kovov do okolitého ekosystému, a popolček, ktorý sa dá znovu použiť - hlavne v stavebných materiáloch, aj keď dopyt po ňom prudko klesol v dôsledku dlhotrvajúcej krízy v sektore nehnuteľností.

Tamojšie ministerstvo životného prostredia uviedlo, že sektor dosiahol vrchol a tempo výstavby nových zariadení sa spomaľuje. Priznalo zároveň, že ročný objem vedľajších produktov stúpa, no časť sa recykluje: "Čína bude s výhľadom do budúcnosti pokračovať v zlepšovaní čistenia popolčeka a výluhových vôd."

Experti sa zhodli, že krajina je v súčasnosti blízko k vyriešeniu problému "obliehania odpadom", ktorý ju ešte pred desaťročím sužoval.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj pochválil armádu za útoky na infraštruktúru v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu vo svojom večernom videoprejave poďakoval ukrajinskej armáde za zničenie zariadení ruskej ropnej a plynárenskej infraštruktúry.

Zelenskyj označil útoky na ruské ropné rafinérie, ich terminály a ropné sklady za „najúčinnejšie sankcie.., ktoré fungujú najrýchlejšie“. Tieto útoky podľa neho výrazne obmedzujú kapacity ruského ropného priemyslu „a to výrazne obmedzuje vojnu.“

Zelenskyj takto reagoval na nedeľné správy, že ukrajinské drony zasiahli jednu z najväčších ruských ropných rafinérií nachádzajúcu sa v meste Kiriši v Leningradskej oblasti na severozápade európskej časti Ruska. Spomenul aj ukrajinský útok na ruský prístav Primorsk -, kde podľa Ukrajinou overených informácií došlo k „významným škodám“.

(tasr, bbc, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.