Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko aktivovalo systém na kontrolu dezinformácií počas volieb

Česká republika aktivovala systém rýchlej reakcie (RRS), ktorý má pred voľbami monitorovať potenciálne dezinformácie. Informáciu oficiálne nepotvrdili štátne inštitúcie, no jej nasadenie odhalil zahraničný investigatívny novinár Stéphane Luçon a potvrdil portál Demagog.cz.

Ako píše portál Reportéři on-line, RRS umožňuje vybraným organizáciám ako napríkald Demagog.cz, nahlasovať problematický obsah na sociálnych sieťach s prioritou.

Kritici však upozorňujú na vážne nedostatky v transparentnosti, absenciu kontrolných mechanizmov a potenciálne konflikty záujmov.

Podľa Luçona sa môžu fact-checkeri stať „mlynčekmi na obsah“, keďže napríklad Meta platí až 800 dolárov za každé overenie.

V Rumunsku už systém viedol k zásahom voči nezávislým novinárom bez vysvetlenia.

Znepokojenie vyvoláva aj skutočnosť, že veľké technologické firmy sa od modelu profesionálneho fact-checkingu odkláňajú. Elon Musk ho označil za nebezpečný, Mark Zuckerberg priznal jeho zlyhanie.

(lup)

Minúta  |  

Väčšina Nemcov sa obáva ruského útoku na krajinu NATO, ukázal prieskum

Po nedávnom incidente, keď ruské drony narušili poľský vzdušný priestor, rastie v Nemecku obava z možného útoku Ruska na niektorú z krajín NATO.

Podľa prieskumu inštitútu Insa sa až 62 percent Nemcov obáva takéhoto scenára, pričom najčastejšie sa spomínajú štáty ako Poľsko či Litva.

Mnohí vojenskí analytici zároveň pochybujú, že šlo len o nehodu – skôr to vnímajú ako zámerné testovanie reakcií Aliancie.

Zároveň až polovica respondentov podporuje tvrdší ekonomický postoj voči Moskve – chcú úplné zastavenie dodávok ruskej ropy a plynu do EÚ. Viac než polovica tiež súhlasí s tým, aby boli zmrazené ruské aktíva využité na pomoc Ukrajine.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Stúpajúca hladina oceánov môže postihnúť milióny Austrálčanov už o 25 rokov

Austrália varuje pred narastajúcimi dôsledkami klimatickej krízy, ktoré do roku 2050 ohrozia až 1,5 milióna jej obyvateľov. Najväčší vplyv bude mať stúpajúca hladina oceánov, pričom žiadna komunita v krajine nebude imúnna.

Podľa vládnej správy sa očakáva, že najviac zasiahne sever a odľahlé oblasti.

Minister pre klímu Chris Bowen zdôraznil, že každý krok smerom k nulovým emisiám pomáha predísť horším dopadom v budúcnosti.

Austrália preto plánuje sprísniť klimatické politiky a čoskoro oznámi nový emisný cieľ pre rok 2035.

Od zvolenia labouristickej vlády v roku 2022 už krajina investovala 3,6 miliardy dolárov do adaptačných opatrení. Ambíciou je znížiť emisie do roku 2030 o 43 percent a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Správa zároveň upozorňuje na tlak na zdravotníctvo, infraštruktúru a priemysel, čo môže zásadne ovplyvniť fungovanie krajiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Severná Kórea odmieta dialóg, trvá na práve vlastniť jadrové zbrane

Severná Kórea oficiálne vyhlásila, že jej pozícia jadrovej mocnosti je trvalá a nezvratná. Podľa vyhlásenia Stálej misie KĽDR pri OSN vo Viedni, ktoré priniesla agentúra KCNA, je právo vlastniť jadrové zbrane zakotvené v najvyššom zákone krajiny.

Pchjongjang tak reagoval na opakované výzvy Spojených štátov na denuklearizáciu, ktoré označil za provokatívne zasahovanie do vnútorných záležitostí.

Jadrový arzenál Severná Kórea prezentuje ako jedinú možnosť, ako sa ubrániť proti jadrovým hrozbám zo strany Washingtonu.

KĽDR zároveň kritizovala USA za pokrytectvo – zatiaľ čo odsudzujú jej jadrový program ako nezákonný, sami podľa Pchjongjangu podkopávajú medzinárodnú stabilitu „radikálnym budovaním“ vlastného arzenálu.

Vyhlásenie prichádza v období, keď Pchjongjang pokračuje v rozvoji jadrových a raketových kapacít a odmieta ponuky na dialóg zo strany USA a Južnej Kórey.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Moskva odmieta protest Bukurešti pre ruský dron a obviňuje Ukrajinu

Ruský veľvyslanec v Rumunsku Vladimir Lipajev odmietol protest Bukurešti po tom, čo ruský dron prenikol do rumunského vzdušného priestoru. Incident označil za „ďalšiu provokáciu“ Ukrajiny a tvrdil, že nedostal presvedčivú odpoveď o pôvode dronu.

Podľa rumunského ministerstva obrany sa bezpilotné lietadlo v sobotu nachádzalo v priestore krajiny približne 50 minút a následne odletelo smerom na Ukrajinu. Situáciu monitorovali dve rumunské stíhačky F-16 a dve nemecké Eurofighter Typhoon.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí si v nedeľu predvolalo ruského veľvyslanca a označilo incident za „neprijateľný a nezodpovedný čin“ porušujúci suverenitu krajiny. Zároveň vyzvalo Moskvu, aby prijala opatrenia proti opakovaniu podobných prípadov.

K narušeniu došlo krátko po incidente s dronmi nad Poľskom, ktoré následne varovalo Rusko pred ďalšími provokáciami.

(tasr, est)

Minúta  |  

Sociálne siete sú rakovina, prispeli k atentátu, povedal guvernér Cox

Guvernér Utahu Spencer Cox v ostrom vystúpení proti sociálnym sieťam označil ich algoritmy za "rakovinu", ktorá podľa neho priamo prispela k atentátu na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

"Verím, že sociálne médiá zohrali priamu úlohu v každom jednom atentáte a pokuse o atentát, ktoré sme videli za posledných päť-šesť rokov," poznamenal v rozhovore pre NBC podľa Politica.

V diskusii Meet the Press vyhlásil, že platformy sú nastavené tak, aby zvýhodňovali extrémne a nahnevané postoje, čo podľa neho vedie k radikalizácii mladých ľudí.

Dopamínové mechanizmy sociálnych sietí prirovnal k účinkom fentanylu a varoval, že spoločnosť nedokáže spracovať neustály príval násilných záberov, ktoré sa stávajú virálnymi.

"Musíme ich brať na zodpovednosť," povedal na margo technologických firiem, ktoré ignorujú dôsledky. Podľa neho je riešením aj návrat k jednoduchším formám kontaktu – tráviť čas s rodinou, venovať sa komunite či pobytu v prírode.

"Trvalo nám desaťročia, kým sme si uvedomili, aké zlé sú tieto algoritmy, čo sme urobili, najmä našim deťom," skonštatoval.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.