Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na proteste proti úsporám vo Francúzsku zadržali takmer 200 ľudí

Vo Francúzsku sa vo štvrtok uskutočnili masové protesty proti úsporným opatreniam vlády, ktoré do ulíc podľa odborového zväzu Všeobecná konfederácia práce pritiahli viac než milión ľudí. Ministerstvo vnútra odhadovalo ich počet na približne 500-tisíc.

V Paríži sa zišlo okolo 55-tisíc demonštrantov. Protesty sa neobišli bez násilia - polícia zadržala 181 osôb a pri potýčkach utrpelo zranenia jedenásť policajtov a rovnaký počet civilistov. Medzi nimi je aj televízny reportér, ktorého zasiahol projektil - údajne vystrelený bezpečnostnými zložkami - a utrpel popáleniny na chrbte a poškodenie sluchu.

Počas demonštrácií vypuklo aj 29 požiarov. Verejná doprava bola podľa ministerstva dopravy narušená, no nie úplne ochromená.

Protesty organizovala aliancia odborových zväzov, ktorá varuje, že úsporný rozpočet na budúci rok môže ohroziť zamestnancov, dôchodcov aj nízkopríjmové domácnosti. Kritike čelil aj návrh na zrušenie dvoch štátnych sviatkov, od ktorého však vláda napokon ustúpila.

Demonštrácie mali vytvoriť tlak na nového premiéra Sébastiena Lecornua, ktorý pripravuje rozpočtové škrty po páde predchádzajúcej vlády. Ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko medzitým ohlásila ďalšie protesty na nedeľu.

(tasr, le monde, max)

Minúta  |  

Ruský Ďaleký východ postihlo ďalšie zemetrasenie s magnitúdou 7,8

Pri pobreží Kamčatky na ruskom Ďalekom východe zaznamenali vo štvrtok zemetrasenie, ktorého epicentrum sa nachádzalo 128 kilometrov východne od mesta Petropavlovsk-Kamčatskij a v hĺbke 10 kilometrov.

Americké Tichomorské centrum pre varovanie pred cunami vydalo varovania pred možným výskytom mohutných vĺn pozdĺž pobrežia.

Túto oblasť postihlo silné zemetrasenie s magnitúdou viac ako 7 aj 13. septembra. V Petropavlovsku-Kamčatskom zaznamenali otrasy s magnitúdou 5,5 až 6. Pre východné pobrežie Kamčatského polostrova bola vydaná výstraha pred cunami, ktorá však bola neskôr zrušená.

V júli došlo na polostrove Kamčatka k šiestemu najsilnejšiemu zemetraseniu od začiatku meraní s magnitúdou 8,8. Išlo zároveň o najsilnejšie zemetrasenie od roku 2011, keď otrasy s magnitúdou 9,0 zasiahli východné pobrežie Japonska.

(tasr, est)

Minúta  |  

USA vetovali rezolúciu OSN o prímerí v Gaze, zvyšné štáty hlasovali „za“

Spojené štáty vo štvrtok vetovali návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by požadovala okamžité, bezpodmienečné a trvalé prímerie v Gaze.

Rovnako by Izrael čelil výzve na zrušenie všetkých obmedzení týkajúcich sa dodávok pomoci do palestínskej enklávy.

Text, ktorý vypracovalo desať zvolených členov 15-člennej rady, by tiež požadoval okamžité, dôstojné a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov držaných Hamasom a ďalšími skupinami.

Získalo hlasovalo okrem Spojených štátov všetkých ostatných štrnásť členov. Je to pritom už šiestykrát, čo USA využili veto v Bezpečnostnej rade v súvislosti s takmer dvojročnou vojnu medzi Izraelom a Hamasom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko správu o 35-tisíc deportovaných deťoch z Ukrajiny označilo za propagandu

Ruské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo správu o deportáciách ukrajinských detí ako „protivedeckú propagandu“. Vypracovalo a zverejnilo ju pracovisko humanitárneho výskumu Fakulty verejného zdravia na Yaleovej univerzite.

Podľa správy Rusko odviezlo deti do viac ako 210 zariadení, kde čelia vojenskému výcviku, zapájajú sa do výroby dronov či iných foriem nútenej prevýchovy.

Hovorkyňa rezortu diplomacie Marija Zacharovová označila správu za výmysly a spochybnila metodiku zberu údajov. Kritizovala tiež odhady Yaleovej univerzity, podľa ktorých bolo nezákonne deportovaných približne 35-tisíc detí, pričom vyhlásila, že ide o „vykonštruované čísla“.

Dokument má podľa nej slúžiť ako súčasť západnej kampane na ospravedlnenie zabavovania ruského majetku. Kyjev medzitým uvádza, že Moskva od začiatku vojny nelegálne deportovala alebo násilne vysídlila viac ako 19-tisíc detí do Ruska a Bieloruska, čím porušila Ženevské dohovory.

Zacharovová tvrdí, že Rusko dostalo len jediný oficiálny zoznam, a to počas rokovaní v Istanbule v júni 2025, na ktorom sa nachádzalo 339 mien.

(reuters, max)

Minúta  |  

Francúzsko: Policajti zastrelili neďaleko škôlky muža s mačetou

Policajti v meste La Seyne-sur-Mer ležiacom na juhovýchode Francúzska v departemente Var zastrelili vo štvrtok muža, ktorého svedkovia videli pohybovať sa s mačetou v ruke v blízkosti materskej školy.

K incidentu došlo okolo 16.45 h. Svedkovia predtým polícii nahlásili, že na ulici neďaleko materskej školy videli muža ozbrojeného sečnou zbraňou s čepeľou dlhou niekoľko desiatok centimetrov, ktorý sa slovne vyhrážal svojmu okoliu, uviedol Samuel Finielz z prokuratúry v Toulone.

Na miesto bola vyslaná hliadka. Policajti po príchode na miesto zbadali ozbrojeného muža a požiadali ho, aby položil mačetu na zem. Keď neposlúchol a začal sa k nim približovať aj s mačetou v ruke, policajti najprv dvakrát použili taser, avšak bezvýsledne. Po tom, ako muž pokračoval vo vyhrážaní sa, policajti naňho šesťkrát vystrelili, mieriac na spodnú časť tela.

Muža následne previezli do miestnej nemocnice, kde o niekoľko minút neskôr zomrel. Jeho identita nebola bezprostredne známa, pretože nemal pri sebe žiadne doklady.

(tasr, afp, le figaro, est)

Minúta  |  

Historický spor. Prezident USA sa pokúša prvýkrát odvolať guvernérku Fedu

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA, aby umožnil odvolať Lisu Cookovú z rady guvernérov Federálneho rezervného systému (Fed). Išlo by o bezprecedentný krok v dejinách Fedu od jeho založenia v roku 1913.

Prezident tvrdí, že Cooková sa pred nástupom do funkcie dopustila hypotekárneho podvodu, čo ona popiera. Nižší súd v septembri rozhodol, že Trumpovo obvinenie pravdepodobne nie je dostatočným dôvodom na jej odvolanie. Dočasne Trumpovi zablokoval odvolanie.

Odvolací súd tento týždeň odmietol žiadosť Bieleho domu o pozastavenie tohto rozhodnutia. Cooková, ktorá je prvou černoškou vo funkcii guvernérky Fedu, zažalovala šéfa Bieleho domu za nezákonné zasahovanie a tvrdí, že jeho kroky sú zámienkou pre jej odvolanie za jej postoj k menovej politike.

Ministerstvo spravodlivosti, ktoré žiadalo sudcov o zrušenie pôvodného rozhodnutia, v podaní uviedlo, že prezident má nepreskúmateľnú právomoc rozhodnúť, kedy je dôvod na odvolanie naplnený.

Trump od januárového návratu do Bieleho domu opakovane dáva najavo, že nesúhlasí s opatrnou menovou politikou Fedu a nalieha, aby centrálna banka znižovala úrokové sadzby rýchlejšie a razantnejšie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.