Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva hlási „teroristický útok“ na Kryme, Kyjev sa nevyjadril

Pri útoku ukrajinského dronu na rekreačnú oblasť Foros na Kryme prišli o život traja ľudia a 16 ďalších utrpelo zranenia, oznámil Moskvou dosadený šéf polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo od Ukrajiny, Sergej Aksjonov.

Podľa ruského ministerstva obrany šlo o „teroristický útok“ na civilný cieľ, kde sa nenachádzali žiadne vojenské objekty. Ministerstvo uviedlo, že drony niesli výbušný náklad, ktorý spôsobil výbuchy a požiare.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová incident odsúdila. „NATO a Európska únia sa pri hľadaní agresora na európskom kontinente musia pozrieť do zrkadla, aby to videli. Sú to práve oni, ktorí destabilizujú a šíria terorizmus v Európe tým, že podporujú kyjevský režim a sú preň dodávateľom zbraní,“ povedala pre tlačovú agentúru TASS.

Kyjev sa k útoku oficiálne nevyjadril a správu nebolo možné nezávisle overiť.

Podľa Aksjonova boli poškodené aj miestne budovy vrátane školy a trosky dronov spôsobili požiare pri Jalte. Guvernér Sevastopoľa Michail Rozvožajev dodal, že protivzdušná obrana zostrelila ďalšie tri drony.

(reuters, max)

Minúta  |  

Severná Kórea odmieta zjednotenie s Juhom, jadrový program považuje za nutný

Severokórejský vodca Kim Čong-un počas zasadnutia Najvyššieho ľudového zhromaždenia vyhlásil, že nevidí dôvod odmietať dialóg s USA, ak Washington prestane trvať na denuklearizácii.

Zdôraznil, že jadrový arzenál je pre KĽDR otázkou prežitia vzhľadom na hrozby zo strany Spojených štátov a Južnej Kórey. Súčasné ponuky Washingtonu a Soulu označil za neúprimné, pretože podľa neho ich cieľom zostáva oslabiť a zvrhnúť severokórejský režim.

„Osobne mám stále pekné spomienky na amerického prezidenta Trumpa,“ informovala agentúra KCNA. S tým sa pritom stretol trikrát počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta.

„Svet už veľmi dobre vie, čo Spojené štáty urobia po tom, čo prinútia krajinu vzdať sa svojich jadrových zbraní a odzbrojiť sa. Nikdy sa našich jadrových zbraní nevzdáme,“ povedal Kim.

Vo vzťahu k Soulu zaujal ešte tvrdšiu pozíciu - odmietol akékoľvek rokovania a myšlienku zjednotenia oboch Kóreí označil za „zbytočnú“. Kriticky sa vyjadril aj k plánu denuklearizácie juhokórejského prezidenta I Če-mjonga, ktorý podľa neho iba kopíruje predchádzajúce návrhy.

Soul trvá na tom, že dialóg je potrebný a postupná denuklearizácia je stále možná.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump a desaťtisíce ľudí v USA vzdávajú hold Charliemu Kirkovi

Charlie Kirk, významný konzervatívny aktivista a zakladateľ organizácie Turning Point USA, je v nedeľu 21. septembra 2025 poctený pamätnou službou v štadióne State Farm v Glendale v Arizone.

Prišli desaťtisíce ľudí, vrátane prezidenta Donalda Trumpa a viceprezidenta JD Vancea, ktorí na podujatí vystúpia.

Kirk bol zavraždený 10. septembra počas kampane Turning Point USA na Utah Valley University. Trump už skôr vyzdvihol Kirkov obrovský vplyv na mladých konzervatívcov, ktorí ho veľmi milovali a jeho strata ich veľmi zasiahla.

Podľa informácií Fox News okrem Trumpa a Vancea sú ďalšími rečníkmi na podujatí významní konzervatívni lídri a predstavitelia vlády, ako Robert F. Kennedy mladší, Pete Hegseth, Tulsi Gabbardová, Donald Trump mladší, Tucker Carlson a ďalší. Kirkova vdova Erika Kirková, ktorá prevzala vedenie Turning Point USA, tiež vystúpi.

Pamätná služba, nesúca názov „Budovanie odkazu: Spomienka na Charlieho Kirka,“ je organizovaná v štadióne s kapacitou až 73 000 miest, pričom tisíce ďalších nadšencov sa zhromaždili v okolitých priestoroch.

Podujatie si vyžiadalo zvýšené bezpečnostné opatrenia, podobné tým, ktoré sa nasadzujú pri veľkých športových podujatiach.

Charlie Kirk bol významnou postavou, ktorá mobilizovala mladých ľudí v prospech konzervatívnych hodnôt, aj keď jeho výroky o rôznych témach niekedy vyvolávali kontroverzie.

(sie)

Minúta  |  

Trump sľubil podporu Poľsku a pobaltským štátom pri eskalácii od Ruska

Euronews informuje, že Donald Trump vyjadril v mene USA ochotu pomôcť brániť Poľsko a pobaltské štáty, ak by Rusko pokračovalo v eskalácii napätia v Európe.

Jeho vyjadrenie prichádza ako odpoveď na tlak zo strany týchto krajín, ktoré požadujú tvrdšiu reakciu na ruské provokácie, vrátane prípadného zostreľovania ruských lietadie, ktoré porušia hranice aliancie.

Ruské vojenské stroje porušili vzdušný priestor Estónska, čo vyvolalo aktiváciu článku 4 zmluvy NATO a zvolanie schôdzky Bezpečnostnej rady OSN. Podobné porušenia vzdušného priestoru zaznamenalo Poľsko a aj nemecké letectvo nad Baltickým morom, ktoré tiež vyzvalo na pevnejšie kroky.

Litovská ministerka obrany Dovile Sakalieneová tiež vyzvala na zostrelenie ruských strojov, ktoré narušujú bezletovú zónu.

Poľský minister obrany vyzval NATO, aby reagovalo dôrazne a jednoznačne, aby zabránilo ďalším narušeniam a zabezpečilo bezpečnosť svojich členských štátov.

Na 22. septembra bola naplánovaná mimoriadna schôdzka Bezpečnostnej rady OSN práve na tému porušenia estónskeho vzdušného priestoru.

(sie)

Minúta  |  

Reuters: Trumpov „cár hraníc“ Homan ako súčasť korupčného prípadu?

Tom Homan, známy ako „cár hraníc“ (šéf imigračnej a hraničnej politiky) z administratívy Donalda Trumpa, bol v roku 2024 zapletený do korupčného prípadu týkajúceho sa úplatku 50-tisíc amerických dolárov, ktorý mal údajne prijať od dôstojníka FBI v utajenej akcii, informovali zdroje oboznámené s prípadom agentúru Reuters.

Najprv vyšetrovanie, ktoré začalo v Texase, sledovalo tvrdenia, že Homan mal pomáhať za úplatok získať vládne kontrakty súvisiace s imigračnou politikou.

Napriek dôkazom a nahrávkam, ktoré zaznamenali údajné inkriminované stretnutie, americké ministerstvo spravodlivosti ukončilo vyšetrovanie v lete 2025.

Zdôvodnili to tým, že FBI a prokurátori dospeli k záveru, že neexistuje dostatok dôkazov na obvinenie zo zločinu. Vyšetrovanie bolo označené za politicky motivované a bez opory v dôkazoch.

Šéf Bieleho domu a jeho zástupcovia obhajovali Homana, označujúc ho za celoživotného verejného služobníka s výbornými výsledkami v oblasti bezpečnosti hraníc.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Oľha Stefanišynová je novou veľvyslankyňou Ukrajiny v USA

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval bývalú podpredsedníčku vlády Oľhu Stefanišynovú za novú veľvyslankyňu Ukrajiny v Spojených štátoch.

Menovací dekrét podpísal počas svojho večerného prejavu, v ktorom zdôraznil význam silných vzťahov s Americkou republikou pre dlhodobú bezpečnosť krajiny.

Stefanišynová, ktorá má skúsenosti ako ministerka pre európsku integráciu a na rokovaniach s USA, prevezme úlohu veľvyslankyne v čase, keď Ukrajina pokračuje vo svojich snahách o získanie ďalšej vojenskej a ekonomickej pomoci na boj proti ruskej agresii.

Kyjev tiež navrhol Washingtonu dohody o dodávkach amerických zbraní prostredníctvom európskych spojencov a o exporte ukrajinských dronov do USA.

Stefanišynová nahradí Oksanu Markarovú, ktorá zastávala túto pozíciu od roku 2021 a dohliadala na koordináciu pomoci počas eskalácie konfliktu od roku 2022.

Zelenskyj ďalej avizoval blízke stretnutia svojej administratívy s americkými predstaviteľmi v New Yorku, ktoré majú pokračovať v snahách ukončiť vojnu a posilniť medzinárodnú podporu Ukrajiny.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.