Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské drony v noci zasiahli petrochemický závod v Rusku

Ukrajinská domáca bezpečnostná služba v noci uskutočnila dronový útok na petrochemický závod Gazprom Neftekhim Salavat v ruskom regióne Baškirsko. Podľa zdroja agentúry Reuters útok spôsobil požiar.

Ide už o druhý útok na veľký priemyselný objekt v tomto regióne počas jedného týždňa.

Prvým útokom bol dronový zásah na rafinériu Bashneft – Novoil v Ufe, hlavnom meste Baškirska, dňa 12. septembra, pri ktorom došlo k výbuchom a rozsiahlemu požiaru.

(lud)

Minúta  |  

Na Slovensko priletia ďalšie stíhačky F-16, o kúpe tankov ešte nerozhodli

Ďalšie stíhačky F-16 by mali prísť na Slovensko na budúci týždeň. Slovenské nebo naďalej chránia spojenci. Jeho obranu by SR mohla prevziať na budúci rok. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

„Ďalšie stíhačky by mali prísť, tuším, v priebehu budúceho týždňa. To sú asi dve a do konca roka by mala prísť tiež ešte minimálne dvojica,“ uviedol Kaliňák s tým, že rezort ešte musí rozhodnúť, kedy na Slovensko priletia stíhačky, ktoré sa aktuálne zúčastňujú na výcviku pilotov v americkej Arizone.

Nasadzovať by ich mohli podľa Kaliňáka od začiatku budúceho roka. Plnú spôsobilosť by následne mohli dosiahnuť počas niekoľkých mesiacov. „Máme to trošku posunuté. Ja s tým nie som spokojný, to poviem úprimne,“ uznal minister a dodal, že situácia je komplikovaná.

Kontrakt na 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70 americkej výroby uzavrelo Slovensko koncom roka 2018. Dodanie lietadiel sa pre pandémiu oneskorilo. Prvé stroje prileteli na vojenské letisko v Kuchyni pri Malackách v lete minulého roka.

Neopomenul, že rezort obrany ešte nerozhodol o nákupe nových tankov, o ktorom hovoril vlani v decembri. Potvrdil však dve alternatívy – britsko-švédsky stroj CV90120 a tank tureckej výhody. Obe by mali byť „o 40 percent lacnejšie, možno o polovičku“.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Štát začal obstarávanie dokumentácie pre vodnú elektráreň Málinec

Štátny podnik Vodohospodárska výstavba pokračuje v prípravách projektu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. Momentálne sa koná obstarávanie dokumentácie stavebného zámeru, pričom predpokladaná hodnota zákazky je 1,3 milióna eur bez DPH. 

Záujemcovia môžu svoje ponuky predkladať do 21. októbra a hlavným kritériom výberu bude cena. Súčasťou dokumentácie majú byť aj podklady potrebné na vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou Slovenskej republiky.

Projekt má podporu viacerých samospráv. Ministerstvo životného prostredia podpísalo dohodu so starostami Málinca, Látok a ďalších 15 obcí z regiónu Podpoľania. Podľa enviroministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) by elektráreň priniesla nielen ekonomický rast v regióne, ale i celkový prínos pre slovenské hospodárstvo.

Napriek tomu projekt vyvoláva odpor. Obyvatelia v regióne sa obávajú jeho vplyvu na životné prostredie a najmä na kvalitu pitnej vody. 

Proti zámeru vznikla petícia a v júli sa konal viac ako 40-kilometrový pochod, ktorý mal upozorniť na riziká spojené s výstavbou. Taraba v reakcii zdôraznil, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody.

(tasr, max)

Minúta  |  

Paracetamol je v tehotenstve bezpečný, potvrdila Svetová zdravotnícka organizácia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu potvrdila bezpečnosť užívania paracetamolu počas tehotenstva. Zdôraznila, že žiadne doterajšie štúdie nepreukázali konzistentný vzťah medzi užívaním tohto bežne dostupného lieku a rizikom vzniku autizmu u detí.

Diskusia sa otvorila po pondelkových výrokoch amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý spochybnil bezpečnosť paracetamolu a očkovania, pričom ich spojil s autizmom. Tvrdenia však nie sú podložené vedeckými faktami.

Európska lieková agentúra už v utorok potvrdila, že lieky obsahujúce paracetamol sú počas tehotenstva považované za bezpečné.

Rovnaký postoj zaujal aj slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

(reuters, max)

Minúta  |  

Exposlanci KDH vyzývajú tých súčasných, aby hlasovali za novelu ústavy

„KDH počas svojej existencie vždy presadzovalo základné ľudské hodnoty. My, dolupodpísaní bývalí poslanci NR SR za KDH a dlhoroční členovia KDH, vyzývame všetkých členov súčasného poslaneckého klubu KDH, aby hlasovali za predloženú novelu Ústavy SR,“ znie výzva na facebooku.

Podpísali sa pod ňu Pavol Hrušovský, Pavol Abrhan, Mária Demeterová, Pavol Faktor, Martin Fronc, Monika Gibalová, Ján Hudacký, Jozef Mikloško, Marián Radošovsky a Alojz Přidal.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) koncom januára predstavil zámer zakotviť do ústavy okrem iného existenciu dvoch pohlaví. Ide o nadviazanie na tému „hrádza proti progresivizmu“, o ktorej hovoril ešte vlani v lete pri oslavách svätých Cyrila a Metoda na Devíne.

KDH s niektorými časťami novely nesúhlasilo a predložilo vlastný návrh. Za kľúčové považujú jasne zakotviť, že kultúrno-etické otázky nie sú súčasťou presunu kompetencií na Európsku úniu.

Líder hnutia Milan Majerský počas utorkového protestu, na ktorom sa podieľali aj strany PS, SaS a Demokrati, vyhlásil na pódiu, že budú pri tom, keď Fico padne. Domnieva sa, že Slovensko potrebuje silného občana a silné rodiny. Protestujúci reagovali na jeho vystúpenie pokrikom, nech „nehlasuje s Ficom“.

(max)

Minúta  |  

OSN môže viesť prvá žena v histórii, kandidátkou je exprezidentka Čile

Čile v utorok oznámilo, že do boja o post generálneho tajomníka OSN nominuje svoju bývalú prezidentku Michelle Bacheletovú. Súčasnému šéfovi organizácie Antóniovi Guterresovi sa funkčné obdobie končí v roku 2026. Píše France 24 s odvolaním sa na AFP.

Čilský prezident Gabriel Boric pred Valným zhromaždením OSN vyhlásil, že 73-ročná Bacheletová je „perfektnou voľbou“. Zdôraznil jej politické skúsenosti, odolnosť aj hodnoty, ktoré sú podľa neho v súlade s misiou OSN.

Bacheletová, pôvodným povolaním pediatrička, bola doteraz jedinou prezidentkou Čile. V najvyššej funkcii pôsobila dvakrát – v rokoch 2006 až 2010 a 2014 až 2018.

Na medzinárodnej úrovni zastávala aj významné pozície v rámci Organizácie spojených národov: bola výkonnou riaditeľkou agentúry pre ženy a neskôr vysokou komisárkou pre ľudské práva.

Jej kandidatúra je významná aj z regionálneho pohľadu. Latinská Amerika mala doteraz len jedného generálneho tajomníka – Peruánca Javiera Péreza de Cuellara, ktorý pôsobil v rokoch 1982 až 1991. Ak by Bacheletovú zvolili, OSN by navyše prvý raz viedla žena.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.