Preskočiť na obsah
  |  

Holandsko diskutuje s Ugandou, kam chce posielať odmietnutých migrantov

Holandsko je podľa vládnych zdrojov blízko k dohode s Ugandou o zriadení centra, kam by mohli byť odosielaní zamietnutí žiadatelia o azyl z regiónu pred deportáciou do svojich krajín pôvodu.

Kancelária ministra pre migráciu David van Weel potvrdila, že rokovania sa konajú v New Yorku na okraji Valného zhromaždenia OSN a označila ich za „konštruktívne a pokročilé“. Presný čas podpísania dohody zatiaľ nie je známy.

Tento krok nasleduje po návrhu Európskej komisie, aby členské štáty zriaďovali podobné centrá mimo územia Únie. Otázne však zostáva, či je takýto postup v súlade s holandským právom a medzinárodnými záväzkami.

Kritici pripomínajú britský pokus o dohodu s Rwandou, ktorý stroskotal na právnych prekážkach a politickej zmene vlády. Migrácia je pritom horúcou témou aj v Holandsku. Súčasná vláda padla v júni pre spory o prísnejšie azylové opatrenia a otázka bude dominovať nadchádzajúcim voľbám v októbri.

V roku 2024 vstúpilo do krajiny viac ako 32-tisíc žiadateľov o azyl, čo je o 16 percent menej než rok predtým.

(reuters, max)

  |  

Storočnica futbalových MS môže priniesť historicky najväčší turnaj

FIFA zvažuje, že pri príležitosti 100. výročia Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2030 rozšíri turnaj až na rekordných 64 tímov. Tento návrh vzišiel z iniciatívy Uruguaja a podporili ho aj Argentína, Paraguaj a vedenie juhoamerickej federácie CONMEBOL.

Prvé majstrovstvá sa konali práve v Uruguaji v roku 1930. Prezident CONMEBOL Alejandro Dominguez vyzval na „globálnu oslavu“ futbalu a pripomenul, že takáto príležitosť prichádza len raz za storočie.

Návrh má však aj svojich kritikov. Obavy sa týkajú najmä preťaženia kalendára a logistiky, keďže turnaj by zahŕňal až 128 zápasov.

FIFA už skôr schválila rozšírenie na 48 tímov, ktoré sa uplatní na šampionáte v roku 2026 v USA, Kanade a Mexiku. V roku 2030 by sa turnaj odohral na troch kontinentoch – v Južnej Amerike, Európe a Afrike. Paraguaj, Uruguaj a Argentína odohrajú na začiatku turnaja po jednom zápase, väčšina zápasov sa potom rozdelí medzi Španielsko, Portugalsko a Maroko.

Ak by sa 64-tímový formát schválil, pôjde o jednorazovú výnimku – od roku 2034 by sa FIFA vrátila späť k 48 účastníkom.

(reuters, max)

  |  

Blanár sa bráni kritike pre nákup ruských energií, Západ obvinil z pokrytectva

Slovensko sa ohradilo voči tlaku na zníženie nákupov ruských energií a upozornilo na pokrytectvo niektorých členských štátov Európskej únie.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v rozhovore pre Reuters na Valnom zhromaždení OSN zhodnotil, že krajina je ochotná diskutovať, no odmieta jednostranné požiadavky: „Nemáme žiadne iné možnosti, ktoré by boli udržateľné a zároveň by bola cena primeraná.“

Argumentoval, že Slovensko je na ruské dodávky energeticky naviazané a odstavenie by stálo až desať miliárd eur pre porušenie zmlúv platných do roku 2034.

Kritika Slovenska, keďže nákupy skvapalneného zemného plynu z Ruska do západnej Európy sa za posledný rok zvýšili o 30 percent, je podľa neho pokrytecká. „Francúzsko, Španielsko a Holandsko... takže vidíte, že obrázok je o niečo farebnejší ako čierno-biely,“ povedal.

Po výzve Donalda Trumpa na úplné zastavenie dovozu ruskej energie Únia pripravuje 19. balík sankcií, ktorý počíta s ukončením dovozu do roku 2027. Blanár apeloval na empatiu a otvorenosť k výnimkám a kompenzáciám.

Pripomenul, že sankcie nezmenili vývoj vojny a diplomatické riešenia sú podľa neho jedinou cestou. V New Yorku sa stretol aj s ruským ministrom Sergejom Lavrovom.

(reuters, max)

  |  

USA predstavili mierový plán pre Gazu, Európa rieši stav po vojne

Spojené štáty predstavili 21-bodový mierový plán pre Blízky východ s cieľom dosiahnuť prelom v otázke Gazy. Prezident Donald Trump ho predstavil lídrom niekoľkých krajín vrátane Saudskej Arábie, Kataru a Egypta počas Valného zhromaždenia OSN.

Americký vyslanec Steve Witkoff verí, že dohoda by mohla byť ohlásená už čoskoro. Medzitým konflikt v Gaze pokračuje – izraelská armáda zintenzívňuje útoky, pri ktorých len v stredu zahynulo minimálne 50 osôb, prevažne civilistov.

Hamas varoval, že rozšírenie izraelských operácií ohrozí rukojemníkov, zatiaľ čo Izrael vyzýva obyvateľov, aby povstali a dištancovali sa od Hamasu.

Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu odsúdili snahy niektorých západných krajín, ako Francúzsko a Británia, o uznanie Palestínskeho štátu. Európske štáty zároveň pripravujú stabilizačnú iniciatívu na obdobie po vojne.

Situácia v Gaze je kritická. Obyvateľstvo čelí hladu a masovému vysídľovaniu.

(reuters, max)

  |  

Drony opäť paralyzovali Dánsko, civilno-vojenské letisko Aalborg uzavreli

Dánske letisko v Aalborgu, využívané civilnými aj vojenskými letmi, dočasne uzavreli po tom, ako sa nad ním objavilo niekoľko dronov. Ide o druhý takýto incident v priebehu niekoľkých dní – v utorok boli pre drony paralyzované lety aj na letisku v Kodani.

Polícia v severnom Jutsku potvrdila, že nad Aalborgom spozorovali viacero dronov, ktoré zostali vo vzduchu viac ako tri hodiny. Letisko muselo zastaviť všetky prílety a odlety do štvrtka rána.

Dánske úrady vyjadrili obavy, že ide o koordinovanú sériu incidentov, ktoré by mohli súvisieť s ruskými aktivitami aj v iných krajinách. Moskva akúkoľvek účasť odmieta. Podobný prípad sa odohral aj v Nórsku, kde museli na tri hodiny uzavrieť vzdušný priestor nad letiskom v Osle.

Polícia podotkla, že sa im drony v Aalborgu nepodarilo zneškodniť a páchatelia stále nie sú známi. Drony spozorovali aj v blízkosti letísk v dánskych mestách Esbjerg, Sonderborg a Skrydstrup. Stíhacie krídlo Skrydstrup v južnom Jutsku je základňou pre dánske stíhačky F-16 a F-35.

Prípad vyšetruje polícia v spolupráci s armádou, tajnými službami a zahraničnými partnermi. Cestujúcim a obyvateľom v oblasti podľa úradov nehrozí nebezpečenstvo.

(reuters, max)

  |  

Trump chce zakročiť proti „ľavicovým teroristom“, pripravuje výkonný príkaz

Donald Trump oznámil, že tento týždeň podpíše výkonný príkaz s cieľom rozložiť „domáce teroristické siete“, ktoré podľa neho financujú ľavicové skupiny podnecujúce násilie. Odkazuje pritom na atentát na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, ktorý označuje za súčasť koordinovaného ľavicového útoku.

Oznámenie prišlo v deň, keď sa stal ozbrojený útok na pobočku imigračného úradu v Dallase, kde zomrel jeden človek a ďalší dvaja skončili zranení.

Zároveň prezident do značnej miery bagatelizoval násilie zo strany pravicových skupín a trval na tom, že politické násilie je problémom zakoreneným v ľavici. Odborníci na domáci terorizmus však tvrdia, že politické násilie je dvojstranné a že historicky bolo viac útokov inšpirovaných pravicovou ideológiou.

V pondelok Trump podpísal i samostatný výkonný príkaz, v ktorom vyhlásil ľavicové antifašistické hnutie, známe ako Antifa, za „domácu teroristickú organizáciu“ a pohrozil vyšetrovaním a stíhaním tých, ktorí ho finančne podporujú.

(reuters, max)