Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obvinila Bidena z obťažovania, Putin jej dal ruské občianstvo

Ruský prezident Vladimir Putin udelil občianstvo Tare Readeovej, bývalej asistentke Joea Bidena. Píše Kyiv Independent.

Readeová pracovala v jeho senátorskej kancelárii začiatkom 90. rokov a v roku 2020 počas Bidenovej prezidentskej kampane ho obvinila zo sexuálneho obťažovania.

Exprezident Spojených štátov obvinenia odmietol a úrady ho nikdy oficiálne nevyšetrovali. Readeová sa v roku 2023 presťahovala do Ruska. Hovorila o tom, že sa v USA necíti bezpečne, a požiadala o občianstvo.

V Moskve vystupovala v médiách blízkych Kremľu, kde sa ospravedlnila za „agresívny postoj“ Washingtonu voči Rusku a počas ruskej invázie kritizovala podporu Ukrajiny zo strany Bidenovej administratívy.

Podľa bežných pravidiel musia cudzinci žiť legálne v Rusku päť rokov, kým môžu požiadať o občianstvo. Putin však počas vojny na Ukrajine zaviedol výnimky, ktoré umožňujú udeliť občianstvo aj z „morálnych dôvodov“ alebo rýchlejším postupom pre tých, ktorí sa zapoja do vojenskej služby.

(max)

Minúta  |  

Ekonomická sloboda Slovenska slabne, prepadlo sa o sedem priečok

Slovensko sa v rebríčku ekonomickej slobody Economic Freedom of the World 2025 prepadlo o sedem miest na 49. priečku spomedzi 165 krajín. Na čele zostáva Hongkong pred Singapurom a Novým Zélandom.

Zo susedov je na tom lepšie Česko (29. miesto) a Rakúsko (33.), kým Maďarsko (61.) a Poľsko (76.) skončili za nami. Výsledky inštitút spracoval na základe údajov z roku 2023.

Podľa Inštitútu slobody a podnikania Slovensko stráca konkurencieschopnosť najmä pre rastúce regulácie a slabiny v právnom systéme. Najhoršie hodnotenie získala oblasť veľkosti štátu a daní, kde sme až na 108. mieste.

V právnom systéme a ochrane vlastníctva sme 40., v stabilite meny 67., v reguláciách 57. a najlepšie sme obstáli v slobode medzinárodného obchodu, kde sme 29.

Autori štúdie pripomínajú, že Slovensko sa dlhodobo pohybuje v štvrtej či piatej desiatke, pričom najlepšie skončilo v roku 2021 na 40. mieste.

Globálne ekonomická sloboda klesá už od roku 2020 v dôsledku pandémie, vojny, inflácie a rastúceho protekcionizmu, čo podľa analytikov znižuje rast a kvalitu života.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čína oznámila nový klimatický cieľ, Guterres chce ráznejšie záväzky

Čína v stredu oznámila nový klimatický cieľ, na ktorého základe plánuje znížiť emisie o sedem až desať percent do roku 2035. Peking je najväčším svetovým producentom skleníkových plynov.

Čínsky prezident Si Ťin-pching prisľúbil, že Peking v porovnaní s rokom 2020 šesťnásobne zvýši podiel solárnej a veternej energie a rozšíri používanie vozidiel s nulovými emisiami. „Zatiaľ čo niektoré krajiny protestujú, medzinárodné spoločenstvo by sa malo sústrediť na ten správny smer,“ povedal Si bez priameho spomenutia USA.

Deň predtým americký prezident Donald Trump odsúdil klimatické zmeny ako „podvod“ a kritizoval viaceré krajiny za podporu technológií obnoviteľných zdrojov energie.

Generálny tajomník OSN António Guterres zvolal samit popri 80. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) v New Yorku iba niekoľko týždňov pred klimatickými rokovaniami COP30, ktoré sa uskutočnia v novembri v Brazílii. Stretnutie sa zameralo najmä na konkrétne plány obmedzenia emisií z uhlia, ropy a zo zemného plynu.

EÚ nepredstavila nový oficiálny plán, namiesto toho vypracovala návrh dočasného cieľa, ktorý sa môže neskôr zmeniť. Členské štáty sa však minulý týždeň dohodli, že plán formálne predložia pred novembrovými rokovaniami.

„Parížska dohoda priniesla zmenu,“ uviedol Guterres v prejave a zdôraznil, že od jej prijatia sa znížil predpokladaný globálny nárast teploty zo štyroch stupňov na 2,6 stupňa Celzia – pokiaľ sa súčasné klimatické plány naplno implementujú. „Teraz potrebujeme nové plány na rok 2035, ktoré zájdu oveľa ďalej a oveľa rýchlejšie,“ dodal.

(tasr, ap, est, reuters)

Minúta  |  

YouTube obnoví zablokované účty, Google priznal tlak administratívy Bidena

Google oznámil, že YouTube obnoví účty, ktoré natrvalo zablokoval pre politické prejavy, najmä v súvislosti s COVID-19 či voľbami v USA. Tento krok prichádza po tom, ako spoločnosť priznala, že v minulosti čelila tlaku zo strany administratívy Joea Bidena, aby odstraňovala obsah považovaný za dezinformácie.

Vyplýva to z dokumentu, ktorý získal výbor Snemovne reprezentantov aj portál Fox News, ktorý o tom informuje.

Google v dokumente uviedol, že niektoré zásahy voči tvorcom – medzi nimi napríklad Steve Bannon, Sebastian Gorka či Dan Bongino – boli výsledkom jeho vlastných interných pravidiel, ktoré už medzičasom zrušil.

Podľa právnika spoločnosti však predstavitelia Bieleho domu opakovane kontaktovali Google, aby tlačili na odstraňovanie obsahu, ktorý neporušoval vtedy platné pravidlá. V dokumente spoločnosť zdôrazňuje, že si cení konzervatívne hlasy a ich význam v občianskej diskusii.

Odhalenia sa stali súčasťou širšieho vyšetrovania, ktoré skúma, ako veľké technologické platformy obmedzovali diskusiu o pandémii, voľbách v roku 2020 či afére okolo exprezidentovho syna Huntera Bidena. Podobný krok urobila vlani aj Meta, keď zrušila spoluprácu s externými overovateľmi faktov a kritizovala politický tlak zo strany administratívy. Biden to vtedy označil za „naozaj hanebné“.

(max)

Minúta  |  

Holandsko diskutuje s Ugandou, kam chce posielať odmietnutých migrantov

Holandsko je podľa vládnych zdrojov blízko k dohode s Ugandou o zriadení centra, kam by mohli byť odosielaní zamietnutí žiadatelia o azyl z regiónu pred deportáciou do svojich krajín pôvodu.

Kancelária ministra pre migráciu David van Weel potvrdila, že rokovania sa konajú v New Yorku na okraji Valného zhromaždenia OSN a označila ich za „konštruktívne a pokročilé“. Presný čas podpísania dohody zatiaľ nie je známy.

Tento krok nasleduje po návrhu Európskej komisie, aby členské štáty zriaďovali podobné centrá mimo územia Únie. Otázne však zostáva, či je takýto postup v súlade s holandským právom a medzinárodnými záväzkami.

Kritici pripomínajú britský pokus o dohodu s Rwandou, ktorý stroskotal na právnych prekážkach a politickej zmene vlády. Migrácia je pritom horúcou témou aj v Holandsku. Súčasná vláda padla v júni pre spory o prísnejšie azylové opatrenia a otázka bude dominovať nadchádzajúcim voľbám v októbri.

V roku 2024 vstúpilo do krajiny viac ako 32-tisíc žiadateľov o azyl, čo je o 16 percent menej než rok predtým.

(reuters, max)

Minúta  |  

Storočnica futbalových MS môže priniesť historicky najväčší turnaj

FIFA zvažuje, že pri príležitosti 100. výročia Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2030 rozšíri turnaj až na rekordných 64 tímov. Tento návrh vzišiel z iniciatívy Uruguaja a podporili ho aj Argentína, Paraguaj a vedenie juhoamerickej federácie CONMEBOL.

Prvé majstrovstvá sa konali práve v Uruguaji v roku 1930. Prezident CONMEBOL Alejandro Dominguez vyzval na „globálnu oslavu“ futbalu a pripomenul, že takáto príležitosť prichádza len raz za storočie.

Návrh má však aj svojich kritikov. Obavy sa týkajú najmä preťaženia kalendára a logistiky, keďže turnaj by zahŕňal až 128 zápasov.

FIFA už skôr schválila rozšírenie na 48 tímov, ktoré sa uplatní na šampionáte v roku 2026 v USA, Kanade a Mexiku. V roku 2030 by sa turnaj odohral na troch kontinentoch – v Južnej Amerike, Európe a Afrike. Paraguaj, Uruguaj a Argentína odohrajú na začiatku turnaja po jednom zápase, väčšina zápasov sa potom rozdelí medzi Španielsko, Portugalsko a Maroko.

Ak by sa 64-tímový formát schválil, pôjde o jednorazovú výnimku – od roku 2034 by sa FIFA vrátila späť k 48 účastníkom.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.