Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merzova vláda sa nebráni využitiu zmrazených ruských aktív na Ukrajine

Nemecko signalizovalo, že je otvorené plánu Európskej únie využiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny. Podľa informácií denníka Politico by až 200 miliárd eur z ruských finančných prostriedkov uložených v belgickom depozitári mohlo nahradiť dlhopisy kryté Úniou.

Tento krok by poskytol Kyjevu dodatočné zdroje v čase, keď panujú pochybnosti o budúcom americkom záväzku k Ukrajine zo strany prezidenta USA Donalda Trumpa.

Doteraz Európska únia využívala len úroky zo zmrazených ruských aktív, ktoré sú blokované od začiatku invázie vo februári 2022. Nemecko, ktoré sa dlhodobo stavalo skepticky k myšlienke úplného zabavenia majetku pre právne riziká, podľa ministra financií Larsa Klingbeila prehodnocuje svoj postoj.

O téme budú pravdepodobne diskutovať aj na neformálnom samite premiérov Únie v Kodani na budúci týždeň.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prognóza národnej banky: slabý rast, stagnujúce mzdy a úbytok pracovných miest

Slovenskú ekonomiku čaká výrazné spomalenie. Podľa jesennej prognózy Národnej banky Slovenska vzrastie HDP tento rok len o 0,8 percenta a v roku 2026 ešte klesne na 0,5 percenta.

Guvernér Peter Kažimír pripomenul, že v minulosti očakávali rast okolo troch percent, no výsledok bude zrejme niekde pod jedným percentom. Hlavnými dôvodmi sú nepriaznivé vonkajšie prostredie a konsolidácia verejných financií, ktorá podľa neho zasahuje ekonomiku dvojnásobne, aj keď je nevyhnutná.

Inflácia má tento rok dosiahnuť 4,2 percenta a na budúci klesnúť na 3,6 percenta, čo však zrejme prinesie len stagnáciu, prípadne mierne pozitívny rast reálnych miezd.

Na trh práce taktiež prognóza prináša nepríjemné správy. Slovensko môže prísť o približne 30-tisíc pracovných miest.

Tempo rastu na 0,8 percenta pod vplyvom oslabeného čistého vývozu pre rok 2025 upravilo v prognóze aj ministerstvo financií. Pre budúci rok predpokladá tempo rastu 1,3 percenta, a to za pomoci zdrojov z plánu obnovy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poradca Fica bude obhajovať Kažimíra, ktorého v máji uznal súd vinným z korupcie

Tím obhajoby neprávoplatne odsúdeného guvernéra Národnej banky Slovenska a člena Rady guvernérov ECB Petra Kažimíra z korupcie posilnil David Lindtner. Píše denník Sme.

Lindtner pôsobil v minulosti ako sudca i prokurátor. Nedávno sa o ňom v médiách hovorilo aj ako o možnom budúcom kandidátovi na post generálneho prokurátora. Aktuálne je súčasťou tímu poradcov premiéra Roberta Fica (Smer). Ten pred letom na margo odsúdenia Kažimíra reagoval, že „aj politický zradca si zaslúži spravodlivosť“.

Kažimíra totiž v máji samosudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik uznal vinným z korupcie. Súd mu udelil pokutu 200-tisíc eur, v prípade jej nezaplatenia mu hrozí ročný trest odňatia slobody.

Zároveň mu uložil trest zhabania veci vo výške 48-tisíc eur, čo zodpovedá údajne poskytnutému úplatku. Podľa obžaloby odovzdal guvernér exšéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu hotovosť v tejto sume.

Obžalovaný opakovane vyhlásil, že je nevinný, a avizoval, že sa v prípade odvolá. Tak sa aj stalo a májový verdikt preverí Najvyšší súd SR.

(max)

Minúta  |  

Obvinila Bidena z obťažovania, Putin jej dal ruské občianstvo

Ruský prezident Vladimir Putin udelil občianstvo Tare Readeovej, bývalej asistentke Joea Bidena. Píše Kyiv Independent.

Readeová pracovala v jeho senátorskej kancelárii začiatkom 90. rokov a v roku 2020 počas Bidenovej prezidentskej kampane ho obvinila zo sexuálneho obťažovania.

Exprezident Spojených štátov obvinenia odmietol a úrady ho nikdy oficiálne nevyšetrovali. Readeová sa v roku 2023 presťahovala do Ruska. Hovorila o tom, že sa v USA necíti bezpečne, a požiadala o občianstvo.

V Moskve vystupovala v médiách blízkych Kremľu, kde sa ospravedlnila za „agresívny postoj“ Washingtonu voči Rusku a počas ruskej invázie kritizovala podporu Ukrajiny zo strany Bidenovej administratívy.

Podľa bežných pravidiel musia cudzinci žiť legálne v Rusku päť rokov, kým môžu požiadať o občianstvo. Putin však počas vojny na Ukrajine zaviedol výnimky, ktoré umožňujú udeliť občianstvo aj z „morálnych dôvodov“ alebo rýchlejším postupom pre tých, ktorí sa zapoja do vojenskej služby.

(max)

Minúta  |  

Ekonomická sloboda Slovenska slabne, prepadlo sa o sedem priečok

Slovensko sa v rebríčku ekonomickej slobody Economic Freedom of the World 2025 prepadlo o sedem miest na 49. priečku spomedzi 165 krajín. Na čele zostáva Hongkong pred Singapurom a Novým Zélandom.

Zo susedov je na tom lepšie Česko (29. miesto) a Rakúsko (33.), kým Maďarsko (61.) a Poľsko (76.) skončili za nami. Výsledky inštitút spracoval na základe údajov z roku 2023.

Podľa Inštitútu slobody a podnikania Slovensko stráca konkurencieschopnosť najmä pre rastúce regulácie a slabiny v právnom systéme. Najhoršie hodnotenie získala oblasť veľkosti štátu a daní, kde sme až na 108. mieste.

V právnom systéme a ochrane vlastníctva sme 40., v stabilite meny 67., v reguláciách 57. a najlepšie sme obstáli v slobode medzinárodného obchodu, kde sme 29.

Autori štúdie pripomínajú, že Slovensko sa dlhodobo pohybuje v štvrtej či piatej desiatke, pričom najlepšie skončilo v roku 2021 na 40. mieste.

Globálne ekonomická sloboda klesá už od roku 2020 v dôsledku pandémie, vojny, inflácie a rastúceho protekcionizmu, čo podľa analytikov znižuje rast a kvalitu života.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čína oznámila nový klimatický cieľ, Guterres chce ráznejšie záväzky

Čína v stredu oznámila nový klimatický cieľ, na ktorého základe plánuje znížiť emisie o sedem až desať percent do roku 2035. Peking je najväčším svetovým producentom skleníkových plynov.

Čínsky prezident Si Ťin-pching prisľúbil, že Peking v porovnaní s rokom 2020 šesťnásobne zvýši podiel solárnej a veternej energie a rozšíri používanie vozidiel s nulovými emisiami. „Zatiaľ čo niektoré krajiny protestujú, medzinárodné spoločenstvo by sa malo sústrediť na ten správny smer,“ povedal Si bez priameho spomenutia USA.

Deň predtým americký prezident Donald Trump odsúdil klimatické zmeny ako „podvod“ a kritizoval viaceré krajiny za podporu technológií obnoviteľných zdrojov energie.

Generálny tajomník OSN António Guterres zvolal samit popri 80. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) v New Yorku iba niekoľko týždňov pred klimatickými rokovaniami COP30, ktoré sa uskutočnia v novembri v Brazílii. Stretnutie sa zameralo najmä na konkrétne plány obmedzenia emisií z uhlia, ropy a zo zemného plynu.

EÚ nepredstavila nový oficiálny plán, namiesto toho vypracovala návrh dočasného cieľa, ktorý sa môže neskôr zmeniť. Členské štáty sa však minulý týždeň dohodli, že plán formálne predložia pred novembrovými rokovaniami.

„Parížska dohoda priniesla zmenu,“ uviedol Guterres v prejave a zdôraznil, že od jej prijatia sa znížil predpokladaný globálny nárast teploty zo štyroch stupňov na 2,6 stupňa Celzia – pokiaľ sa súčasné klimatické plány naplno implementujú. „Teraz potrebujeme nové plány na rok 2035, ktoré zájdu oveľa ďalej a oveľa rýchlejšie,“ dodal.

(tasr, ap, est, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.