Preskočiť na obsah
  |  

Pri súčasnom tempe dočerpáme eurofondy až v roku 2044, tvrdí Truban

Progresívne Slovensko vyzvalo premiéra Roberta Fica (Smer) a ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý), aby okamžite predstavili akčný plán na zrýchlenie čerpania eurofondov a odvrátili hrozbu prepadnutia stoviek miliónov eur.

Podpredseda hnutia Michal Truban upozornil, že krajina je v čerpaní jedným z najhorších štátov Európskej únie. Rumunsko už vyčerpalo 18 percent a Česko 26 percent alokácie, zatiaľ čo Slovensko zaostáva.

Pri súčasnom priemernom tempe 50 miliónov eur mesačne by sme eurofondy minuli až v roku 2044, aj keď reálny termín je rok 2029. Truban zdôraznil, že ide o kľúčové zdroje, a to najmä v čase konsolidácie.

„Nemôžeme donekonečna dusiť ekonomiku novými daňami, zdierať pracujúcich, podnikateľov a živnostníkov. Musíme robiť presný opak – potrebujeme inovovať, investovať a rásť a eurofondy už dlho tvoria viac než polovicu verejných investícii v našej ekonomike. To nie je len nejaká technikália, ale je to rozhodujúca vec pre našu budúcnosť,“ dodal podpredseda opozičnej strany.

(tasr, max)

  |  

Národná rada bude hlasovať o novele ústavy vo štvrtok

Premiér Robert Fico (Smer) potvrdil, že vo štvrtok o 17.00 sa v Národnej rade SR uskutoční hlasovanie o vládnej novele ústavy. Podľa neho nie je dôvod ďalej odkladať rozhodnutie.

Hlasovať o novelizácii mali ešte v júni, pre neistotu vzhľadom na potrebných 90 hlasov to však poslanci presunuli na september.

Šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter pred pár dňami nevylúčil odklad hlasovania na ďalšiu schôdzu, ak nenájdu dohodu s poslancami KDH a Richardom Vašečkom (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Novela prináša viaceré zmeny v hodnotovo-etických otázkach. Do Ústavy SR chcú zakotviť existenciu dvoch pohlaví, muža a ženy, a aj garanciu rovnosti pri odmeňovaní. Návrh sa dotýka aj adopcií detí a výchovno-vzdelávacieho procesu.

Podľa vlády má úprava posilniť suverenitu Slovenska v kultúrno-etických otázkach a jasne definovať rámec, ktorý nebude možné meniť bežnými zákonmi. Časť návrhov presadila aj opozícia. Konkrétne KDH a Kresťanská únia, ktoré sa už v júni dohodli s koalíciou na doplnení vlastných priorít.

(tasr, max)

  |  

Merzova vláda sa nebráni využitiu zmrazených ruských aktív na Ukrajine

Nemecko signalizovalo, že je otvorené plánu Európskej únie využiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny. Podľa informácií denníka Politico by až 200 miliárd eur z ruských finančných prostriedkov uložených v belgickom depozitári mohlo nahradiť dlhopisy kryté Úniou.

Tento krok by poskytol Kyjevu dodatočné zdroje v čase, keď panujú pochybnosti o budúcom americkom záväzku k Ukrajine zo strany prezidenta USA Donalda Trumpa.

Doteraz Európska únia využívala len úroky zo zmrazených ruských aktív, ktoré sú blokované od začiatku invázie vo februári 2022. Nemecko, ktoré sa dlhodobo stavalo skepticky k myšlienke úplného zabavenia majetku pre právne riziká, podľa ministra financií Larsa Klingbeila prehodnocuje svoj postoj.

O téme budú pravdepodobne diskutovať aj na neformálnom samite premiérov Únie v Kodani na budúci týždeň.

(reuters, max)

  |  

Prognóza národnej banky: slabý rast, stagnujúce mzdy a úbytok pracovných miest

Slovenskú ekonomiku čaká výrazné spomalenie. Podľa jesennej prognózy Národnej banky Slovenska vzrastie HDP tento rok len o 0,8 percenta a v roku 2026 ešte klesne na 0,5 percenta.

Guvernér Peter Kažimír pripomenul, že v minulosti očakávali rast okolo troch percent, no výsledok bude zrejme niekde pod jedným percentom. Hlavnými dôvodmi sú nepriaznivé vonkajšie prostredie a konsolidácia verejných financií, ktorá podľa neho zasahuje ekonomiku dvojnásobne, aj keď je nevyhnutná.

Inflácia má tento rok dosiahnuť 4,2 percenta a na budúci klesnúť na 3,6 percenta, čo však zrejme prinesie len stagnáciu, prípadne mierne pozitívny rast reálnych miezd.

Na trh práce taktiež prognóza prináša nepríjemné správy. Slovensko môže prísť o približne 30-tisíc pracovných miest.

Tempo rastu na 0,8 percenta pod vplyvom oslabeného čistého vývozu pre rok 2025 upravilo v prognóze aj ministerstvo financií. Pre budúci rok predpokladá tempo rastu 1,3 percenta, a to za pomoci zdrojov z plánu obnovy.

(tasr, max)

  |  

Poradca Fica bude obhajovať Kažimíra, ktorého v máji uznal súd vinným z korupcie

Tím obhajoby neprávoplatne odsúdeného guvernéra Národnej banky Slovenska a člena Rady guvernérov ECB Petra Kažimíra z korupcie posilnil David Lindtner. Píše denník Sme.

Lindtner pôsobil v minulosti ako sudca i prokurátor. Nedávno sa o ňom v médiách hovorilo aj ako o možnom budúcom kandidátovi na post generálneho prokurátora. Aktuálne je súčasťou tímu poradcov premiéra Roberta Fica (Smer). Ten pred letom na margo odsúdenia Kažimíra reagoval, že „aj politický zradca si zaslúži spravodlivosť“.

Kažimíra totiž v máji samosudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik uznal vinným z korupcie. Súd mu udelil pokutu 200-tisíc eur, v prípade jej nezaplatenia mu hrozí ročný trest odňatia slobody.

Zároveň mu uložil trest zhabania veci vo výške 48-tisíc eur, čo zodpovedá údajne poskytnutému úplatku. Podľa obžaloby odovzdal guvernér exšéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu hotovosť v tejto sume.

Obžalovaný opakovane vyhlásil, že je nevinný, a avizoval, že sa v prípade odvolá. Tak sa aj stalo a májový verdikt preverí Najvyšší súd SR.

(max)

  |  

Obvinila Bidena z obťažovania, Putin jej dal ruské občianstvo

Ruský prezident Vladimir Putin udelil občianstvo Tare Readeovej, bývalej asistentke Joea Bidena. Píše Kyiv Independent.

Readeová pracovala v jeho senátorskej kancelárii začiatkom 90. rokov a v roku 2020 počas Bidenovej prezidentskej kampane ho obvinila zo sexuálneho obťažovania.

Exprezident Spojených štátov obvinenia odmietol a úrady ho nikdy oficiálne nevyšetrovali. Readeová sa v roku 2023 presťahovala do Ruska. Hovorila o tom, že sa v USA necíti bezpečne, a požiadala o občianstvo.

V Moskve vystupovala v médiách blízkych Kremľu, kde sa ospravedlnila za „agresívny postoj“ Washingtonu voči Rusku a počas ruskej invázie kritizovala podporu Ukrajiny zo strany Bidenovej administratívy.

Podľa bežných pravidiel musia cudzinci žiť legálne v Rusku päť rokov, kým môžu požiadať o občianstvo. Putin však počas vojny na Ukrajine zaviedol výnimky, ktoré umožňujú udeliť občianstvo aj z „morálnych dôvodov“ alebo rýchlejším postupom pre tých, ktorí sa zapoja do vojenskej služby.

(max)