Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britská vláda zvažuje pomoc pre dodávateľov Jaguar Land Rover

Britská vláda zvažuje finančnú pomoc pre dodávateľov automobilky Jaguar Land Rover (JLR), ktorej odstávku výroby po kybernetickom útoku predĺžili až do októbra.

Luxusná automobilka, vlastnená indickou spoločnosťou Tata Motors, prevádzkuje v Británii tri továrne s produkciou približne tisíc áut denne. Podľa BBC firma prichádza o najmenej 50 miliónov libier týždenne (približne 57 miliónov eur), pričom veľkú časť z 33-tisíc zamestnancov poslala domov.

Ministri hospodárstva a priemyslu Peter Kyle a Chris McDonald sa v utorok stretli s vedením JLR, aby riešili obnovu výroby. McDonald zdôraznil, že prioritou je rýchle obnovenie prevádzky a dlhodobá stabilita dodávateľského reťazca.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Hlavné mesto hospodári najhoršie, v hodnoteniach nevyniká už dlhšie

Bratislava si udržala negatívne prvenstvo medzi krajskými mestami. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau skončila vlani z pohľadu hospodárenia v kategórii C.

Obce s dosiahnutým stupňom C a C mínus (ktoré hlavné mesto dosiahlo rok predtým) obvykle prestávajú byť úverovateľné, respektíve poskytujú sa im bankové úvery s vyššími úrokmi.

V spomínanej kategórii metropolu Slovensku udržal 49-percentný celkový dlh v pomere k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roka a 1,6-percentné záväzky po lehote splatnosti k skutočným bežným príjmom roka 2023.

Najlepšie si spomedzi krajských miest opäť viedol Trenčín, ktorý dosiahol B mínus a nevykazuje žiadne záväzky po splatnosti. Ostatné krajské mestá vrátane Košíc získali hodnotenie C plus.

Najlepšie hospodáriacou samosprávou sa stala obec Nolčovo v okrese Martin s 254 obyvateľmi. Zo všetkých 2 846 hodnotených obcí získalo najvyšší rating A iba 223 samospráv (7,8 percenta). Na opačnom konci rebríčka sa ocitli Radnovce, Olováry či Orovnica so stupňom C mínus.

Analytici upozorňujú, že väčšie mestá sú voči zadlženiu citlivejšie, keďže príjmy nepokrývajú ich povinnosti a musia čerpať úvery. Podľa hlavnej analytičky CRIF Jany Markovej by k zlepšeniu hospodárenia pomohlo prepúšťanie nadbytočných zamestnancov, prísnejšie vymáhanie pohľadávok či úprava miestnych daní.

(max)

Minúta  |  

Kremeľ: Predpokladáme, že Trump je stále odhodlaný pracovať na mieri

Kremeľ predpokladá, že americký prezident Donald Trump je stále odhodlaný pracovať na dosiahnutí mieru na Ukrajine, a to aj po tom, ako americký líder začiatkom týždňa náhle zmenil svoju rétoriku v prospech Kyjeva.

Trump v utorok po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že verí, že Kyjev môže získať späť celé svoje územie obsadené Ruskom – ktoré momentálne kontroluje približne pätinu krajiny – a že by mal konať teraz, keď Moskva čelí hospodárskym problémom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že Moskva vychádza z predpokladu, že Trumpova administratíva si zachováva politickú vôľu nájsť riešenie vojny a že Rusko je pripravené zapojiť sa do mierových rokovaní.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Ukrajina napriek mierovej iniciatíve stále bojuje, vyslovil Pellegrini v OSN

Prezident Peter Pellegrini vystúpil na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku s dôrazom na potrebu posilnenia multilateralizmu a rešpektovania medzinárodného práva. Pripomenul úlohu Slováka Jána Papánka pri tvorbe Charty OSN.

Varoval pred eróziou základných princípov, keď sa vojenská sila opäť stáva nástrojom politiky. V prejave ostro odsúdil vojnu na Ukrajine, označil ju za každodennú pripomienku krehkosti mieru.

Napriek mierovej iniciatíve a samitu na Aljaške musí podľa neho Ukrajina stále bojovať. Vyjadril aj solidaritu so spojencami po narušeniach vzdušného priestoru Poľska, Estónska a Rumunska ruskými dronmi.

Slovenská hlava štátu podporila aj reformu OSN vrátane Bezpečnostnej rady, ktorá podľa Pellegriniho zlyháva a potrebuje lepšie reflektovať na realitu súčasného sveta.

V prejave neopomenul Blízky východ, keď uznal právo Izraela na obranu, no zároveň vyzval na návrat rukojemníkov a umožnenie humanitárnej pomoci v Gaze. Pripomenul, že Slovensko už pred viac ako tromi desaťročiami uznalo právo Palestínčanov na vlastný štát, a opätovne potvrdil podporu dvojštátneho riešenia konfliktu.

(max)

Minúta  |  

Exprezidenta Sarkozyho odsúdili pre sprisahanie s vodcom Líbye

Bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho vo štvrtok odsúdili na päť rokov väzenia po tom, čo ho parížsky súd uznal vinným zo sprisahania pri snahe získať peniaze pre svoju kampaň v roku 2007 z Líbye počas vlády diktátora Muammara Kaddáfího.

Súd ho oslobodil spod obvinení z korupcie a nezákonného financovania kampane, no verdikt znamená, že si trest odpyká aj v prípade odvolania.

Rozsudok je tvrdší, než sa očakávalo. Podľa súdu Sarkozy umožnil svojim blízkym spolupracovníkom rokovať s líbyjskými predstaviteľmi o získaní peňazí, hoci priamy dôkaz o dohode či prenose financií nepreukázali.

Podľa obžaloby Sarkozy už v roku 2005, keď bol ministrom vnútra, uzavrel s dnes už nebohým Kaddáfím dohodu o podpore líbyjského režimu výmenou za finančnú pomoc.

Vyšetrovanie sa opieralo o podozrenia, že milióny eur dorazili do Francúzska doslova v kufroch, pričom v kauze figurovali líbyjskí agenti, obchodníci so zbraňami aj osoby spojené s terorizmom.

Spolu s ním čelili obvineniam aj jeho bývalí spolupracovníci Claude Guéant a Brice Hortefeux. Guéanta uznali vinným z korupcie, Hortefeuxa zo sprisahania.

Sedemdesiatročný Sarkozy čelí viacerým súdnym konaniam aj po odchode z funkcie. Napriek právnym problémom zostáva vplyvnou postavou francúzskej politiky a nedávno podporil Národné združenie Marine Le Penovej ako súčasť „republikánskeho oblúka“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pri súčasnom tempe dočerpáme eurofondy až v roku 2044, tvrdí Truban

Progresívne Slovensko vyzvalo premiéra Roberta Fica (Smer) a ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý), aby okamžite predstavili akčný plán na zrýchlenie čerpania eurofondov a odvrátili hrozbu prepadnutia stoviek miliónov eur.

Podpredseda hnutia Michal Truban upozornil, že krajina je v čerpaní jedným z najhorších štátov Európskej únie. Rumunsko už vyčerpalo 18 percent a Česko 26 percent alokácie, zatiaľ čo Slovensko zaostáva.

Pri súčasnom priemernom tempe 50 miliónov eur mesačne by sme eurofondy minuli až v roku 2044, aj keď reálny termín je rok 2029. Truban zdôraznil, že ide o kľúčové zdroje, a to najmä v čase konsolidácie.

„Nemôžeme donekonečna dusiť ekonomiku novými daňami, zdierať pracujúcich, podnikateľov a živnostníkov. Musíme robiť presný opak – potrebujeme inovovať, investovať a rásť a eurofondy už dlho tvoria viac než polovicu verejných investícii v našej ekonomike. To nie je len nejaká technikália, ale je to rozhodujúca vec pre našu budúcnosť,“ dodal podpredseda opozičnej strany.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.