Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina zasiahla ruské čiernomorské prístavy, ochromila export ropy

Ukrajinské námorné drony v stredu zasiahli ruské prístavy Novorossijsk a Tuapse, čím došlo k dočasnému prerušeniu prevádzky ropnej infraštruktúry Transneft a kaspického ropného terminálu. Tieto útoky narušili exportnú kapacitu približne dva milióny barelov ropy denne.

Spôsobili primárne materiálne škody v Novorossijsku a zatiaľ dve civilné obete, niekoľko zranených a paniku v regióne Soči, kde úrady nariadili evakuáciu pláží.

Popri útokoch na prístavy v Čiernom mori ruské úrady informovali aj o ukrajinskom dronovom útoku na rozostavanú jadrovú elektráreň Kursk-2 v Kuročatove. Dron zasiahol časť areálu, kde vykonávajú stavebné práce, pričom ruské úrady nehlásia žiadne obete. Elektráreň funguje normálne, Kyjev útoky nekomentoval.

(reuters, sie)

  |  

Majerský podáva podnet na generálnu prokuratúru pre záchrankový tender

František Majerský (KDH), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, vo štvrtok ohlásil, že podá podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v súvislosti s tendrom na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.

Tvrdí, že minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) postupoval nezákonne, keď poveril prevádzkou staníc poskytovateľov bez licencie ešte pred schválením zákonných úprav v parlamente.

Podľa Majerského bola súťaž na záchranky netransparentná a výberové konania sprevádzali nezrovnalosti i politické vplyvy.

Minister Šaško všetky obvinenia odmieta – žiadal generálneho prokurátora o prešetrenie zákonnosti a plánuje vyhlásiť nový tender, pričom povolenia poskytovateľom mali predĺžiť. Operačné stredisko zrušilo tender 13. augusta, parlament následne schválil zmeny v povoľovaní a prevádzke ambulancií.

Opozičné strany opakovane kritizujú absenciu transparentnosti celého procesu, podrobnosti žiadajú zverejniť a varujú pred chaosom v záchrannej službe. KDH upozorňuje, že štát musí garantovať dôsledný dohľad a verejnú kontrolu pri zadávaní takto zásadných zákaziek.

(tasr, sie)

  |  

Rutte: NATO a Dánsko berú dronové incidenty veľmi vážne

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že Aliancia aj Dánsko berú incidenty s dronmi, ktoré spôsobili uzávierku letiska v Kodani, veľmi vážne.

Po rozhovore s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou zdôraznil, že NATO a spojenci spolupracujú na zabezpečení kritickej infraštruktúry a zlepšení ochrany pred podobnými hrozbami. Dodal, že všetky aliančné krajiny musia reagovať na narušenie vzdušného priestoru pevne, ale primerane.

Iné krajiny, ako napríklad Rumunsko, v uplynulých mesiacoch opakovane čelili pádom fragmentov ruských dronov na svoje územie.

Rumunský minister obrany Ionut Mosteanu po zasadnutí rumunskej bezpečnostnej rady skonštatoval, že európske krajiny sa musia pripraviť na pravidelné provokácie, akými sú napríklad úmyselné prelety dronov, a jasne nastaviť systémové kroky v prípade narušenia vzdušného priestoru.

Ruská ambasáda v Kodani poprela akúkoľvek účasť na dánskom dronovom incidente a označila tieto obvinenia za „absurdné“. Zároveň šírenie naratívu o ruskej účasti pripísala účelovému vyvolávaniu napätia.

(reuters, sie)

  |  

Výbor parlamentu o uznesení k dôveryhodnosti SIS nerokoval

Výbor Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) vo štvrtok o opozičnom návrhu uznesenia k dôveryhodnosti SIS pod vedením Pavla Gašpara nerokoval. Členovia neschválili program rokovania.

Návrh predložili poslanci SaS Mária Kolíková, Juraj Krúpa a Ondrej Dostál. Podľa Kolíkovej ide o divadlo vládnej koalície a nerešpektovanie demokratických procesov. Uznesenie malo riešiť pochybnosti okolo majetkových pomerov šéfa SIS aj možného úniku informácií, pričom žiadalo jeho odvolanie.

Nerokovanie skritizovala aj poslankyňa PS Zuzana Števulová. Tvrdí, že koalícia dlhodobo blokuje vyvodenie zodpovednosti voči Gašparovi. PS podľa nej posiela list prezidentovi, keďže ten má voči šéfovi SIS disciplinárne právomoci.

Koalícia kritiku odmieta. Podpredseda výboru Peter Šuca (Smer) označil Kolíkovú za tú, ktorá „robí divadlo“, a dodal, že SIS je dôveryhodná. Opozícia podľa neho dostane dostatok priestoru v pléne parlamentu, kde sa bude uznesenie preberať.

(tasr, lud)

  |  

Občania budú môcť využívať elektronické doklady aj u notára

Elektronické doklady budú môcť občania po ich integrácii do procesov začať využívať aj u notára. Ministerstvo vnútra (MV) SR podpísalo s Notárskou komorou SR memorandum o spolupráci.

„Po postupnej integrácii e-dokladov do procesov, e-služieb a registrov notárskej komory môžu podnikatelia a vôbec široká verejnosť očakávať podstatné zrýchlenie služieb notárov. Rád znovu zdôrazňujem, že okrem šírenia povedomia o digitálnej identite a jej benefitoch je spolupráca s notármi veľmi dôležitá najmä v oblasti tvorby bezpečnostných štandardov,“ povedal štátny tajomník MV SR Patrik Krauspe.

Ministerstvo pri zavádzaní elektronických dokladov spolupracuje napríklad so Slovenskou poštou, Železničnou spoločnosťou Slovensko či s finančnou správou. Týmto typom dokladu sa občania môžu preukázať aj polícii.

(tasr, lud)

  |  

Saková: Dáta na výpočet energopomoci po použití vymažú

Citlivé údaje o domácnostiach, ktoré Ministerstvo hospodárstva SR použije na výpočet adresnej energopomoci, po spracovaní automaticky vymažú.

Uviedla to šéfka rezortu Denisa Saková (Hlas) počas prerokúvania návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa nej je nepredstaviteľné, aby občania museli opakovane predkladať dáta, ktoré štát už má.

Informačný systém má byť uložený v dátovom centre ministerstva vnútra s rovnakou ochranou ako schengenský informačný systém.

Vláda bude môcť pružne určovať hranice príjmu a rozsah pomoci podľa vývoja cien energií. Nárok na podporu budú minimálne raz ročne automaticky prehodnocovať, pričom nespokojní občania môžu podať reklamáciu.

Financovanie adresnej energopomoci má ísť z eurofondov, čo odsúhlasila aj Európska komisia. Podľa Sakovej je to reakcia na rozhodnutie EÚ v rámci iniciatívy RePower, ktorá ukončila dodávky ruského plynu a prispela k zvýšeniu cien v strednej Európe.

(tasr, lud)