Preskočiť na obsah
  |  

Organizácia Planned Parenthood čelí žalobe za 1,8 miliardy dolárov

Potratárska Planned Parenthood čelí žalobe vo výške 1,8 miliardy dolárov, ktorú podal anonym v spolupráci so štátom Texas. Tvrdia, že organizácia neoprávnene prijímala platby zo štátneho zdravotného programu Medicaid.

Stalo sa tak, keď jej odobrali oprávnenie čerpať prostriedky, lebo sa prevalilo, že obchoduje s tkanivami a orgánmi potratových plodov.

Hoci súdne rozhodnutia dočasne umožňovali čerpanie prostriedkov, odvolací súd v roku 2020 rozhodol v prospech štátov, informuje Catholic News Agency.

Žaloba z roku 2021 sa opiera o federálny zákon o falošných nárokoch, podľa ktorého každý musí neoprávnene získané verejné prostriedky vrátiť trojnásobne a zaplatiť aj pokutu.

Podľa pro-life právničky Jennie Bradley Lichterovej ide o existenčnú hrozbu pre Planned Parenthood. Organizácia sa bráni, že žaloba je politicky motivovaná snaha o ich likvidáciu. Celý spor môže mať zásadné dôsledky pre budúce financovanie potratových služieb v USA. Medzitým federálna vláda obmedzila financovanie Planned Parenthood, čo povedie k zatvoreniu viac ako 40 pobočiek v tomto roku.

(mja)

  |  

Ukrajina tvrdí, že Rusko používa na fronte „novú taktiku“

Ukrajinský generál Oleksandr Syrskyj oznámil, že Rusko od začiatku leta zmenilo taktiku na fronte. Namiesto rozsiahlych ofenzív nasadzuje malé sabotážne skupiny s cieľom preniknúť hlboko do ukrajinského územia, narušiť logistiku a potom sa stiahnuť a znovu útočiť, informuje web Moscow Times.

Skupiny majú zvyčajne len štyroch až šiestich vojakov a hoci nezískavajú trvalú kontrolu nad územím, spôsobujú Ukrajine logistické a operačné problémy.

Ruským jednotkám sa podarilo v auguste preraziť pri Dobropilli, no zatlačili ich späť. Situácia na 1 250 kilometrovom fronte je podľa Syrského náročná, Rusko tlačí najmä na niektorých úsekoch.

Ukrajina zároveň mení svoju protivzdušnú obranu - nasadzuje viac vrtuľníkov a ľahkých lietadiel a vyvíja nové dronové zachytávače v reakcii na rastúce ruské letecké útoky.

(mja)

  |  

EÚ chce vraj obísť Orbána a zo zmrazených ruských aktív pomôcť Ukrajine

Maďarský premiér Viktor Orbán bráni plánu EÚ použiť 140 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu, informuje denník Politico.

Keďže takéto rozhodnutie si za normálnych okolností vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, Brusel zvažuje právny postup, ktorý by umožnil schválenie kvalifikovanou väčšinou a obišiel by tak Orbánovo veto.

Spoločné vyhlásenie lídrov EÚ z decembra 2023 potvrdilo, že zmrazené ruské aktíva majú zostať nedotknuté, kým Moskva neukončí vojnu. Belgicko, kde sú tieto aktíva zablokované cez systém Euroclear, však vyjadruje obavy z právnych dôsledkov a možného odlivu devízových rezerv z eurozóny.

Navrhovaným riešením je, aby členské štáty ručili za poskytnuté prostriedky spoločne – formou spoločných záruk. O tejto možnosti sa bude rokovať na stretnutí v Kodani, rozhodnutie sa očakáva až koncom októbra. Podporu už vyjadrili napríklad Nemecko, Poľsko či pobaltské štáty, zatiaľ čo Francúzsko, Taliansko a Slovensko zostávajú opatrné.

EÚ tak balansuje medzi rýchlou pomocou Ukrajine a rizikom precedensu pri zaobchádzaní so zmrazeným štátnym majetkom.

(mja)

  |  

Šefčovič verí, že USA nezavedú 100-percentné clo na európske lieky

Eurokomisár Maroš Šefčovič vyjadril nádej, že USA dodržia dohodnutý záväzok zo spoločného vyhlásenia s EÚ a neprekročia 15-percentné clo na európske farmaceutiká a polovodiče. Vyhlásil to po rokovaniach vo Vietname, kde sa zúčastnil na stretnutí k obchodnej spolupráci EÚ - Vietnam.

Reagoval tak na nové opatrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý od októbra zavádza 100-percentné clo na značkové lieky nevyrábané v USA, ako aj ďalšie vysoké clá na nábytok a vozidlá.

Šefčovič pripomenul, že vyšetrovanie americkej strany už v čase dohody prebiehalo, a preto verí, že sa aj naďalej budú záväzky obojstranne rešpektovať. Zdôraznil, že EÚ už predložila návrhy na zníženie ciel pre americké výrobky.

V Malajzii tiež rokoval s americkým veľvyslancom pre obchod o clách na oceľ a hliník, pričom navrhuje riešenie vzhľadom na to, že ide o špeciálne produkty v obmedzených objemoch, ktoré podľa neho nepredstavujú problém vo vzájomnom obchode.

(tasr, mja)

  |  

Transsexuál si mal odpykať 18 mesiacov, namiesto toho išiel na dovolenku

Neonacista a transexuál Sven Liebich, odsúdený za podnecovanie nenávisti na 18 mesiacov väzenia, mal 29. augusta nastúpiť do výkonu trestu v ženskej väznici v Chemnitzi. Namiesto toho však zmizol – a teraz sa objavujú pochybnosti, či jeho útek nebol vopred plánovaný, informuje denník Bild.

Podľa informácií nemeckých médií Liebich (momentálne vystupujúci ako žena „Marla-Svenja“) údajne ešte pred termínom nástupu do väzby informoval ministerstvo spravodlivosti Saska-Anhaltska, že sa nedostaví, a podal žiadosť o odklad z dôvodu dovolenky, ku ktorej priložil kópiu rezervácie.

List však dorazil na prokuratúru až niekoľko dní po termíne nástupu, čo vyvolalo podozrenia. Ministerka spravodlivosti Franziska Weidingerová označila situáciu za „administratívnu chybu“, no detailnejšie sa nevyjadrila s odvolaním na dôvernosť výborového zasadnutia. Nie je zatiaľ jasné, či je list pravý – ani kde sa teraz odsúdený nachádza.

(mja)

  |  

Netanjahu čelil bojkotu v OSN, Hamas hovorí o dôsledku vojny v Gaze

Teroristická organizácia Hamas označila hromadný odchod viacerých delegácií z Valného zhromaždenia OSN pred prejavom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za dôkaz narastajúcej medzinárodnej izolácie Izraela v dôsledku vojny v Pásme Gazy.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Tahír an-Nunu vyhlásil, že ide o reakciu na „vyhladzovaciu vojnu“, ktorú Izrael podľa neho vedie.

Netanjahu vo svojom vystúpení vyzval Hamas, aby zložil zbrane, a znovu prisľúbil prepustenie izraelských rukojemníkov. Zároveň odmietol obvinenia z genocídy a útokov na civilné ciele v Gaze.

Incident s odchodom delegácií podčiarkuje prehlbujúce sa napätie v rámci medzinárodného spoločenstva a polarizované postoje k izraelsko-palestínskemu konfliktu, ktorý sa opätovne dostáva do centra pozornosti svetových lídrov.

(tasr, mja)