Preskočiť na obsah
  |  

Mýtnik 3: Do väzby nejde zatiaľ nikto, rozhodol súd. Nie je to neúspech, v kauze je viacero priznaní

Napriek tomu nejde o neúspech, v kauze Mýtnik 3 sa už priznalo viacero bývalých špičkových úradníkov Finančnej správy. Dôležitejšie, ako prepustenie vysokých úradníkov, je predvolanie alebo zadržanie oligarchu Miroslava Výboha.

Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v kauze Mýtnik 3 nebude mať vplyv na postup finančnej správy. Hovorkyňa Finančnej správy Martina Rybanská: "Naďalej platí, že všetci obvinení budú pozbavení výkonu služby až do skončenia trestného stíhania," povedala. Ubezpečila, že finančná správa bude naďalej súčinná s Úradom špeciálnej prokuratúry pre objasnenie možnej trestnej činnosti jej príslušníkov.
Špecializovaný trestný súd prepustil v sobotu na slobodu trojicu obvinených v kauze Mýtnik 3, bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca, riaditeľku odboru právnej pomoci Finančnej správy Denisu Židovú a exriaditeľku odboru verejného obstarávania na Finančnej správe Kornéliu Černú. V prípade štvrtého obvineného, bývalého viceprezidenta úradu Daniela Čecha vzal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry návrh na jeho vzatie do väzby späť. Podľa predbežných informácii je dôvodom to, že sa priznal a spolupracuje s vyšetrovateľmi.

Rozhodnutie nie je právoplatné, špeciálna prokuratúra sa odvolala, 16. augusta bude rozhodovať o veci Najvyšší súd. V prípade štvrtého obvineného stiahol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry návrh na jeho vzatie do väzby.
Prokurátor pre obvinených navrhoval najprísnejšiu kolúznu väzbu. "Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu prepustil tri osoby obvinené zo zločinu prijímania úplatku zo zadržania na slobodu, pretože nezistil dôvody kolúznej ani inej väzby," uviedla Kudjáková. Dodala, že sudca však u všetkých troch obvinených konštatoval dôvodnosť trestného stíhania.
      
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil v rámci akcie Mýtnik 3 z korupčnej trestnej činnosti dovedna osem osôb. Akcia je vo všeobecnosti úspešná, keďže bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze sa priznal, bol už aj prepustený z väzby, priznala sa aj ďalšia bývalá prezidentka úradu Lenka Wittenbergerovú, tiež bola prepustená z cely policajného zaistenia. Obvinený je tiež podnikateľ Miroslav Výboh, ktorý žije v Monaku, čaká sa alebo na jeho zatykač a vydanie na Slovensko alebo výpoveď po dohode s políciou.

V kauze ide výlučne o korupčnú trestnú činnosť, ktorá má základ v štyroch rôznych skutkoch. Voči dvom osobám bolo vznesené obvinenie z trestného činu podplácania a voči ďalším šiestim osobám bolo vznesené obvinenie z trestného činu prijímania úplatku. Celkovo boli zadržané štyri osoby. Pobyt jednej obvinenej osoby aktuálne nie je známy. (tasr,fed)

  |  

Remišová chce 300 miliónov na skládky a envirozáťaže

Peniaze majú byť vyčlenené z nových eurofondov, ktoré pripravujeme na roky 2021 – 2027. Remišová verí, že Európska komisia sa s návrhom stotožní.

Skládky, kopy odpadu pri cestách aj v prírode, časté pneumatiky či iný neporiadok. Máločo škaredí našu krajinu viac. Zdá sa, že by sa to v najbližších rokoch konečne mohlo zmeniť. Táto téma by sa mala previazať s čerpaním eurofondov.

Zdravý život v regiónoch musí byť pre každú vládu prioritou, preto by Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR chcelo na likvidáciu envirozáťaží vyčleniť 294 miliónov eur. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) počas brífingu po návšteve skládky toxického odpadu z bývalej chemickej továrne v meste Strážske a následnom stretnutí so zástupcami samospráv v regióne. Zároveň predstavila priority ministerstva na nasledujúce programové obdobie čerpania eurofondov.

"Riešenie environmentálnych záťaží, ktoré sme zdedili, musí byť pre Slovensko prioritou. Z nových eurofondov, ktoré pripravujeme na roky 2021 – 2027, sme na riešenie environmentálnych záťaží navrhli podporu vo výške takmer 300 miliónov eur a robíme všetko pre to, aby sa Európska komisia s naším návrhom stotožnila," povedala s tým, že MIRRI tak chce byť rezortom zapojeným do likvidácie envirozáťaže nielen na Zemplíne partnerom. Pomoc MIRRI by podľa jej slov mohla spočívať vo financovaní nákupu ochranných a pracovných odevov či náradia pre pracovníkov, ktorí budú skládku PCB látok v Strážskom odstraňovať. "S týmto cieľom by sme tiež mohli podporiť vznik účelovo viazaných pracovných miest," doplnila.

Na stretnutí so starostami sa Remišová venovala téme rozvoja regiónov. Ako uviedla, zámerom MIRRI v rámci nového programového obdobia je vyhlasovať výzvy práve na základe požiadaviek regiónov. "Chceme, aby sa eurofondy využívali férovo, bez korupcie, zmysluplne, bez byrokracie a na to, na čo ich ľudia potrebujú," povedala.

Jednou zo žiadostí regiónov má byť podpora cyklodopravy. "Naším cieľom je, aby v mestách na Slovensku cyklodoprava nebola len voľnočasová aktivita, ale tam, kde je to možné, aby sa cyklodoprava stala funkčnou alternatívou k individuálnej automobilovej doprave," ozrejmila s tým, že na podporu nemotorovej dopravy vyčlenilo MIRRI viac ako 46 miliónov eur.

Z regionálneho operačného programu, ktorý je v gescii Remišovej ministerstva, budú v najbližších týždňoch vyhlásené ďalšie výzvy. "Takmer 54 miliónov eur pôjde na rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú (pre regióny, pozn. TASR) životne dôležité, lebo ich denne využívajú ľudia, ktorí cestujú za prácou," informovala. Ďalšia výzva z IROP bude určená na podporu sociálnych služieb a modernizáciu výučby na stredných odborných školách. Nemenej dôležitou je podľa Remišovej podpora samospráv s prípravou projektových dokumentácií, aby boli hneď pripravené čerpať eurofondy. Na tento účel pripraví MIRRI výzvu za vyše 35 miliónov eur. (tasr, fed)

  |  

Minister spravodlivosti Ziobro: Poľsko by nemalo zostať v EÚ za každú cenu

Poľsko by nemalo zostať členským štátom Európskej únie za každú cenu, uviedol v rozhovore pre denník Rzeczpospolita zverejnenom v piatok minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro. Ako píše agentúra Reuters, kritizoval tiež "vydieranie" zo strany EÚ v spore okolo kontroverznej reformy súdnictva.

"Som neochvejným odporcom podľahnutia nelegálnemu vydieraniu Európskej únie zo strany Súdneho dvora EÚ," povedal Ziobro. "Presvedčenie, že EÚ je dobrý strýko a dáva nám peniaze a preto by sme za každú cenu mali prijať všetky jej požiadavky, je propaganda a nie je to správne," zdôraznil s tým, že Poľsko by v EÚ malo zostať, ale nie za každú cenu.

Odkedy je v Poľsku od roku 2015 pri moci vláda vedená konzervatívnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), je Varšava v silnejúcom spore s EÚ, keďže vláda vo Varšave presadzuje väčšiu politickú kontrolu nad súdnictvom i vymenúvaním sudcov, konštatuje agentúra Reuters.

Súdny dvor EÚ v júli rozhodol, že disciplinárne konania voči poľským sudcom sú v rozpore s európskou legislatívou a podkopávajú nezávislosť tamojšej justície. Vyzval preto na okamžité pozastavenie činnosti disciplinárnej komory, ktorá je podľa kritikov spolitizovaná, a zmenu príslušnej legislatívy.

Európska komisia Poľsko varovala, že ak neuvedie do praxe verdikty Súdneho dvora EÚ, hrozia mu finančné sankcie. Varšava má čas do 16. augusta, no názory vládnucej koalície na to, ako reagovať na ultimátum Bruselu, sa rozchádzajú.

Umiernenejšie krídlo vyzvalo na kompromis, zatiaľ čo Ziobrova euroskeptická strana Solidárne Poľsko (SP) tvrdí, že reformy súdnictva sú nevyhnutné na to, aby si niektorí sudcovia prestali myslieť, že sú nadradení zákonom.

Na otázku, či by SP zostala v koalícii v prípade, že by Poľsko akceptovalo verdikt Súdneho dvora EÚ, Ziobro uviedol, že kompromis má svoje limity.

Šéfka poľského Najvyššieho súdu Malgorzata Manowská vo štvrtok čiastočne pozastavia činnosť kritizovanej disciplinárnej komory. V dvoch nariadeniach uviedla, že pokým nebudú zavedené legislatívne zmeny alebo dovtedy, kým Súdny dvor EÚ v tejto záležitosti nevydá konečné rozhodnutie, sa komora nebude zaoberať novými prípadmi. Konečný termín na pozastavenie činnosti komory je stanovený na 15. novembra.

Agentúra Reuters pripomenula, že prevažná väčšina Poliakov členstvo v EÚ vníma podľa prieskumov verejnej mienky pozitívne. Najnovší prieskum denníka Rzeczpospolita však ukázal, že 17 percent obyvateľov uprednostňuje vystúpenie z EÚ, čo predstavuje nárast oproti minulosti.

(tast, ste)

  |  

Spor pre pamätník vysídleným Maďarom eskaluje. Slovensko zaslalo Maďarsku diplomatickú nótu

Ministerstvo zahraničných vecí poslalo Maďarsku diplomatickú nótu. Prekáža mu účasť predsedu maďarského parlamentu na odhalení pamätníka v Šamoríne. Postoj ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka podporil predseda slovenského parlamentu Boris Kollár so svojím hnutím Sme rodina.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR zaslalo Maďarsku diplomatickú nótu. Žiada, aby maďarská strana postupovala v zmysle zaužívaných a štandardných diplomatických postupov a vopred informovala slovenskú stranu o účele návštevy svojich štátnych predstaviteľov. Slovenský rezort diplomacie tak urobil v reakcii na účasťou predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra na odhalení pamätníka vysídleným Maďarom v Šamoríne. TASR o tom informoval komunikačný odbor ministerstva.

"MZVEZ SR pripomína, že je naďalej pripravené poskytnúť štandardnú logistickú podporu oficiálnym návštevám z Maďarska, nepovažujeme však za vhodné, že sa slovenská strana až následne dozvedá o tom, na akých podujatiach sa vysokí politickí predstavitelia Maďarska zúčastňujú na území SR," ozrejmil rezort.

V tejto súvislosti rezort v diplomatickej nóte vyjadril sklamanie z účasti a vyjadrení na podujatí v Šamoríne v pondelok 2. augusta. Hovorí, že neboli v duchu deklarovaného záujmu o dobré susedské vzťahy. Zároveň deklaroval, že Slovenská republika je naďalej pripravená na komunikáciu s Maďarskom o všetkých otázkach vzájomných vzťahov.

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) v reakcii na vyjadrenia Kövéra pri odhalení pamätníka v Šamoríne už v stredu (4. 8.) požiadal maďarských predstaviteľov, aby vážili slová, nenarúšali zmier a rešpektovali Slovensko ako rovnocenného partnera. Skonštatoval, že spôsob, akým najvyšší maďarskí predstavitelia neustále otvárajú historické otázky, je v rozpore s deklarovanou snahou Maďarska o dobré bilaterálne vzťahy. Za slovenského ministra a jeho vyjadrenie sa postavil aj predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár so svojím hnutím Sme rodina.

Naposledy došlo k podobne napätej situácii pred 12 rokmi. Keď sa maďarský prezident László Sólyom vybral v roku 2009 do Komárna, aby sa zúčastnil na slávnostnom odhalení sochy svätého Štefana, prišiel iba do polovice mostu medzi maďarským Komáromom a slovenským Komárnom. Ministerstvo zahraničných vecí vtedy poslalo diplomatickú nótu, ktorou Sólyomovi odoprelo na celý deň vstup na slovenské územie.

(tasr, haj)

  |  

Monika Chochlíková svetová šampiónka

Sympatická mladá žena sa v ringu mení na zabijačku

Trenčanka Monika Chochlíková je majsterka sveta a 2-násobná majsterka Európy v K1 kickboxe, majsterka Európy v Thajskom boxe a tiež získala 2. miesto na Svetových hrách. Bojovým športom sa venuje už od 6 rokov

https://vimeo.com/583198917
  |  

Novela volebného zákona: Cieľom nie je znemožniť právo voliť nezaočkovaným, vraví ústavný právnik

Úmyslom zmeny volebného zákona nemá byť znemožnenie práva voliť nezaočkovaným. Skonštatoval to ústavný právnik z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák. Ochranu verejného zdravia považuje za legitímny cieľ. Nemyslí si však, že treba úplne znemožniť volebné právo ľuďom s ochorením COVID-19. Jednu z možností vidí v hlasovaní prostredníctvom zástupcu.

„Ak budeme vychádzať z dôvodovej správy, úmyslom predkladateľa nie je znemožniť uplatnenie práva voliť nezaočkovaným, ale dosiahnuť vykonateľnosť prekážky práva voliť pre ľudí, ktorí budú v danom čase pozitívni na ochorenie COVID-19. Problémom je, že pokiaľ vychádzame z relevantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, tak ústavne nesúladným je už súčasné znenie tejto prekážky práva voliť,“ skonštatoval Bujňák pre TASR.

Dlhodobo v právnom poriadku

Nič na tom podľa neho nemení fakt, že takáto prekážka je dlhodobo súčasťou nášho právneho poriadku. Pripomenul, že prekážka práva voliť v podobe zákonom ustanoveného obmedzenia osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia bola aj v zákone o voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1990, neskôr sa prevzala do nových noriem. 

Bujňák vysvetlil, že pri obmedzovaní politických práv sa používa test proporcionality, ktorého súčasťou je aj povinnosť snažiť sa o zachovanie maxima z dotknutých práv. Myslí si, že hoci je ochrana verejného zdravia legitímny cieľ, pri súčasnom technologickom rozvoji netreba siahať k „drastickému prostriedku“, ako úplné znemožnenie práva voliť ľuďom s ochorením COVID-19.

Príklad Chorvátska

V tejto súvislosti poukázal na parlamentné voľby v Chorvátsku v júli 2020, kde sa pôvodne tiež predpokladalo, že ľudia s ochorením COVID-19 nebudú môcť využiť volebné právo, no po rozhodnutí tamojšieho ústavného súdu mali možnosť hlasovať prostredníctvom nimi zvolených zástupcov. Problém navrhovanej novely vidí preto Bujňák v prehlbovaní prekážky práva voliť, ktorú už v súčasnosti považuje za ústavne problematickú. Myslí si, že novela by mala ísť opačným smerom.

Ak by sa napokon v novelizácii pokračovalo, niektorý z oprávnených subjektov by mal podľa Bujňáka určite iniciovať pred ÚS konanie o súlade právnych predpisov. Urobiť tak môže napríklad 30 poslancov Národnej rady SR, hlava štátu alebo generálny prokurátor.

Ministerstvo verzus Pčolinský

Ministerstvo vnútra SR v reakcii na viaceré interpretácie navrhovanej novely tzv. volebného zákona zdôraznilo, že sa ňou nemenia pravidlá, pokiaľ ide o prekážky vo výkone volebného práva. Reagovalo tak aj na tvrdenie poslanca Sme rodina Petra Pčolinského, ktorý napísal, že novela umožní vylúčiť z volieb všetkých nezaočkovaných. Rezort hovorí o šírení dezinformácií.