Preskočiť na obsah
  |  

Nervozita z Lukašenkových migrantov: Estónsko posilňuje hranice, Litva chce migrantom rozdávať po 300 eur

Estónsko sprísňuje kontrolu na svojich hraniciach kvôli možnému prílevu migrantov. Kontroly sa budú vykonávať najmä v prístavoch a na estónsko-lotyšskú hranicu budú vyslané ďalšie hliadky.

Estónsky minister vnútra Kristian Jaani v sobotu informoval, že vzhľadom na situáciu v Litve, ktorá zápasí s náporom ilegálnych migrantov prichádzajúcich z Bieloruska, je v neustálom kontakte s partnerskými úradmi v Lotyšsku. Dodal, že za posledných 24 hodín lotyšská pohraničná stráž pri nezákonnom prekročení hranice s Bieloruskom zadržala 38 osôb.

Foto: Kristian Jaani/FB

Jaani spresnil, že nateraz Estónsko nepociťuje žiadny tlak v podobe prílevu ilegálnych migrantov, ale polícia a pohraničná stráž sa teraz zamerajú na kontrolu pohybu osôb, pričom nielen na hraniciach, ale v celom Estónsku. Vyhlásil, že dôkladné kontroly budú najmä v prístavoch, "pretože nemôžeme vylúčiť, že nelegálni migranti sa cez Estónsko nepokúsia o cestu do severnej Európy." Na hraniciach sa budú častejšie ako obvykle kontrolovať doklady a autá, autobusy, nákladné autá a ďalšie vozidlá, uviedol hovorca rezortu vnútra Ivo Utsar.
Podľa neho polícia a pohraničná stráž neustále monitorujú situáciu na estónskej hranici a v prípade zmeny situácie sú pripravené prijať ďalšie opatrenia.

Horšia je situácia v Litve, v posledných mesiacoch táto malá pobaltská krajina zápasí s náporom nelegálnych migrantov prichádzajúcich  cez hranicu s Bieloruskom a snažiacich sa dostať do iných členských krajín EÚ.

Litovské úrady chcú vyplatiť po 300 eur tým nelegálnym migrantom, ktorí budú súhlasiť s dobrovoľným odchodom z Litvy. Vo vysielaní rozhlasovej stanice LRT to uviedla vedúca odboru pre migáciu na litovskom ministerstva vnútra Evelina Gudzinskaité.

Spresnila, že táto suma bude vyplácaná v hotovosti pri nástupe migranta do lietadla, ktoré odlieta z Litvy. Zdôraznila, že nelegálni migranti dostanú 300 eur iba raz. Ak sa v Litve ocitnú znova, nebudú už môcť počítať s odškodným, citoval úradníčku spravodajský web Meduza.io.

Web pripomenul, že litovské médiá koncom júla publikovali svoje zistenia, z ktorých vyplýva, že nelegálni migranti platia sprostredkovateľom za pomoc pri prekročení bielorusko-litovských hraníc od 5 000 do 15 000 dolárov. V Litve sa za posledných niekoľko mesiacov výrazne zvýšil počet nelegálnych migrantov prichádzajúcich  cez hranicu s Bieloruskom a snažiacich sa dostať do iných členských krajín EÚ.

Litovské úrady vyhlásili v súvislosti s tým stav núdze a začali na hranici stavať múr s ostnatým a žiletkovým drôtom. Litva tvrdí, že bieloruské orgány nebránia takémuto nezákonnému prekročeniu hraníc. Bielorusko tieto podozrenia odmieta. Jeho Západom neuznaný prezident Alexandr Lukašenko  však pritom po uvalení ďalšieho balíka sankcií EÚ - v júni - vyhlásil, že jeho krajina už nebude migrantom brániť v prekračovaní západnej hranice smerom do EÚ.

Rada EÚ v júni zaviedla nové reštriktívne opatrenia proti bieloruskému režimu, ktoré sú reakciou na eskaláciu závažného porušovania ľudských práv v Bielorusku a násilné represie voči občianskej spoločnosti, demokratickej opozícii a novinárom, ako aj na vynútené pristátie letu spoločnosti Ryanair v Minsku z 23. mája 2021 a s tým súvisiace zadržanie novinára Ramana Prataseviča a jeho priateľky Sofie Sapegovej. Vo štvrtok Lukašenko prišiel s nariadením uzavrieť "každý meter hranice" z juhu a západu Bieloruska, pripomenula Meduza.io.

O tom, ako to vyzerá na hranici, písal v Štandarde Martin Leidenfrost. (tasr, fed)

  |  

Mýtnik 3: Do väzby nejde zatiaľ nikto, rozhodol súd. Nie je to neúspech, v kauze je viacero priznaní

Napriek tomu nejde o neúspech, v kauze Mýtnik 3 sa už priznalo viacero bývalých špičkových úradníkov Finančnej správy. Dôležitejšie, ako prepustenie vysokých úradníkov, je predvolanie alebo zadržanie oligarchu Miroslava Výboha.

Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v kauze Mýtnik 3 nebude mať vplyv na postup finančnej správy. Hovorkyňa Finančnej správy Martina Rybanská: "Naďalej platí, že všetci obvinení budú pozbavení výkonu služby až do skončenia trestného stíhania," povedala. Ubezpečila, že finančná správa bude naďalej súčinná s Úradom špeciálnej prokuratúry pre objasnenie možnej trestnej činnosti jej príslušníkov.
Špecializovaný trestný súd prepustil v sobotu na slobodu trojicu obvinených v kauze Mýtnik 3, bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca, riaditeľku odboru právnej pomoci Finančnej správy Denisu Židovú a exriaditeľku odboru verejného obstarávania na Finančnej správe Kornéliu Černú. V prípade štvrtého obvineného, bývalého viceprezidenta úradu Daniela Čecha vzal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry návrh na jeho vzatie do väzby späť. Podľa predbežných informácii je dôvodom to, že sa priznal a spolupracuje s vyšetrovateľmi.

Rozhodnutie nie je právoplatné, špeciálna prokuratúra sa odvolala, 16. augusta bude rozhodovať o veci Najvyšší súd. V prípade štvrtého obvineného stiahol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry návrh na jeho vzatie do väzby.
Prokurátor pre obvinených navrhoval najprísnejšiu kolúznu väzbu. "Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu prepustil tri osoby obvinené zo zločinu prijímania úplatku zo zadržania na slobodu, pretože nezistil dôvody kolúznej ani inej väzby," uviedla Kudjáková. Dodala, že sudca však u všetkých troch obvinených konštatoval dôvodnosť trestného stíhania.
      
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil v rámci akcie Mýtnik 3 z korupčnej trestnej činnosti dovedna osem osôb. Akcia je vo všeobecnosti úspešná, keďže bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze sa priznal, bol už aj prepustený z väzby, priznala sa aj ďalšia bývalá prezidentka úradu Lenka Wittenbergerovú, tiež bola prepustená z cely policajného zaistenia. Obvinený je tiež podnikateľ Miroslav Výboh, ktorý žije v Monaku, čaká sa alebo na jeho zatykač a vydanie na Slovensko alebo výpoveď po dohode s políciou.

V kauze ide výlučne o korupčnú trestnú činnosť, ktorá má základ v štyroch rôznych skutkoch. Voči dvom osobám bolo vznesené obvinenie z trestného činu podplácania a voči ďalším šiestim osobám bolo vznesené obvinenie z trestného činu prijímania úplatku. Celkovo boli zadržané štyri osoby. Pobyt jednej obvinenej osoby aktuálne nie je známy. (tasr,fed)

  |  

Remišová chce 300 miliónov na skládky a envirozáťaže

Peniaze majú byť vyčlenené z nových eurofondov, ktoré pripravujeme na roky 2021 – 2027. Remišová verí, že Európska komisia sa s návrhom stotožní.

Skládky, kopy odpadu pri cestách aj v prírode, časté pneumatiky či iný neporiadok. Máločo škaredí našu krajinu viac. Zdá sa, že by sa to v najbližších rokoch konečne mohlo zmeniť. Táto téma by sa mala previazať s čerpaním eurofondov.

Zdravý život v regiónoch musí byť pre každú vládu prioritou, preto by Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR chcelo na likvidáciu envirozáťaží vyčleniť 294 miliónov eur. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) počas brífingu po návšteve skládky toxického odpadu z bývalej chemickej továrne v meste Strážske a následnom stretnutí so zástupcami samospráv v regióne. Zároveň predstavila priority ministerstva na nasledujúce programové obdobie čerpania eurofondov.

"Riešenie environmentálnych záťaží, ktoré sme zdedili, musí byť pre Slovensko prioritou. Z nových eurofondov, ktoré pripravujeme na roky 2021 – 2027, sme na riešenie environmentálnych záťaží navrhli podporu vo výške takmer 300 miliónov eur a robíme všetko pre to, aby sa Európska komisia s naším návrhom stotožnila," povedala s tým, že MIRRI tak chce byť rezortom zapojeným do likvidácie envirozáťaže nielen na Zemplíne partnerom. Pomoc MIRRI by podľa jej slov mohla spočívať vo financovaní nákupu ochranných a pracovných odevov či náradia pre pracovníkov, ktorí budú skládku PCB látok v Strážskom odstraňovať. "S týmto cieľom by sme tiež mohli podporiť vznik účelovo viazaných pracovných miest," doplnila.

Na stretnutí so starostami sa Remišová venovala téme rozvoja regiónov. Ako uviedla, zámerom MIRRI v rámci nového programového obdobia je vyhlasovať výzvy práve na základe požiadaviek regiónov. "Chceme, aby sa eurofondy využívali férovo, bez korupcie, zmysluplne, bez byrokracie a na to, na čo ich ľudia potrebujú," povedala.

Jednou zo žiadostí regiónov má byť podpora cyklodopravy. "Naším cieľom je, aby v mestách na Slovensku cyklodoprava nebola len voľnočasová aktivita, ale tam, kde je to možné, aby sa cyklodoprava stala funkčnou alternatívou k individuálnej automobilovej doprave," ozrejmila s tým, že na podporu nemotorovej dopravy vyčlenilo MIRRI viac ako 46 miliónov eur.

Z regionálneho operačného programu, ktorý je v gescii Remišovej ministerstva, budú v najbližších týždňoch vyhlásené ďalšie výzvy. "Takmer 54 miliónov eur pôjde na rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú (pre regióny, pozn. TASR) životne dôležité, lebo ich denne využívajú ľudia, ktorí cestujú za prácou," informovala. Ďalšia výzva z IROP bude určená na podporu sociálnych služieb a modernizáciu výučby na stredných odborných školách. Nemenej dôležitou je podľa Remišovej podpora samospráv s prípravou projektových dokumentácií, aby boli hneď pripravené čerpať eurofondy. Na tento účel pripraví MIRRI výzvu za vyše 35 miliónov eur. (tasr, fed)

  |  

Minister spravodlivosti Ziobro: Poľsko by nemalo zostať v EÚ za každú cenu

Poľsko by nemalo zostať členským štátom Európskej únie za každú cenu, uviedol v rozhovore pre denník Rzeczpospolita zverejnenom v piatok minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro. Ako píše agentúra Reuters, kritizoval tiež "vydieranie" zo strany EÚ v spore okolo kontroverznej reformy súdnictva.

"Som neochvejným odporcom podľahnutia nelegálnemu vydieraniu Európskej únie zo strany Súdneho dvora EÚ," povedal Ziobro. "Presvedčenie, že EÚ je dobrý strýko a dáva nám peniaze a preto by sme za každú cenu mali prijať všetky jej požiadavky, je propaganda a nie je to správne," zdôraznil s tým, že Poľsko by v EÚ malo zostať, ale nie za každú cenu.

Odkedy je v Poľsku od roku 2015 pri moci vláda vedená konzervatívnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), je Varšava v silnejúcom spore s EÚ, keďže vláda vo Varšave presadzuje väčšiu politickú kontrolu nad súdnictvom i vymenúvaním sudcov, konštatuje agentúra Reuters.

Súdny dvor EÚ v júli rozhodol, že disciplinárne konania voči poľským sudcom sú v rozpore s európskou legislatívou a podkopávajú nezávislosť tamojšej justície. Vyzval preto na okamžité pozastavenie činnosti disciplinárnej komory, ktorá je podľa kritikov spolitizovaná, a zmenu príslušnej legislatívy.

Európska komisia Poľsko varovala, že ak neuvedie do praxe verdikty Súdneho dvora EÚ, hrozia mu finančné sankcie. Varšava má čas do 16. augusta, no názory vládnucej koalície na to, ako reagovať na ultimátum Bruselu, sa rozchádzajú.

Umiernenejšie krídlo vyzvalo na kompromis, zatiaľ čo Ziobrova euroskeptická strana Solidárne Poľsko (SP) tvrdí, že reformy súdnictva sú nevyhnutné na to, aby si niektorí sudcovia prestali myslieť, že sú nadradení zákonom.

Na otázku, či by SP zostala v koalícii v prípade, že by Poľsko akceptovalo verdikt Súdneho dvora EÚ, Ziobro uviedol, že kompromis má svoje limity.

Šéfka poľského Najvyššieho súdu Malgorzata Manowská vo štvrtok čiastočne pozastavia činnosť kritizovanej disciplinárnej komory. V dvoch nariadeniach uviedla, že pokým nebudú zavedené legislatívne zmeny alebo dovtedy, kým Súdny dvor EÚ v tejto záležitosti nevydá konečné rozhodnutie, sa komora nebude zaoberať novými prípadmi. Konečný termín na pozastavenie činnosti komory je stanovený na 15. novembra.

Agentúra Reuters pripomenula, že prevažná väčšina Poliakov členstvo v EÚ vníma podľa prieskumov verejnej mienky pozitívne. Najnovší prieskum denníka Rzeczpospolita však ukázal, že 17 percent obyvateľov uprednostňuje vystúpenie z EÚ, čo predstavuje nárast oproti minulosti.

(tast, ste)

  |  

Spor pre pamätník vysídleným Maďarom eskaluje. Slovensko zaslalo Maďarsku diplomatickú nótu

Ministerstvo zahraničných vecí poslalo Maďarsku diplomatickú nótu. Prekáža mu účasť predsedu maďarského parlamentu na odhalení pamätníka v Šamoríne. Postoj ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka podporil predseda slovenského parlamentu Boris Kollár so svojím hnutím Sme rodina.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR zaslalo Maďarsku diplomatickú nótu. Žiada, aby maďarská strana postupovala v zmysle zaužívaných a štandardných diplomatických postupov a vopred informovala slovenskú stranu o účele návštevy svojich štátnych predstaviteľov. Slovenský rezort diplomacie tak urobil v reakcii na účasťou predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra na odhalení pamätníka vysídleným Maďarom v Šamoríne. TASR o tom informoval komunikačný odbor ministerstva.

"MZVEZ SR pripomína, že je naďalej pripravené poskytnúť štandardnú logistickú podporu oficiálnym návštevám z Maďarska, nepovažujeme však za vhodné, že sa slovenská strana až následne dozvedá o tom, na akých podujatiach sa vysokí politickí predstavitelia Maďarska zúčastňujú na území SR," ozrejmil rezort.

V tejto súvislosti rezort v diplomatickej nóte vyjadril sklamanie z účasti a vyjadrení na podujatí v Šamoríne v pondelok 2. augusta. Hovorí, že neboli v duchu deklarovaného záujmu o dobré susedské vzťahy. Zároveň deklaroval, že Slovenská republika je naďalej pripravená na komunikáciu s Maďarskom o všetkých otázkach vzájomných vzťahov.

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) v reakcii na vyjadrenia Kövéra pri odhalení pamätníka v Šamoríne už v stredu (4. 8.) požiadal maďarských predstaviteľov, aby vážili slová, nenarúšali zmier a rešpektovali Slovensko ako rovnocenného partnera. Skonštatoval, že spôsob, akým najvyšší maďarskí predstavitelia neustále otvárajú historické otázky, je v rozpore s deklarovanou snahou Maďarska o dobré bilaterálne vzťahy. Za slovenského ministra a jeho vyjadrenie sa postavil aj predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár so svojím hnutím Sme rodina.

Naposledy došlo k podobne napätej situácii pred 12 rokmi. Keď sa maďarský prezident László Sólyom vybral v roku 2009 do Komárna, aby sa zúčastnil na slávnostnom odhalení sochy svätého Štefana, prišiel iba do polovice mostu medzi maďarským Komáromom a slovenským Komárnom. Ministerstvo zahraničných vecí vtedy poslalo diplomatickú nótu, ktorou Sólyomovi odoprelo na celý deň vstup na slovenské územie.

(tasr, haj)

  |  

Monika Chochlíková svetová šampiónka

Sympatická mladá žena sa v ringu mení na zabijačku

Trenčanka Monika Chochlíková je majsterka sveta a 2-násobná majsterka Európy v K1 kickboxe, majsterka Európy v Thajskom boxe a tiež získala 2. miesto na Svetových hrách. Bojovým športom sa venuje už od 6 rokov

https://vimeo.com/583198917