Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko podľa vlády rešpektuje aj po novele ústavy právo EÚ

Slovensko zostáva viazané medzinárodným a európskym právom aj po prijatí novely ústavy. Uviedol to rezort spravodlivosti v reakcii na výhrady Európskej komisie. Tá vyjadrila poľutovanie, že zmeny v článku sedem nezohľadnili jej obavy týkajúce sa možného konfliktu s právom EÚ, najmä v oblasti nediskriminácie.

Ministerstvo však tvrdí, že novela ponecháva priestor na ústavný dialóg a rešpektuje princípy ako proporcionalita či subsidiarita. Nové znenie ústavy, ktoré začne platiť od 1. novembra, definuje pohlavie ako muž alebo žena a zavádza zaručenú rovnosť pri odmeňovaní.

Taktiež upravuje adopcie a výchovu detí. Podľa rezortu ide o otvorený jazyk, ktorého výklad bude závisieť od praxe a rozhodnutí Ústavného súdu SR.

Obsah národnej identity sa má formovať v dialógu s inštitúciami ako Súdny dvor EÚ či Európsky súd pre ľudské práva.

(tasr, mja)

  |  

Český koordinátor komunikácie Foltýn končí, ANO zvažuje zrušenie jeho tímu

Český vládny koordinátor pre strategickú komunikáciu Otakar Foltýn oznámil, že po voľbách skončí vo funkcii – bez ohľadu na ich výsledok.

Pre server iDnes uviedol, že jeho úloha bola od začiatku chápaná ako krízové manažovanie na obmedzené obdobie, ktoré už výrazne presiahol. Dodal, že nemá ambíciu zotrvať dlhodobo a post prenechá odborníkovi alebo bežnému úradníkovi.

Foltýn zároveň naznačil, že by bolo vhodné funkciu zachovať. Budúcnosť tímu strategickej komunikácie však zostáva neistá – favorizované hnutie ANO totiž avizovalo, že v prípade účasti vo vláde celý tím rozpustí.

Foltýn pôsobil vo funkcii približne rok a pol, pričom jeho úlohou bolo koordinovať vládnu komunikáciu v čase zvýšeného šírenia dezinformácií.

(mja)

  |  

Diplomacia je aktívna, no k mieru sa Ukrajina nepribližuje, tvrdí exminister Kuleba

Bývalý šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba sa v rozhovore pre web Obozrevatel ostro vyjadril k aktuálnemu vývoju vojny aj vlastnému postaveniu.

Odmieta fámy o svojom „úteku“ a tvrdí, že sa nachádza v Kyjeve, hoci pre zmeny v pravidlách nemôže momentálne vycestovať.

Kritizoval vládu za nelogické obmedzenia pre bývalých diplomatov, ktoré sa podľa neho týkajú len úzkej skupiny osôb.

Pokiaľ ide o vyhliadky na mier, Kuleba tvrdí, že napriek intenzívnej diplomacii nedochádza k reálnemu pokroku.

Putin podľa neho naďalej sleduje maximalistický cieľ – podriadiť si Ukrajinu. Aby sa mohli začať skutočné mierové rokovania, Západ by musel prijať také opatrenia, ktoré by ho donútili zmeniť stratégiu.

(mja)

  |  

Česko čelí hybridnému útoku z Ruska, Rakušan uisťuje o bezpečných voľbách

Český minister vnútra Vít Rakušan upozornil, že krajina čelí rozsiahlemu hybridnému útoku z Ruska, no zároveň ubezpečil, že volebný proces je dobre chránený.

Ministerstvo vytvorilo špeciálnu skupinu pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá monitoruje všetky systémy súvisiace s voľbami. Dočasne boli pozastavené zmeny v štátnych systémoch, aby sa predišlo možným hrozbám.

Rakušan zároveň informoval, že v prípade kyberútoku sú pripravené technické zálohy, ktoré zabezpečia bezproblémový priebeh hlasovania.

Minister tiež kritizoval šírenie proruského obsahu na TikToku cez falošné účty a vyzval voličov, aby podporili demokratické strany.

Voľby do českej Poslaneckej snemovne prebehnú 3. a 4. októbra a Rakušan verí, že vďaka prijatým opatreniam budú bezpečné a spravodlivé.

(tasr, mja)

  |  

Kellogg: Nebo nad Ukrajinou vieme ochrániť, otázkou je vôľa konať

Osobitný vyslanec Donalda Trumpa pre Ukrajinu, generál Keith Kellogg, na Varšavskom bezpečnostnom fóre vyzval európske štáty, aby boli odvážnejšie v reakcii na ruské provokácie. Podľa neho má Západ dostatočné vojenské kapacity na vytvorenie vzdušného štítu nad Ukrajinou, no chýba mu vôľa konať.

Ako príklad uviedol turecké zostrelenie ruského lietadla v roku 2015. Zdôraznil potrebu strategického uvažovania a dlhodobých cieľov, vrátane zvýšenia ekonomického tlaku na Moskvu a zavedenia sekundárnych sankcií voči krajinám nakupujúcim ruské energie.

Kellogg ocenil aj úlohu Ukrajiny v inováciách vojenskej technológie, najmä využitie dronov, ktoré podľa neho zásadne menia charakter moderných vojen. Na záver vyhlásil, že Rusko nemá prostriedky na porazenie Západu ani NATO.

Rusko varuje pred eskaláciou vojny, ak USA poskytnú Ukrajine strely Tomahawk s dosahom až 2 500 kilometrov. Hoci prezident Trump zatiaľ nerozhodol, podľa jeho blízkych je otvorený možnosti, že Ukrajina získa schopnosť útočiť hlboko na ruské územie. Zelenskyj naznačil, že ruskí predstavitelia by si mali overiť, kde sa nachádzajú protibombové kryty.

Poslanec Kartapolov varoval, že prípadní americkí špecialisti zapojení do odpaľovania by sa mohli stať legitímnym cieľom. Napätie tak rastie na pozadí neochoty Putina pristúpiť na prímerie po nedávnom summite na Aljaške.

(tasr, reuters, mja)

  |  

Pfizer zníži ceny liekov v USA, firma súhlasí s Trumpovým cenovým tlakom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že farmaceutický gigant Pfizer zníži ceny všetkých svojich liekov predávaných v rámci programu Medicaid a nové lieky bude uvádzať za cenu podľa princípu „najvýhodnejšej krajiny“ – teda zodpovedajúcu najnižšej cene na zahraničných trhoch. Pfizer sa stal prvou firmou, ktorá pristúpila na Trumpove požiadavky.

Administratíva plánuje zároveň spustiť webovú platformu TrumpRx, kde si budú môcť Američania objednávať lieky priamo od výrobcu.

Pfizer na nej začne predávať vybrané produkty. Dohodu sprevádzala aj hrozba ciel, ktorú administratíva využívala ako nátlakový nástroj. Podľa výkonného riaditeľa Pfizeru firma nebude čeliť clám, získa trojročné prechodné obdobie a bude sa môcť viac sústrediť na vývoj liekov proti rakovine a obezite a vývoj vakcín.

Pfizer zároveň zdôraznil, že dohoda vyrovnáva dlhodobú nespravodlivosť, keď USA znášali vyššie náklady než iné bohaté krajiny.

(reuters, mja)