Preskočiť na obsah
  |  

Daniel Čech hovorí, že Pellegrini zobral úplatok. Sám sa priznal k prebratiu 200-tisíc od Imreczeho

Znovu obvinený bývalý viceprezident finančnej správy Daniel Čech sa priznal k prevzatiu úplatku vo výške 200-tisíc eur od bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho. Zopakoval, že úplatok mal zobrať aj vtedajší štátny tajomník na ministerstve financií Peter Pellegrini.

Informáciu priniesol spravodajský portál TV Joj Noviny.sk. Úplatok mal súvisieť s nákupom informačných systémov pre Finančnú správu, ktoré údajne štát kúpil od obvineného bratislavského podnikateľa Michala Suchobu a jeho firmy Alexis. Úplatok mal prevziať v roku 2016, po odchode z funkcie.

Daniel Čech podľa portálu Noviny.sk vo svojej výpovedi zopakoval informácie aj o úplatku pre vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií, dnes lídra strany Hlas-SD Petra Pellegriniho. Ten podľa Daniela Čecha dostal províziu od podnikateľa Michala Suchobu a Františka Imreczeho za pripravovaný nákup systému Virtuálnej registračnej pokladnice. Bývalý viceprezident Finančnej správy zároveň ponúka ako svedkov pre pravdivosť svojej výpovede aj zástupcov štátneho podniku Mincovňa Kremnica, ktorý spolupracoval pri tvorbe elektronického systému kontrolných známok.

Pellegrini podľa Daniela Čecha vystupoval na poradách o systéme Virtuálnej registračnej pokladne zásadne proti firme Alexis podnikateľa Michala Suchobu. Po čase sa však jeho rétorika zmenila. Čech sa preto pýtal Imreczeho, ako dosiahli zmenu, po ktorej Pellegrini začal podporovať projekt Virtuálnej registračnej pokladnice. Ten mal odpovedať, že Pellegrinimu poskytli finančné prostriedky vo výške 150-tisíc eur.

(sita, haj)

  |  

Poľsko ustúpilo EÚ, ruší disciplinárny orgán pri Najvyššom súde

Zrušíme disciplinárnu komoru vo formáte, v akom teraz funguje, čím sa odstráni predmet sporu s EÚ, uviedol Jaroslaw Kaczynski.

Poľsko zruší súčasný formát kontroverznej disciplinárnej komory Najvyššieho súdu. Uviedol to v sobotu líder poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a vicepremiér Jaroslav Kaczyňski. Poľsko tak vyhovie žiadosti Súdneho dvora EÚ, ktorý v júli rozhodol, že disciplinárne konania voči poľským sudcom sú v rozpore s európskou legislatívou.
"Zrušíme disciplinárnu komoru vo formáte, v akom teraz funguje, čím sa odstráni predmet sporu (s EÚ)," uviedol Kaczyňski.
Súdny dvor EÚ 15. júla rozhodol, že disciplinárne konania voči poľským sudcom sú v rozpore s európskou legislatívou a podkopávajú nezávislosť tamojšej justície. Vyzval preto na okamžité pozastavenie činnosti disciplinárnej komory, ktorá je podľa kritikov spolitizovaná, a tiež na zmenu príslušnej legislatívy.

Disciplinárna komora má v súčasnosti právomoc dohliadať na činnosť poľských sudcov, rušiť ich imunitu, znižovať im platy a začať voči nim disciplinárne konania.

Európska komisia zároveň Poľsko varovala, že ak neuvedie do praxe verdikty Súdneho dvora EÚ, hrozia mu finančné sankcie. Varšave dal Brusel v tomto zmysle ultimátum do 16. augusta. Kaczynski v sobotu tiež povedal, že prvé návrhy avizovaných zmien vo formáte disciplinárnej komory predloží vláda v septembri. Kaczynski však dodal, že ide o zmeny, ktoré Varšava plánovala, a to bez ohľadu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, približuje agentúra Reuters. "Neuznávam tieto druhy rozhodnutí, keďže zjavne prekračujú rámec (medzinárodných) zmlúv i súdnej právomoci EÚ," reagoval Kaczynski na zmienené verdikt Súdneho dvora EÚ.
Šéfka poľského Najvyššieho súdu Malgorzata Manowská už vo štvrtok čiastočne pozastavila činnosť kritizovanej disciplinárnej komory. V dvoch nariadeniach uviedla, že pokým nebudú zavedené legislatívne zmeny alebo dovtedy, kým Súdny dvor EÚ v tejto záležitosti nevydá konečné rozhodnutie, sa komora nebude zaoberať novými prípadmi. (tasr)

  |  

Nervozita z Lukašenkových migrantov: Estónsko posilňuje hranice, Litva chce migrantom rozdávať po 300 eur

Estónsko sprísňuje kontrolu na svojich hraniciach kvôli možnému prílevu migrantov. Kontroly sa budú vykonávať najmä v prístavoch a na estónsko-lotyšskú hranicu budú vyslané ďalšie hliadky.

Estónsky minister vnútra Kristian Jaani v sobotu informoval, že vzhľadom na situáciu v Litve, ktorá zápasí s náporom ilegálnych migrantov prichádzajúcich z Bieloruska, je v neustálom kontakte s partnerskými úradmi v Lotyšsku. Dodal, že za posledných 24 hodín lotyšská pohraničná stráž pri nezákonnom prekročení hranice s Bieloruskom zadržala 38 osôb.

Foto: Kristian Jaani/FB

Jaani spresnil, že nateraz Estónsko nepociťuje žiadny tlak v podobe prílevu ilegálnych migrantov, ale polícia a pohraničná stráž sa teraz zamerajú na kontrolu pohybu osôb, pričom nielen na hraniciach, ale v celom Estónsku. Vyhlásil, že dôkladné kontroly budú najmä v prístavoch, "pretože nemôžeme vylúčiť, že nelegálni migranti sa cez Estónsko nepokúsia o cestu do severnej Európy." Na hraniciach sa budú častejšie ako obvykle kontrolovať doklady a autá, autobusy, nákladné autá a ďalšie vozidlá, uviedol hovorca rezortu vnútra Ivo Utsar.
Podľa neho polícia a pohraničná stráž neustále monitorujú situáciu na estónskej hranici a v prípade zmeny situácie sú pripravené prijať ďalšie opatrenia.

Horšia je situácia v Litve, v posledných mesiacoch táto malá pobaltská krajina zápasí s náporom nelegálnych migrantov prichádzajúcich  cez hranicu s Bieloruskom a snažiacich sa dostať do iných členských krajín EÚ.

Litovské úrady chcú vyplatiť po 300 eur tým nelegálnym migrantom, ktorí budú súhlasiť s dobrovoľným odchodom z Litvy. Vo vysielaní rozhlasovej stanice LRT to uviedla vedúca odboru pre migáciu na litovskom ministerstva vnútra Evelina Gudzinskaité.

Spresnila, že táto suma bude vyplácaná v hotovosti pri nástupe migranta do lietadla, ktoré odlieta z Litvy. Zdôraznila, že nelegálni migranti dostanú 300 eur iba raz. Ak sa v Litve ocitnú znova, nebudú už môcť počítať s odškodným, citoval úradníčku spravodajský web Meduza.io.

Web pripomenul, že litovské médiá koncom júla publikovali svoje zistenia, z ktorých vyplýva, že nelegálni migranti platia sprostredkovateľom za pomoc pri prekročení bielorusko-litovských hraníc od 5 000 do 15 000 dolárov. V Litve sa za posledných niekoľko mesiacov výrazne zvýšil počet nelegálnych migrantov prichádzajúcich  cez hranicu s Bieloruskom a snažiacich sa dostať do iných členských krajín EÚ.

Litovské úrady vyhlásili v súvislosti s tým stav núdze a začali na hranici stavať múr s ostnatým a žiletkovým drôtom. Litva tvrdí, že bieloruské orgány nebránia takémuto nezákonnému prekročeniu hraníc. Bielorusko tieto podozrenia odmieta. Jeho Západom neuznaný prezident Alexandr Lukašenko  však pritom po uvalení ďalšieho balíka sankcií EÚ - v júni - vyhlásil, že jeho krajina už nebude migrantom brániť v prekračovaní západnej hranice smerom do EÚ.

Rada EÚ v júni zaviedla nové reštriktívne opatrenia proti bieloruskému režimu, ktoré sú reakciou na eskaláciu závažného porušovania ľudských práv v Bielorusku a násilné represie voči občianskej spoločnosti, demokratickej opozícii a novinárom, ako aj na vynútené pristátie letu spoločnosti Ryanair v Minsku z 23. mája 2021 a s tým súvisiace zadržanie novinára Ramana Prataseviča a jeho priateľky Sofie Sapegovej. Vo štvrtok Lukašenko prišiel s nariadením uzavrieť "každý meter hranice" z juhu a západu Bieloruska, pripomenula Meduza.io.

O tom, ako to vyzerá na hranici, písal v Štandarde Martin Leidenfrost. (tasr, fed)

  |  

Mýtnik 3: Do väzby nejde zatiaľ nikto, rozhodol súd. Nie je to neúspech, v kauze je viacero priznaní

Napriek tomu nejde o neúspech, v kauze Mýtnik 3 sa už priznalo viacero bývalých špičkových úradníkov Finančnej správy. Dôležitejšie, ako prepustenie vysokých úradníkov, je predvolanie alebo zadržanie oligarchu Miroslava Výboha.

Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v kauze Mýtnik 3 nebude mať vplyv na postup finančnej správy. Hovorkyňa Finančnej správy Martina Rybanská: "Naďalej platí, že všetci obvinení budú pozbavení výkonu služby až do skončenia trestného stíhania," povedala. Ubezpečila, že finančná správa bude naďalej súčinná s Úradom špeciálnej prokuratúry pre objasnenie možnej trestnej činnosti jej príslušníkov.
Špecializovaný trestný súd prepustil v sobotu na slobodu trojicu obvinených v kauze Mýtnik 3, bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca, riaditeľku odboru právnej pomoci Finančnej správy Denisu Židovú a exriaditeľku odboru verejného obstarávania na Finančnej správe Kornéliu Černú. V prípade štvrtého obvineného, bývalého viceprezidenta úradu Daniela Čecha vzal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry návrh na jeho vzatie do väzby späť. Podľa predbežných informácii je dôvodom to, že sa priznal a spolupracuje s vyšetrovateľmi.

Rozhodnutie nie je právoplatné, špeciálna prokuratúra sa odvolala, 16. augusta bude rozhodovať o veci Najvyšší súd. V prípade štvrtého obvineného stiahol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry návrh na jeho vzatie do väzby.
Prokurátor pre obvinených navrhoval najprísnejšiu kolúznu väzbu. "Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu prepustil tri osoby obvinené zo zločinu prijímania úplatku zo zadržania na slobodu, pretože nezistil dôvody kolúznej ani inej väzby," uviedla Kudjáková. Dodala, že sudca však u všetkých troch obvinených konštatoval dôvodnosť trestného stíhania.
      
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil v rámci akcie Mýtnik 3 z korupčnej trestnej činnosti dovedna osem osôb. Akcia je vo všeobecnosti úspešná, keďže bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze sa priznal, bol už aj prepustený z väzby, priznala sa aj ďalšia bývalá prezidentka úradu Lenka Wittenbergerovú, tiež bola prepustená z cely policajného zaistenia. Obvinený je tiež podnikateľ Miroslav Výboh, ktorý žije v Monaku, čaká sa alebo na jeho zatykač a vydanie na Slovensko alebo výpoveď po dohode s políciou.

V kauze ide výlučne o korupčnú trestnú činnosť, ktorá má základ v štyroch rôznych skutkoch. Voči dvom osobám bolo vznesené obvinenie z trestného činu podplácania a voči ďalším šiestim osobám bolo vznesené obvinenie z trestného činu prijímania úplatku. Celkovo boli zadržané štyri osoby. Pobyt jednej obvinenej osoby aktuálne nie je známy. (tasr,fed)

  |  

Remišová chce 300 miliónov na skládky a envirozáťaže

Peniaze majú byť vyčlenené z nových eurofondov, ktoré pripravujeme na roky 2021 – 2027. Remišová verí, že Európska komisia sa s návrhom stotožní.

Skládky, kopy odpadu pri cestách aj v prírode, časté pneumatiky či iný neporiadok. Máločo škaredí našu krajinu viac. Zdá sa, že by sa to v najbližších rokoch konečne mohlo zmeniť. Táto téma by sa mala previazať s čerpaním eurofondov.

Zdravý život v regiónoch musí byť pre každú vládu prioritou, preto by Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR chcelo na likvidáciu envirozáťaží vyčleniť 294 miliónov eur. Uviedla to vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) počas brífingu po návšteve skládky toxického odpadu z bývalej chemickej továrne v meste Strážske a následnom stretnutí so zástupcami samospráv v regióne. Zároveň predstavila priority ministerstva na nasledujúce programové obdobie čerpania eurofondov.

"Riešenie environmentálnych záťaží, ktoré sme zdedili, musí byť pre Slovensko prioritou. Z nových eurofondov, ktoré pripravujeme na roky 2021 – 2027, sme na riešenie environmentálnych záťaží navrhli podporu vo výške takmer 300 miliónov eur a robíme všetko pre to, aby sa Európska komisia s naším návrhom stotožnila," povedala s tým, že MIRRI tak chce byť rezortom zapojeným do likvidácie envirozáťaže nielen na Zemplíne partnerom. Pomoc MIRRI by podľa jej slov mohla spočívať vo financovaní nákupu ochranných a pracovných odevov či náradia pre pracovníkov, ktorí budú skládku PCB látok v Strážskom odstraňovať. "S týmto cieľom by sme tiež mohli podporiť vznik účelovo viazaných pracovných miest," doplnila.

Na stretnutí so starostami sa Remišová venovala téme rozvoja regiónov. Ako uviedla, zámerom MIRRI v rámci nového programového obdobia je vyhlasovať výzvy práve na základe požiadaviek regiónov. "Chceme, aby sa eurofondy využívali férovo, bez korupcie, zmysluplne, bez byrokracie a na to, na čo ich ľudia potrebujú," povedala.

Jednou zo žiadostí regiónov má byť podpora cyklodopravy. "Naším cieľom je, aby v mestách na Slovensku cyklodoprava nebola len voľnočasová aktivita, ale tam, kde je to možné, aby sa cyklodoprava stala funkčnou alternatívou k individuálnej automobilovej doprave," ozrejmila s tým, že na podporu nemotorovej dopravy vyčlenilo MIRRI viac ako 46 miliónov eur.

Z regionálneho operačného programu, ktorý je v gescii Remišovej ministerstva, budú v najbližších týždňoch vyhlásené ďalšie výzvy. "Takmer 54 miliónov eur pôjde na rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú (pre regióny, pozn. TASR) životne dôležité, lebo ich denne využívajú ľudia, ktorí cestujú za prácou," informovala. Ďalšia výzva z IROP bude určená na podporu sociálnych služieb a modernizáciu výučby na stredných odborných školách. Nemenej dôležitou je podľa Remišovej podpora samospráv s prípravou projektových dokumentácií, aby boli hneď pripravené čerpať eurofondy. Na tento účel pripraví MIRRI výzvu za vyše 35 miliónov eur. (tasr, fed)

  |  

Minister spravodlivosti Ziobro: Poľsko by nemalo zostať v EÚ za každú cenu

Poľsko by nemalo zostať členským štátom Európskej únie za každú cenu, uviedol v rozhovore pre denník Rzeczpospolita zverejnenom v piatok minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro. Ako píše agentúra Reuters, kritizoval tiež "vydieranie" zo strany EÚ v spore okolo kontroverznej reformy súdnictva.

"Som neochvejným odporcom podľahnutia nelegálnemu vydieraniu Európskej únie zo strany Súdneho dvora EÚ," povedal Ziobro. "Presvedčenie, že EÚ je dobrý strýko a dáva nám peniaze a preto by sme za každú cenu mali prijať všetky jej požiadavky, je propaganda a nie je to správne," zdôraznil s tým, že Poľsko by v EÚ malo zostať, ale nie za každú cenu.

Odkedy je v Poľsku od roku 2015 pri moci vláda vedená konzervatívnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), je Varšava v silnejúcom spore s EÚ, keďže vláda vo Varšave presadzuje väčšiu politickú kontrolu nad súdnictvom i vymenúvaním sudcov, konštatuje agentúra Reuters.

Súdny dvor EÚ v júli rozhodol, že disciplinárne konania voči poľským sudcom sú v rozpore s európskou legislatívou a podkopávajú nezávislosť tamojšej justície. Vyzval preto na okamžité pozastavenie činnosti disciplinárnej komory, ktorá je podľa kritikov spolitizovaná, a zmenu príslušnej legislatívy.

Európska komisia Poľsko varovala, že ak neuvedie do praxe verdikty Súdneho dvora EÚ, hrozia mu finančné sankcie. Varšava má čas do 16. augusta, no názory vládnucej koalície na to, ako reagovať na ultimátum Bruselu, sa rozchádzajú.

Umiernenejšie krídlo vyzvalo na kompromis, zatiaľ čo Ziobrova euroskeptická strana Solidárne Poľsko (SP) tvrdí, že reformy súdnictva sú nevyhnutné na to, aby si niektorí sudcovia prestali myslieť, že sú nadradení zákonom.

Na otázku, či by SP zostala v koalícii v prípade, že by Poľsko akceptovalo verdikt Súdneho dvora EÚ, Ziobro uviedol, že kompromis má svoje limity.

Šéfka poľského Najvyššieho súdu Malgorzata Manowská vo štvrtok čiastočne pozastavia činnosť kritizovanej disciplinárnej komory. V dvoch nariadeniach uviedla, že pokým nebudú zavedené legislatívne zmeny alebo dovtedy, kým Súdny dvor EÚ v tejto záležitosti nevydá konečné rozhodnutie, sa komora nebude zaoberať novými prípadmi. Konečný termín na pozastavenie činnosti komory je stanovený na 15. novembra.

Agentúra Reuters pripomenula, že prevažná väčšina Poliakov členstvo v EÚ vníma podľa prieskumov verejnej mienky pozitívne. Najnovší prieskum denníka Rzeczpospolita však ukázal, že 17 percent obyvateľov uprednostňuje vystúpenie z EÚ, čo predstavuje nárast oproti minulosti.

(tast, ste)