Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka Mexika uzavrela dohodu s Trumpom, clá sa nateraz odkladajú

Mexiko sa vyhlo zvýšeniu amerických dovozných ciel po dohode prezidentky Claudie Sheinbaumovej s Donaldom Trumpom o predĺžení obchodných rokovaní. Šéf Bieleho domu pôvodne stanovil 90-dňovú lehotu, ktorá sa mala skončiť tento týždeň.

Počas tej avizoval, že Spojené štáty nezvýšia na niektoré mexické tovary dovozné clá na 30 percent.

Sheinbaumová na tlačovej konferencii pre médiá poznamenala, že v sobotu telefonovala s americkým prezidentom a dohodli sa, že s cieľom doriešiť zvyšné obchodné bariéry „dajú rokovaniam ešte pár týždňov navyše“.

Neopomenula, že rokovania sa blížia ku koncu a zostáva vyriešiť posledné záležitosti. Rokovať tak spoločne budú aj v najbližších týždňoch.

Mexiko patrí ku krajinám, pre ktoré sú americké clá obzvlášť problém. Krajina totiž viac než 80 percent svojho exportu smeruje do USA.

(tasr, afp, reuters, max)

Minúta  |  

V Gaze pátrajú po telách. Hamas odovzdá ďalšieho rukojemníka po hrozbe Trumpa

Hnutie Hamas oznámilo, že v pondelok o deviatej hodine večer miestneho času odovzdá telo ďalšieho izraelského rukojemníka. Telo nájdené v Pásme Gazy prostredníctvom Medzinárodného výboru Červeného kríža doručia izraelskej armáde na forenznú identifikáciu.

Tento krok prichádza po víkendovom vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyzval militantné hnutie na okamžité vydanie zvyšných tiel vrátane dvoch Američanov. Varoval, že v opačnom prípade krajiny, ktoré sa podieľali na dohode, zakročia.

Podľa dohody o prímerí medzi Hamasom a Izraelom majú militanti vrátiť 20 živých a 28 mŕtvych rukojemníkov. Doposiaľ odovzdali len pätnásť s tvrdením, že majú problémy s lokalizáciou všetkých ostatkov.

The Guardian informoval, že Červený kríž v nedeľu sprevádzal Hamas v oblastiach Gazy pod kontrolou izraelskej armády, kde pravdepodobne ležia ďalšie telá. Pátranie realizujú najmä za takzvanou žltou líniou, kde sa po dohode stiahli izraelské jednotky. Na mieste pomáhajú aj egyptské tímy s ťažkou technikou.

(tasr, afp, reuters, max)

Minúta  |  

Mestá v Nemecku odstupujú od plynu, ľudí čakajú drahé zmeny vykurovania

Nemecké verejnoprospešné spoločnosti sa podľa Bildu postupne pripravujú na koniec éry zemného plynu. Podľa prieskumu Asociácie verejnoprospešných podnikov už takmer pätina mestských podnikov plánuje úplné odstavenie plynárenských sietí najneskôr do roku 2045.

Ďalších 46 percent ešte váha medzi úplným odstavením a prechodom na zelený plyn. Len osem percent firiem má zatiaľ jasný plán na využívanie ekologickejších plynov v domácnostiach.

Tento trend znamená pre milióny Nemcov nevyhnutnosť výmeny vykurovacích systémov, napríklad za tepelné čerpadlá alebo diaľkové vykurovanie. Náklady na tieto zmeny môžu presiahnuť 10-tisíc eur na domácnosť.

V mestách ako Mannheim, Augsburg či Hannover sa pripravujú na odstavenie plynu do roku 2040, iné ako Mníchov či Regensburg počítajú s termínom 2045. V nejasnej situácii však stále zostáva väčšina samospráv.

Asociácia varuje, že náklady na transformáciu budú znášať najmä spotrebitelia, a vyzýva vládu na urýchlenie plánovania a vytvorenie právneho rámca.

(max)

Minúta  |  

Londýn a Brusel rokujú o „oceliarskom klube“, dôvodom sú clá i čínska prevaha

Spojené kráľovstvo sa snaží vytvoriť západnú oceliarsku alianciu s Európskou úniou, potenciálne aj vrátane Washingtonu, ktorá by mala reagovať na rastúcu dominanciu Číny na svetovom trhu s oceľou.

Podľa viacerých zdrojov portálu Politico Londýn dúfa, že spoločný prístup mu umožní vyhnúť sa plánovanému 50-percentnému clu zo strany Únie, ktorého cieľom je ochrániť európsky priemysel pred čínskou nadprodukciou.

Cieľom je zosúladiť obchodné politiky a udeliť si navzájom preferenčné podmienky. Vzhľadom na to, že polovica britského vývozu ocele smeruje do Európskej únie, predstavujú nové clá vážnu hrozbu. Brusel síce vyjadril pochopenie pre britské obavy, no zároveň zdôraznil potrebu chrániť vlastný priemysel.

Zástupcovia oboch strán už spolupracujú na uhlíkových daniach a zúčastňujú sa multilaterálnych fór, kde riešia otázku nadmernej kapacity. Myšlienka spoločného „oceliarskeho klubu“ podľa diplomatov nie je nová, len intenzívnejšie ožíva.

Americký obchodný zástupca Jamieson Greer vyhlásil, že súčasné obchodné pravidlá sú neúčinné a potrebná je silnejšia koordinácia medzi západnými demokraciami.

(max)

Minúta  |  

Miera mŕtvo narodených detí v USA rastie, väčšine sa dá podľa vedcov predísť

Nová štúdia publikovaná v lekárskom časopise JAMA odhaľuje, že mŕtvo narodené deti v USA sú častejším javom, než nasvedčujú oficiálne údaje.

Výskumníci z Harvardu a Massachusetts General Hospital analyzovali viac ako 2,7 milióna tehotenstiev medzi rokmi 2016 a 2022 a zistili, že na každých 150 tehotenstiev pripadá jedno mŕtvo narodené dieťa. Je to podstatne rozdielny údaj v porovnaní s oficiálnym odhadom Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (1 z 175).

Ešte vyššie je to v komunitách s nízkymi príjmami (1 z 112) a medzi černošskou populáciou (1 z 95). Až 70 percent tehotných žien malo aspoň jeden rizikový faktor, ktorému sa dá predísť, ako sú chronická hypertenzia, cukrovka, obezita či užívanie drog.

Významná časť prípadov však nastala bez známych rizikových faktorov, najmä v pokročilých štádiách tehotenstva. Vedci kritizujú, že klinické smernice nezohľadňujú sociálno-demografické faktory ako chudoba či rasová štruktúra oblasti.

Mnohým mŕtvo narodeným deťom sa dá podľa nich potenciálne predísť a v USA je možné znížiť mieru mŕtvo narodených detí, avšak nie bez výskumu a primeraných zdrojov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tusk potvrdil zjednotenie troch strán, hlási obranu slobody a suverenity

Poľský premiér Donald Tusk oznámil historické zjednotenie troch strán, a to Občianskej platformy, strany Moderná a Poľskej iniciatívy do jedného politického subjektu s názvom Občianska koalícia. Píše Gazeta.

Počas zjazdu Občianskej platformy zdôraznil, že nejde len o organizačnú zmenu, ale o symbolický krok k upevneniu liberálno-demokratických hodnôt v krajine. Uistil, že zjednotenie nemá za cieľ len posilniť pozíciu pred voľbami, ale je reakciou na hlbšie otázky o budúcnosti Poľska ako suverénneho a slobodného štátu.

V ten istý deň sa konal aj zjazd opozičnej strany PiS, čo premiér označil za symbolickú konfrontáciu hodnôt. Kým strana Moderná už je formálne rozpustená, Poľská iniciatíva má zmeny ohlásiť po sneme v polovici novembra.

Zmeny stanov Občianskej platformy majú umožniť hladké zlúčenie členov všetkých strán, pričom nové vedenie vznikajúcej koalície majú zvoliť do januára 2026.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.