Preskočiť na obsah
  |  

Generálna prokuratúra bude pripomienkovať rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka cez víkend na sociálnej sieti uviedol, že napísal splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý sa skrátene nazýva aj Úrad na ochranu oznamovateľov.

Ako povedal v pondelok, legislatívnemu odboru Generálnej prokuratúry zadal, aby k návrhu pripravil podrobné stanovisko, pričom pripomienky budú adresovať predsedovi parlamentu. Žilinka dodal, že inú možnosť nemá, pretože neprebieha žiadne medzirezortné pripomienkové konanie.

(max)

  |  

Na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov sa pozrie aj eurokomisia

Európska komisia bude od Slovenska žiadať vysvetlenie ohľadne vládou schváleného návrhu zákona, ktorý počíta so zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradením novým Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

„Samozrejme, po prijatí zákona ho budeme analyzovať,“ zdôraznil hovorca eurokomisie. Pripomenul, že únijná smernica o ochrane oznamovateľov vyžaduje, aby členské štáty zriadili autonómne a nezávislé orgány zodpovedné za prijímanie a prešetrovanie podnetov týkajúcich sa porušenia práva Európskej únie v oblastiach, na ktoré sa smernica vzťahuje.

Vláda v sobotu schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší úrad, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti.

Premiér Robert Fico (Smer) prisľúbil, že na úrovni ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa nič nemení. „Len navrhujeme zmeniť štruktúru úradu a pridať mu ďalšie kompetencie v oblasti ochrany obetí trestných činov,“ skonštatoval.

(tasr, max)

  |  

Trump chcel stíhať exriaditeľa FBI pre kritiku, súd to zamietol

Federálny súd v pondelok zamietol trestné stíhanie bývalého riaditeľa FBI Jamesa Comeyho a generálnej prokurátorky štátu New York Letitie Jamesovej. Dôvodom bolo, že Lindsey Halliganová, ktorú na tieto prípady dosadil Donald Trump, bola podľa rozhodnutia súdu nezákonne vymenovaná do funkcie dočasnej prokurátorky.

Prípad tak predstavuje vážnu ranu Trumpovej snahe o trestné stíhanie svojich politických kritikov. Súd skonštatoval, že Halliganová nemala právomoc vzniesť obžaloby, čím došlo k porušeniu ústavnej vymenúvacej klauzuly aj federálneho zákona.

Prípad však zamietol „bez ujmy“, čo znamená, že ho môže ministerstvo spravodlivosti znovu otvoriť s oprávneným prokurátorom.

Comey aj James odmietli obvinenia ako politicky motivované. Halliganová do funkcie zasadla po tom, čo jej predchodca Erik Siebert odmietol viesť prípady voči spomínanej dvojici pre nedostatok dôkazov.

(reuters, max)

  |  

Väčšina peňazí z rezervy premiéra skončila v koaličných samosprávach, tvrdí PS

Z rezervy predsedu vlády do obcí tento rok smerovalo približne 640-tisíc eur, pričom väčšina z nich skončila v koaličných samosprávach. Kým Michalovce vedené koaličným primátorom získali 70-tisíc eur, nezávislý Hlohovec dostal len 4 500 eur. Problém nie je, že koaličné obce dostávajú podporu, ale že opozičné a nezávislé nedostávajú takmer nič.

Uviedla to opozičná členka Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj Jana Hanuliaková (PS).

Namiesto potrebnej pomoci obciam sa však podľa nej financie našli aj na projekty, ktoré s účelom rezervy nemajú nič spoločné. Podporu získalo združenie bývalého starostu Ladomírovej, ktorý bol právoplatne odsúdený za subvenčný podvod a machinácie s eurofondami.

Peniaze išli aj na vydanie ročenky podľa Hanuliakovej konšpiračného média Dav Dva či na úpravu priestorov organizácie zakladateľa portálu Hlavné správy.

Progresívna poslankyňa dodala, že rezerva predsedu vlády má slúžiť na pomoc obciam. Je podľa nej neprijateľné, aby tieto prostriedky obišli obce, ktoré ich skutočne potrebujú, a namiesto toho smerovali podľa jej slov do pochybných projektov.

(tasr)

  |  

Fico posilňuje diplomaciu v Afrike. Tá podľa neho nepotrebuje západné múdrosti

Premiér Robert Fico (Smer) počas samitu Európskej a Africkej únie v angolskej Luande vyhlásil, že Slovensko musí obnoviť a rozvíjať vzťahy s africkými krajinami. Zdôraznil historickú kontinuitu s pomocou, ktorú poskytovalo bývalé Československo, a predstavil konkrétne diplomatické kroky.

Slovensko plánuje otvoriť nové veľvyslanectvá v Etiópii, Tanzánii a Alžírsku a nadviazalo diplomatické vzťahy so Stredoafrickou republikou. S Juhoafrickou republikou zároveň došlo k dohode o zrušení víz pre slovenských občanov.

Fico po bilaterálnych stretnutiach uviedol, že africkí lídri majú jasné názory na globálne dianie. Vo svojom vystúpení zdôraznil potrebu rešpektu voči Afrike a odmietol západné zasahovanie do jej vnútorných záležitostí. Podľa svojich slov je presvedčený, že na africké problémy sú potrebné „africké riešenia a nie západné múdrosti“.

Podporil aj reformu OSN vrátane rozšírenia Bezpečnostnej rady o zástupcov globálneho juhu. Slovensko sa uchádza o miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 až 2029 a uzatvorilo viacero dohôd o vzájomnej podpore kandidatúr.

Pracuje sa aj na oficiálnej návšteve JAR, ktorú Fico označil za kľúčového partnera bez otvorených politických otázok.

(tasr, max)

  |  

Hlina varoval pred hromadným prepúšťaním v Lesoch SR, tie hovoria o reorganizácii

Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky plánuje zrušiť približne 280 pracovných miest v rámci racionalizačných opatrení, ktoré majú zvýšiť efektivitu vnútorných procesov a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť. Oznámila to hovorkyňa Laura Tettingerová v reakcii na tvrdenia opozičného poslanca Alojza Hlinu (SaS).

Ten varoval pred hromadným prepúšťaním od 300 do 500 osôb. Lesy SR podľa Tettingerovej nie sú v zlej ekonomickej situácii a ani nečerpajú úvery na mzdy.

Vysvetlila, že dôvodmi reorganizácie sú návrat ťažby dreva na štandardnú úroveň po kalamite, plánovaná zonácia národných parkov a rastúce prevádzkové náklady.

Aj keď podnik už v roku 2022 znížil počet organizačných zložiek na polovicu, zamestnanosť sa vtedy nemenila. Teraz však vedenie podniku vidí potrebu ďalšej optimalizácie.

Racionalizácia má podľa hovorkyne pomôcť predísť ekonomickým problémom v budúcnosti a zároveň zabezpečiť, aby Lesy SR naďalej plnili svoje spoločenské úlohy – udržiavali zamestnanosť v regiónoch, podporovali drevospracujúci priemysel a chránili slovenské lesy.

(tasr, max)