Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj v pondelok navštívi francúzskeho prezidenta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívi v pondelok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Paríži, uviedol Macronov úrad. Ukrajinský líder sa pritom nachádza v najzložitejšej politickej a vojenskej situácii od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Obaja lídri budú diskutovať o „podmienkach spravodlivého a trvalého mieru“ v nadväznosti na rokovania v Ženeve a americký mierový plán, uviedol Elyzejský palác vo vyhlásení 29. novembra. Zelenskyj bol naposledy v Paríži 17. novembra.

(reuters, red)

  |  

Nový prípad vtáčej chrípky na Slovensku. Tentoraz v seneckom okrese

Veterinári potvrdili výskyt vtáčej chrípky u labute, ktorá mala neurologické klinické príznaky, sťažené dýchanie a apatiu. Bola nájdená v Hrušovskej zdrži v katastrálnom území obce Hamuliakovo v okrese Senec. Labuť našli 12. novembra.

Za infikované pásmo je označené katastrálne územie obce Hamuliakovo a oblasti v bezprostrednom okolí brehov vodných plôch do vzdialenosti troch kilometrov od miesta nálezu.

Regionálna veterinárna a potravinová správa na základe zistenia prijala opatrenia vrátane zákazu zhromažďovania hydiny a iných vtákov v zajatí na trhoch alebo výstavách, zákazu vypúšťania pernatých zvierat zo zajatia do voľnej prírody a taktiež zákazu lovu voľne žijúceho vtáctva a jeho odoberania z voľnej prírody.

Európska komisia žiada chovateľov o prísne dodržiavanie preventívnych opatrení v snahe zabrániť zavlečeniu ochorenia do chovov. Na Slovensku je vtáčia chrípka potvrdená v obciach Šúrovce a Veľká Mača a taktiež v okolí Oravskej priehrady.

(tasr, red)

  |  

V Košiciach zaznel jasný občiansky hlas: progresivizmus ničí rodinu aj úctu

V sobotu popoludní sa na Hlavnej ulici pri Dolnej bráne v Košiciach začal občiansky protest proti progresivizmu, ktorý zvolali právnik a ekonóm Alexander Riabov a herec a komentátor spoločenského diania Andrej Palko.

Podujatie nadväzuje na predchádzajúce zhromaždenie, ktoré sa konalo 25. októbra v Kežmarku. Snahou je postupne putovne obísť viacero slovenských miest so záverečným protestom, ktorý by sa mal konať v Bratislave.

Zvolávatelia dodávajú, že veria, že tak spoločnosti pripomenú, že sa v nej nachádza minimálne rovnako veľká časť spoločnosti, ktorá sa nezúčastňuje na protivládnych protestoch.

V spoločnosti má podľa nich vládnuť rešpekt k výsledku demokratických volieb a dodávajú, že skutočnou hrozbou pre spoločnosť je každý, kto sa iným vyhráža umlčiavaním názorov a slobody druhých alebo presadzovaním ďalších škodlivých praktík ohrozujúcich súdržnosť spoločnosti a existenciu jej základnej bunky v podobe rodiny.

„Chceme poukázať na to, že hoci veľká časť obyvateľov Slovenskej republiky zdieľa konzervatívne a kresťanské hodnoty, neuvedomujú si, že postupný nástup progresivistickej ideológie tu prebieha bez ohľadu na to, aká je tu vláda,“ skonštatoval Palko.

Dodal, že po vzore západnej Európy vidíme, kam to môže dospieť, preto by ľudia podľa neho nemali iba čakať na to, kedy sa môžu prezentovať v slobodných voľbách, ale aj takto občiansky treba dať najavo, že si túto ideológiu neželajú.

Podľa spoluorganizátora protestu nemá progresívna ideológia nič spoločné so slovenskými kultúrnymi koreňmi a slovenskou identitou. Protest je aj reflexiou na predchádzajúce početné protivládne zhromaždenia organizované po celom Slovensku.

(red)

  |  

Azerbajdžan: polícia v rámci vyšetrovania pokusu o prevrat vykonala raziu

Polícia v Azerbajdžane v sobotu vykonala prehliadku v dome Aliho Karimliho, lídra jednej z hlavných opozičných strán v krajine, v rámci rozširujúceho sa vyšetrovania údajného pokusu o prevrat s cieľom zosadiť prezidenta Ilhama Alijeva.

Zdroj z azerbajdžanskej vlády uviedol pre agentúru Reuters, že zásah u Karimliho, ktorý vedie Azerbajdžanskú stranu ľudového frontu (APFP) od roku 2000, súvisel s prebiehajúcim trestným konaním proti Ramizovi Mehdijevovi, dlhoročnému spojencovi bývalého prezidenta Hejdara Alijeva, ktorý viedol Azerbajdžan až do svojej smrti v roku 2003.

Úrady sa podľa Reuters domnievajú, že Karimli bol financovaný Mehdijevom, ktorý vstúpil do vlády Hejdara Alijeva v roku 1994 ako šéf prezidentskej administratívy počas prvých rokov jeho pôsobenia.

Ilham Alijev, Hejdarov syn, odvolal Mehdijeva v roku 2019, čo sa v tom čase vnímalo ako snaha zbaviť sa úradníkov menovaných jeho otcom.

Minulý mesiac súd v Baku uložil 87-ročnému Mehdijevovi štvormesačné domáce väzenie po tom, ako ho obvinil z trestných činov vrátane pokusu o uchopenie moci.

(reuters, red)

  |  

Proti AfD v Giessene protestuje 20-tisíc ľudí. Nechýba ani Antifa

Veľké davy demonštrantov sa v sobotu zišli v stredonemeckom univerzitnom meste Giessen, aby protestovali proti založeniu novej mládežníckej organizácie strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Jej ustanovujúci zjazd sa tak začal s viac ako dvojhodinovým oneskorením.

Vzhľadom na blokády ciest a protesty sa na miesto konania zjazdu nemohli dostať mnohí z približne tisícky plánovaných účastníkov. Pri príchode uviazli aj spolupredsedovia AfD Alice Weidelová a Tino Chrupalla.

Nová organizácia nahradí Mladú alternatívu (JA), ktorú v roku 2023 úrady klasifikovali ako pravicovú extrémistickú organizáciu.

S AfD bola spojená voľne a tento rok ju rozpustili. Nástupnícka organizácia s očakávaným názvom Generácia Nemecko bude súčasťou štruktúr AfD a jej členovia by mali byť spravidla aj členmi strany, ktorá tak získa väčší vplyv.

Na najväčšej demonštrácii sa podľa Nemeckej konfederácie odborových zväzov (DGB) zúčastnilo približne 20-tisíc ľudí. Protest usporiadala aliancia Widersetzen (Odpor), ktorú podporili stúpenci nemeckej organizácie Antifa a ďalší predstavitelia krajnej ľavice.

Giessen má približne 90-tisíc obyvateľov, z ktorých viac ako tretinu tvoria univerzitní študenti. Miestna nemocnica informovala, že ošetrenie v sobotu vyhľadalo desať ľudí s ľahšími zraneniami, pričom polícia informovala aj o viacerých zranených príslušníkoch.

(tasr, red)

  |  

Povodne a zosuvy si v juhovýchodnej Ázii vyžiadali päť stoviek obetí

Počet obetí ničivých povodní a zosuvov pôdy v juhovýchodnej Ázii presiahol 450. Indonézia, Thajsko a Malajzia pokračujú aj počas soboty v boji s následkami rozsiahlych záplav, ktoré postihli tisíce ľudí.

Silné monzúnové dažde zaplavili veľké územia a obyvateľov uväznili v odľahlých oblastiach, mnohých dokonca na strechách ich domov.

Najhoršia situácia je na indonézskom ostrove Sumatra, kde evidujú viac ako 270 nezvestných a počet obetí prekročil 300. Mnohé regióny zostávajú odrezané pre zničené cesty a pomoc smeruje aj vrtuľníkmi. V thajskej provincii Songkhla voda miestami dosiahla tri metre a povodne si vyžiadali 162 obetí.

Premiér Anutin Čánvirakul prisľúbil rozsiahlu pomoc a kompenzácie. V Malajzii zatiaľ hlásia dve obete. Významnú úlohu zohráva aj zmena klímy, ktorá predlžuje obdobie monzúnov a zvyšuje ich intenzitu. Výsledkom sú extrémne dažde, silnejšie poryvy vetra a rýchlejšie vznikajúce povodne, ktoré výrazne zvyšujú riziko katastrofických následkov.

(tasr, red)