Preskočiť na obsah
  |  

Šéf MAAE Grossi chce ako generálny tajomník OSN posilniť iniciatívu organizácie

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi uviedol, že ak by bol zvolený za generálneho tajomníka OSN od roku 2027, chcel by zvýšiť efektívnosť aj iniciatívnosť svetovej organizácie. Povedal to v rozhovore pre nedeľňajšie vydanie talianskeho denníka La Repubblica.

Šesťdesiatštyriročný Argentínčan svoju kandidatúru oznámil už v septembri a má oficiálnu podporu svojej krajiny. O post sa uchádzajú aj bývalá čilská prezidentka Michelle Bacheletová a exviceprezidentka Kostariky Rebeca Grynspanová. Funkčné obdobie Antónia Guterresa sa končí na konci roka 2026 a jeho nástupca nastúpi 1. januára 2027. Podľa neformálnej tradície by mala tentoraz funkcia pripadnúť Latinskej Amerike. Žena ešte nikdy nestála na čele OSN.

Grossi tvrdí, že má dobré vyhliadky: „Som človek, ktorého rešpektujú všetky strany a mám skutočné kontakty so všetkými.“ Pripomenul, že ako šéf MAAE pravidelne rokuje s lídrami vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kritizoval, že OSN stratila „silu iniciatívy“ a generálny tajomník musí viesť aktívnu diplomaciu. Poukázal na paralyzovanú Bezpečnostnú radu, v ktorej USA, Rusko a Čína často zastávajú protichodné postoje a blokujú rozhodovanie.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Švajčiari jasne odmietli 50-percentnú daň z veľkých dedičstiev pre boj s klímou

Švajčiarski voliči v nedeľu výrazne odmietli návrh na zavedenie 50-percentnej dane z dedičstva nad 50 miliónov frankov. Podľa prvých odhadov verejnoprávneho vysielateľa SRF hlasovalo proti iniciatíve približne 79 percent voličov.

Návrh pochádzal z mládežníckej organizácie sociálnych demokratov JUSO a mal financovať opatrenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny. Očakávalo sa však jeho zlyhanie – prieskumy už vopred ukazovali, že proti sú viac ako dve tretiny respondentov.

Iniciatívu pozorne sledovali bankári, ktorí hlasovanie vnímali ako test ochoty Švajčiarov podporiť prerozdeľovanie bohatstva v čase, keď krajiny ako Nórsko posilňujú svoju daňovú politiku voči najbohatším. Švajčiarsko je „domovom“ niektorých z najdrahších miest sveta a rastúce obavy z nákladov na život čoraz viac vstupujú do domácej politiky.

Kritici varovali, že daň by mohla vyhnať bohatých obyvateľov z krajiny a v konečnom dôsledku znížiť daňové príjmy. Federálna vláda voličov vyzvala, aby návrh odmietli, čo sa aj jasne potvrdilo vo výsledkoch hlasovania.

(reuters, sab)

  |  

Zelenskyj vymenoval exveľvyslankyňu v USA za poradkyňu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že jeho novou poradkyňou pre obnovu krajiny a investície sa stane bývalá veľvyslankyňa Ukrajiny v USA Oxana Markarovová. Informoval o tom na sieti X.

„Od dnešného dňa bude Oxana Markarovová naďalej podporovať náš štát ako moja poradkyňa pre obnovu a investície,“ napísal. „Okrem základného cieľa, ktorým je obrana našej nezávislosti, a každodennej práce na zabezpečení prežitia Ukrajiny máme aj dlhodobý cieľ: poskytnúť Ukrajine kapacitu na obnovu po bojoch a obnovenie normálneho hospodárskeho rozvoja.“

Markarovová bola ukrajinskou veľvyslankyňou vo Washingtone od roku 2021 a zohrala významnú úlohu v posilňovaní americko-ukrajinských vzťahov po ruskej invázii. Teraz sa má podieľať na strategickom plánovaní obnovy a získavaní investícií pre krajinu.

V rámci vládnej rošády, ktorú viedol bývalý šéf kancelárie prezidenta Andrij Jermak, Markarovovú nahradila exministerka spravodlivosti a vicepremiérka pre eurointegráciu Oľha Stefanišynová.

(reuters, sab)

  |  

Rezort školstva chce o regulácii sociálnych sietí rokovať s odborníkmi aj partnermi v EÚ

Ministerstvo školstva bude pri nastavovaní pravidiel pre sociálne siete pokračovať v diskusii s odbornou verejnosťou aj s európskymi partnermi. Ako uviedol jeho komunikačný odbor, kľúčom je rozvoj kritického myslenia, mediálnej gramotnosti a schopnosti detí zodpovedne prijímať a zdieľať informácie.

Rezort zdôrazňuje potrebu regulácie algoritmov sociálnych sietí, aby sa obmedzil nevhodný obsah pre jednotlivé vekové skupiny, a požiadavku jasnej identifikácie osôb ovplyvňujúcich verejnú mienku. Pripomenul, že od začiatku roka platia na základných školách nové pravidlá používania mobilných telefónov a od roku 2026 sa rozšíria aj na materské, stredné, základné umelecké a jazykové školy.

Podľa ministerstva je vplyv sociálnych sietí na duševné zdravie detí legitímnou témou, ktorú rieši viacero európskych krajín. Sociálne siete môžu u mladých spôsobovať úzkosť, nesústredenosť či zhoršené sociálne zručnosti. Rezort odporučil aj novú príručku Odporúčania na zdravé používanie obrazovkových médií, ktorá rodičom a pedagógom ponúka limity času pred obrazovkou podľa veku.

Diskusiu o vekových obmedzeniach otvoril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý navrhol uvažovať o zákaze sociálnych sietí pre deti do 13 rokov a pre mladších ako 15 rokov len so súhlasom rodičov.

(tasr, sab)

  |  

Egypt cvičí stovky palestínskych policajtov pre povojnovú bezpečnosť v Gaze

Egypt začal pripravovať stovky palestínskych policajtov na ich začlenenie do povojnových bezpečnostných štruktúr v Pásme Gazy. Pre agentúru AFP to potvrdil vysokopostavený predstaviteľ Palestínskej samosprávy, podľa ktorého prezident Mahmúd Abbás poveril ministra vnútra koordináciou výcviku s Káhirou.

Egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdalátí ešte v auguste oznámil plán vycvičiť päťtisíc príslušníkov bezpečnostných síl pre Gazu. Prvá skupina viac než 500 policajtov absolvovala výcvik v marci v Káhire a od septembra pokračujú dvojmesačné kurzy pre stovky ďalších. Všetci pochádzajú z Pásma Gazy a ich platy bude hradiť Palestínska samospráva.

Podľa výpovedí účastníkov ide o operačný výcvik s moderným vybavením zameraný na stráženie hraníc a na zvládanie následkov útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, ktorý rozpútal vojnu v Gaze. „Chceme trvalé ukončenie vojny a slúžiť našej krajine,“ uviedol jeden z policajtov, ktorý dúfa, že nové zložky budú nezávislé a lojálne výhradne Palestíne.

Egypt v minuloročných rokovaniach sprostredkoval dohodu, podľa ktorej palestínske hnutia vrátane Hamasu a Fatahu podporili vznik zhruba 10-tisícčlennej policajnej sily, pričom polovicu má vycvičiť Káhira. EÚ pre AFP potvrdila, že plánuje vycvičiť ďalších tritisíc policajtov v rámci podobného programu ako na Západnom brehu Jordánu.

(afp, tasr, sab)

  |  

Netanjahu požiadal prezidenta Herzoga o milosť. Vyzýval ho aj Trump

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal prezidenta Jicchaka Herzoga o udelenie milosti, oznámila v nedeľu prezidentská kancelária. O milosť pre šéfa izraelskej vlády už v novembri listom požiadal aj americký prezident Donald Trump.

Podľa denníka Times of Israel žiadosť obsahuje 111-stranový dokument od Netanjahuovho právnika Amita Haddada a list podpísaný samotným premiérom. „Išlo by o zásadné prispenie k toľko potrebnému národnému zmiereniu,“ vyhlásil premiér v nedeľu so žiadosťou o okamžité ukončenie procesu.

Herzogova kancelária uviedla, že podanie bolo odovzdané právnemu oddeleniu prezidentskej rezidencie a následne ho posúdi oddelenie milostí ministerstva spravodlivosti. To získa stanoviská všetkých dotknutých orgánov a pošle odporúčania prezidentovým právnym poradcom.

„Ide o mimoriadnu žiadosť s významnými dôsledkami,“ uviedol prezidentský úrad s tým, že prezident ju „zodpovedne a úprimne zváži“. Izraelský prezident môže udeliť milosť odsúdeným, vo výnimočných prípadoch aj pred ukončením procesu, ak je to vo verejnom záujme.

Netanjahu čelí jednému obvineniu z úplatkárstva a trom korupčným kauzám, ktoré odmieta ako politicky motivované. Súdny proces, ktorý sa začal v roku 2020, je podľa TOI ďaleko od záveru. Premiér tento mesiac tvrdil, že by milosť nežiadal, ak by tým musel priznať vinu.

Trump žiadal o milosť pre Netanjahua už v októbri počas prejavu v izraelskom parlamente a v novembri svoje stanovisko zopakoval listom Herzogovi. Prezident Izraela v septembrovom rozhovore pripustil, že by mohol uvažovať o milosti, keďže prípad „ťaží izraelskú spoločnosť“.

(reuters, sky news, times of israel, tasr, sab)