Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Oslo a Kyjev sa dohodli na spoločnej výrobe dronov

Ukrajina a Nórsko sa dohodli na spoločnej výrobe dronov, oznámil v nedeľu na sociálnej sieti X ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ.

Ako doplnil, Ukrajina poskytne svoje bojové skúsenosti a inovácie získané počas takmer štyroch rokov vojny s Ruskom, zatiaľ čo Nórsko zabezpečí „silnú výrobnú základňu a výskumno-vývojovú spoluprácu s poprednými nórskymi ustanovizňami“.

Spoločná výroba by sa mala začať už budúci rok. Podľa stanice Sky News predstavuje Ukrajina pre európskych výrobcov cenný zdroj dát z prvej línie o výkone dronov a nových technológiách, pričom nové systémy možno prakticky okamžite otestovať v boji.

Na začiatku novembra Ukrajina získala status „rozšíreného partnerstva“ v rámci aliancie Spoločné expedičné sily (Joint Expeditionary Force – JEF), ktorá združuje krajiny severnej a východnej Európy vrátane Nórska.

Nórsky minister obrany Tore Sandvik uviedol, že udelený štatút formalizuje rámec posilnených partnerstiev a umožňuje konať rýchlo a efektívne s cieľom chrániť bezpečnosť v severnej Európe.

Oslo zároveň spolupracuje na iniciatíve PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny). V jej rámci Spojené štáty predávajú zbrane partnerom z NATO a tí ich následne dodávajú Kyjevu.

(tasr, red)

Minúta  |  

So sekerami v bielych overaloch. V Bratislave vylúpili zlatníctvo

V nedeľu krátko po 18.00 hodine prepadla šestica maskovaných osôb zlatníctvo v obchodnom stredisku na bratislavských Zlatých pieskoch.

„Podľa dosiaľ známych informácií vošlo do predajne šesť osôb oblečených v bielych overaloch so zahalenou tvárou, pričom jedna zostala pred predajňou. Tie pomocou sekier rozbili sklenené vitríny, z ktorých odcudzili šperky dosiaľ nezistenej hodnoty, a následne z miesta utiekli,“ uviedla na sociálnej sieti polícia Bratislavského kraja.

Zábery z bezpečnostnej kamery. Video: Polícia SR - Bratislavský kraj/Facebook

Podľa informácií tvnoviny.sk sa lúpežníci pri odchode maskovali pomocou dáždnikov, s políciou neskôr dorazili aj psovodi.

Polícia žiada občanov o akékoľvek informácie, ktoré by mohli pomôcť páchateľov dolapiť.

(red)

Minúta  |  

Nemecko vráti Poľsku artefakty ulúpené počas druhej svetovej vojny

Berlín vráti svojmu východnému susedovi cenné artefakty ulúpené počas druhej svetovej vojny, informovali v nedeľu miestne médiá, podľa ktorých poľská strana označuje tento krok za „prelomový“.

Pondelkové rozhovory o poľsko-nemeckej spolupráci budú zahŕňať aj „historické navrátenie kultúrnych statkov ukradnutých počas druhej svetovej vojny“, uviedol spravodajský portál Onet.pl.

Medzi tieto artefakty údajne patrí socha hlavy svätca ukradnutá z hradu v Malborku či dokumenty Rádu nemeckých rytierov. Varšava žiada o vrátenie archívov tohto katolíckeho stredovekého rytierskeho rádu už od roku 1948.

Nemecko počas druhej svetovej vojny odnieslo z Poľska nespočetné artefakty vrátane historických archívov a umeleckých diel. Táto otázka dlho spôsobuje napätie medzi obomi krajinami a niektorí poľskí politici žiadajú od Nemecka reparácie.

Na pondelkovom stretnutí v Berlíne sa zúčastnia poľský premiér Donald Tusk, nemecký kancelár Friedrich Merz, ako aj poľskí ministri zahraničných vecí a obrany, uviedol úrad spolkového kancelára. Plánovanými témami sú bezpečnostné otázky vrátane vojny na Ukrajine a spolupráca medzi vládami.

(tasr, red)

Minúta  |  

Americké a sýrske sily uskutočnili nálety na sklady zbraní ISIS

Americká armáda v nedeľu uviedla, že nedávno zničila 15 lokalít, v ktorých sa nachádzali sklady zbraní Islamského štátu (ISIS) na juhu Sýrie.

Ústredné velenie USA (U. S. Central Command) oznámilo, že americké a sýrske sily identifikovali a zničili tieto skladovacie zariadenia v provincii Rif Damask počas viacerých náletov a kontrolovaných detonácií uskutočnených od 24. do 27. novembra.

„V rámci kombinovanej operácie sme zničili viac ako 130 mínometov a rakiet, viacero útočných pušiek, guľometov, protitankových mín a materiálov na výrobu improvizovaných výbušných zariadení,“ píše sa vo vyhlásení.

(reuters, red)

Minúta  |  

Desaťtisíce protestujúcich sa v Madride dožadovali predčasných volieb

V nedeľu sa v uliciach Madridu zhromaždili desiatky tisíc Španielov, aby požadovali rezignáciu socialistického premiéra Pedra Sáncheza a vyhlásenie predčasných parlamentných volieb. Protest sa uskutočnil v čase, keď sa predseda vlády snaží vyrovnať s radom obvinení z korupcie, ktoré sa týkajú jeho rodiny, strany aj administratívy.

Demonštráciu zvolala opozičná Ľudová strana (PP) pod heslom „Mafia alebo demokracia?“. Tri dni pred protestom španielsky súd nariadil väzobné stíhanie bývalého ministra dopravy Josého Luisa Ábalosa, niekdajšieho kľúčového spojenca Sáncheza, ktorý je podozrivý z úplatkárstva, zneužívania vplyvu a sprenevery.

PP odhadla účasť na protestoch na zhruba 80-tisíc ľudí, zatiaľ čo ministerstvo vnútra uviedlo približne polovicu tohto počtu. Demonštranti niesli španielske vlajky a transparenty s požiadavkou predčasných volieb. Posledný väčší protest proti Sánchezovi sa v hlavnom meste uskutočnil v júni, pripomína DPA.

„Celé Španielsko má dosť korupcie… Dosť tohto úpadku a nezmyslov. Nech konečne odídu – nech odídu a vyhlásia nové voľby, aby občania mohli prehovoriť, hlasovať a rozhodnúť,“ vyhlásil líder PP Alberto Núñez Feijóo. Riadny termín parlamentných volieb je naplánovaný na koniec roka 2027.

Sánchez, ktorý sa do funkcie dostal v roku 2018 po hlasovaní o nedôvere, ktoré zosadilo skorumpovanú vládu Mariana Rajoya z PP, sľúbil, že napriek obvineniam voči ľuďom vo svojom okolí bude vo vláde pokračovať, pripomína Guardian.

(tasr, red)

Minúta  |  

CNN: Rokovania na Floride sú náročné, ale konštruktívne

Americkí a ukrajinskí predstavitelia sa v nedeľu stretli na Floride, aby diskutovali o obrysoch mierovej dohody s Ruskom. Minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že očakáva pokrok smerujúci k ukončeniu viac ako trojročnej vojny.

„Ide o vytvorenie cesty vpred, ktorá ponechá Ukrajinu suverénnou, nezávislou a prosperujúcou, a preto očakávame, že dnes dosiahneme ešte väčší pokrok,“ povedal Rubio v Hallandale Beach na Floride, kde sa stretnutie konalo.

Zdroj oboznámený s priebehom rokovaní pre CNN uviedol, že rokovania sú zatiaľ „náročné, ale veľmi konštruktívne“.

Nedeľné diskusie nadväzujú na približne dva týždne rokovaní, ktoré sa začali americkým návrhom mierového plánu. Kritici tvrdili, že ten pôvodne zvýhodňoval Rusko, ktoré konflikt na Ukrajine odštartovalo inváziou v roku 2022.

Americký prezident Donald Trump vyjadril frustráciu z toho, že sa mu doteraz nepodarilo vojnu ukončiť. Ako prezidentský kandidát sľuboval, že to dokáže za jediný deň, a uviedol, že ho prekvapilo, aké ťažké to je – najmä vzhľadom na to, čo opisuje ako dobrý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý väčšinou odmieta ústupky potrebné na zastavenie bojov.

Trumpov tím tlačil na Ukrajinu, aby sama urobila významné ústupky vrátane vzdania sa územia v prospech Ruska.

Rokovania sa v nedeľu posunuli po zmene vedenia ukrajinskej strany. Nový hlavný vyjednávač, tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustem Umerov, viedol rokovania za Kyjev po piatkovej rezignácii predchádzajúceho lídra tímu Andrija Jermaka, šéfa kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského, v súvislosti s korupčným škandálom.

Na začiatku stretnutia Umerov poďakoval Spojeným štátom a ich predstaviteľom za podporu. „USA nás počúvajú, USA nás podporujú, USA kráčajú po našom boku,“ povedal Umerov po anglicky.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.