Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán tvrdí, že má situáciu po víkendových protestoch pod kontrolou

Irán tvrdí, že má situáciu po víkendových protestoch pevne pod kontrolou. Vyhlásil to minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, podľa ktorého si bezpečnostné zložky poradili s nepokojmi, ktoré eskalovali počas uplynulých dní.

Zároveň upozornil na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý varoval Teherán pred ďalším potláčaním protestov. Podľa Arákčího sa Spojené štáty snažia vytvoriť dojem, že iránske sily útočia na vlastných občanov, čím by ospravedlnili možnú zahraničnú intervenciu.

Na druhej strane, detaily o rozsahu protestov či konkrétnych zásahoch ostávajú nejasné.

Protesty v Iráne sú reakciou na dlhodobé ekonomické problémy a obvinenia z represívneho prístupu režimu voči oponentom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Susko: Alternatívne tresty rastú, väzenie má byť až posledná možnosť

Minister spravodlivosti Boris Susko tvrdí, že Slovensko zažíva výrazný nárast v ukladaní alternatívnych trestov. Zmenu pripisuje novým trestným kódexom, proaktívnej komunikácii so sudcami a odstráneniu administratívnych bariér.

Hoci tieto tresty boli možné už skôr, sudcovia ich málo využívali – chýbala osveta a technická podpora. Rezort preto začal úzko spolupracovať so súdmi a výsledkom je citeľný posun.

Susko zároveň zdôrazňuje, že alternatívne tresty sú výhodnejšie nielen pre páchateľov, ktorým umožňujú zachovať si sociálne väzby a prácu, ale aj pre štát – ušetria náklady a znižujú riziko recidívy. Napríklad ročné náklady na väzňa sú okolo 30-tisíc eur.

Novinkou je aj zapojenie cirkevných a charitatívnych organizácií ako poskytovateľov pri výkone povinnej práce.

Minister zároveň avizuje zmeny v oblasti náhrady škody, ktoré by páchateľom umožnili dohodu s obeťou ešte pred rozhodnutím súdu.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Le Penovej hrozí päťročná stopka, rozhodnutie súdu sa blíži

Marine Le Penová, líderka francúzskej pravice, začína v Paríži kľúčové odvolacie konanie, ktoré rozhodne o jej politickej budúcnosti.

Po tom, ako ju vlani v marci uznali vinnou za zneužitie fondov EÚ a dostala päťročný zákaz kandidovať, jej šance na prezidentské voľby v roku 2027 visia na vlásku. Le Penová trvá na svojej nevine a tvrdí, že ide o politicky motivované prenasledovanie.

Prípad má aj medzinárodný rozmer. Prezident USA Donald Trump jej verejne vyjadril podporu, a hoci USA popreli diskusie o sankciách proti francúzskym sudcom, francúzska vláda zostáva ostražitá.

Ak Le Penová neuspeje, v hre je jej nástupca Jordan Bardella, ktorý je podľa prieskumov favoritom prezidentských volieb. Rozhodnutie súdu sa očakáva pred letom a môže zásadne zmeniť rozloženie síl vo francúzskej politike.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Nemeckú jednotku vyšetrujú pre sexuálne útoky, extrémizmus a drogy

V nemeckej elitnej výsadkárskej jednotke v Zweibrückene odhalili početné prípady sexuálneho obťažovania, pravicového extrémizmu a užívania drog. Vyšetrovanie sa začalo po tom, ako sa vojačky obrátili na ombudsmanku a dôverníčku pre rovnosť pohlaví Evu Höglovú, píše nemecký týždenník Spiegel.

V 4. rote zdokumentovali viac než 40 obvinení, pričom viac ako desať sa potvrdilo a dostalo pred prokuratúru. Vojaci údajne obchytkávali kolegyne, vyhrážali sa im znásilnením a používali nacistické gestá.

Objavili sa aj dôkazy o konzumácii kokaínu a distribúcii xenofóbnych materiálov. U jedného vojaka našli detskú pornografiu.

Veliteľ pluku a veliteľ roty čelili kritike za váhanie pri vyšetrovaní. Proti 55 vojakom sa začalo disciplinárne konanie, niektorých už z armády prepustili.

Minister obrany Boris Pistorius údajne o obvineniach vedel najneskôr od júla 2025, no podľa kritikov konal oneskorene. Bundeswehr tvrdí, že nešlo o sieť, ale o jednotlivé prípady extrémizmu.

Pistorius presadzuje „akčný plán výsadkárskych jednotiek“, ktorý má zahŕňať školenia a pravidelné kontroly. Kritici žiadajú nezávislé vyšetrovanie a systémové zmeny, keďže mnohé prípady zostávajú neohlásené pre strach z represálií. Aféra prichádza v citlivom období, keď sa Bundeswehr snaží získať nových vojakov.

(pir)

Minúta  |  

Po Venezuele a Grónsku? Kanada sa bojí, že bude ďalšia na rade

Zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a reči prezidenta USA Donalda Trumpa o možnom zabratí Grónska vyvolali v Kanade obavy, že môže byť ďalším cieľom expanzívnej politiky USA.

Ako píše portál Bloomberg Law, Trump v minulosti spomínal anexiu Kanady a jeho administratíva stále naznačuje strategický záujem o severné teritóriá.

Kanadskí experti a bývalí vládni poradcovia varujú pred možným ekonomickým či politickým nátlakom – vrátane podpory separatistických hnutí, ako je nezávislosť provincie Alberta.

Premiér Mark Carney, ktorý v kampani sľuboval tvrdší postoj voči Trumpovi, zatiaľ zvolil diplomatický prístup, investuje do armády a zvyšuje výdavky na obranu.

Kanadská armáda však podľa odborníkov nie je pripravená čeliť vážnej hrozbe – jej aktívne aj záložné zložky nedosahujú ani 100-tisíc vojakov.

Súčasná ekonomická závislosť od USA – najmä v obchode – zostáva kľúčovým rizikom. Ak by Trump pohrozil zrušením obchodnej dohody USMCA, Kanada by čelila vážnym dôsledkom. Ottawa sa preto snaží diverzifikovať export a nadviazať užšie vzťahy s Čínou a inými partnermi.

(pir)

Minúta  |  

Trump chce s Muskom rokovať o obnove internetu pre Iráncov

Americký prezident Donald Trump v nedeľu oznámil, že chce rokovať s generálnym riaditeľom spoločnosti SpaceX Elonom Muskom o obnovení internetového pripojenia v Iráne.

V krajine už štyri dni pretrváva úplný výpadok internetu, ktorý režim zaviedol v reakcii na masové protivládne protesty. Trump vyzdvihol Muskove schopnosti aj technológie, pričom nevylúčil spoluprácu so satelitnou sieťou Starlink, ktorú Iránci využívali aj počas demonštrácií v roku 2022.

Vzťah medzi Trumpom a Muskom prešiel viacerými krízami – od spoločného úspechu pri volebnej kampani až po verejné nezhody o daňovej politike.

Dvojica sa však nedávno stretla na večeri v Trumpovom rezorte Mar-a-Lago a americký minister obrany Pete Hegseth má navštíviť sídlo SpaceX v Texase.

Medzičasom si protivládne protesty v Iráne vyžiadali stovky obetí – podľa organizácie HRANA zomrelo 490 civilistov a 48 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Zadržali viac ako desaťtisíc ľudí. Oficiálne čísla režim nezverejnil.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.