Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľský exminister Ziobro prijal politický azyl v Maďarsku

Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro v pondelok vyhlásil, že sa rozhodol využiť azyl, ktorý mu udelila maďarská vláda. Odôvodnil to politickými represiami v Poľsku.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí si pritom pred pár dňami predvolalo maďarského veľvyslanca po tom, ako Budapešť udelila azyl dvom poľským občanom. Tieto osoby zatiaľ verejne neidentifikovali. Hovorca poľského ministerstva Maciej Wewior oznámil, že Varšava vyjadrí Maďarsku námietku voči tomuto rozhodnutiu.

Informáciu zverejnil web VSquare, podľa ktorého maďarská delegácia v Bruseli rozoslala list o udelení azylu. V liste neuviedli mená ani dôvody. Maďarská vláda na žiadosti o komentár bezprostredne nereagovala.

V roku 2024 poskytlo Maďarsko azyl aj Marcinovi Romanowskému, bývalému námestníkovi poľského ministra spravodlivosti zo strany Právo a spravodlivosť (PiS). Poľskí prokurátori ho obviňujú zo zneužitia verejných financií, čo Romanowski odmieta.

Vzťahy medzi Poľskom a Maďarskom, kedysi úzkymi spojencami, sa zhoršili najmä pre odlišný postoj k Rusku. Napätie sa prehĺbilo po nástupe proeurópskej vlády Donalda Tuska, ktorá sľubuje vyvodenie zodpovednosti voči predstaviteľom bývalej vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Haagu sa začal proces o genocíde Rohingov v Mjanmarsku

Na Medzinárodnom súdnom dvore OSN (ICJ) v Haagu sa v pondelok začalo prelomové konanie, v ktorom je Mjanmarsko obvinené z genocídy voči moslimskej menšine Rohingov.

Je to prvý prípad genocídy, ktorý bude ICJ prerokúvať v plnom rozsahu po viac než desaťročí. Verdikt môže mať dosah aj mimo Mjanmarska vrátane žaloby Juhoafrickej republiky proti Izraelu pre vojnu v Gaze.

Žalobu podala v roku 2019 Gambia. Tvrdí, že armáda v štáte Rakhine spáchala genocídne činy počas ofenzívy v roku 2017, po ktorej ušlo do Bangladéša najmenej 730-tisíc Rohingov.

Utečenci hovorili o zabíjaní, masových znásilneniach a vypaľovaní domov, misia OSN konštatovala „genocídne akty“. Mjanmarsko obvinenia odmieta a operáciu označuje za protiteroristickú reakciu.

Rohinské obete žiadajú spravodlivosť, pred súdom ich vypočujú prvý raz, no za zatvorenými dverami. Pojednávania potrvajú tri týždne.

Krajina je v ďalšom chaose od prevratu v roku 2021 a popritom organizuje postupné voľby, ktoré OSN, viaceré západné krajiny a ľudskoprávne skupiny kritizujú ako neslobodné a neférové.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Odbory v U. S. Steel Košice vyhlásili štrajkovú pohotovosť

Odborári v košických oceliarňach U. S. Steel v pondelok vyhlásili štrajkovú pohotovosť po tom, ako sa ani po ôsmich kolách kolektívneho vyjednávania nepodarilo uzavrieť novú kolektívnu zmluvu. Predchádzajúca zmluva platila do konca roka 2025.

Rokovania sa konali od 14. októbra do 16. decembra, no skončili sa vyhlásením sporu. Podľa predsedu výboru odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Juraja Vargu ide zatiaľ len o pohotovosť, nie o štrajk.

Hlavnými spornými bodmi sú tlak zamestnávateľa na predĺženie týždenného pracovného času z 35,5 na 37,5 hodiny, odmietanie zvýšenia tarifných miezd na rok 2026 a obmedzovanie zamestnaneckých benefitov. Odbory považujú za kľúčové zachovanie zamestnanosti, primeraného pracovného času a dôstojnej mzdy.

Odborári požiadali ministerstvo práce o sprostredkovateľa, ktorý má byť pridelený do 30 dní. Zároveň plánujú protestné zhromaždenie 21. januára v košickej Šaci.

V košickom závode U. S. Steel pracuje 7 700 kmeňových zamestnancov. Vlani v júni došlo k akvizícii, v rámci ktorej prevzala U. S. Steel japonská spoločnosť Nippon Steel.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bombic sa koncom januára postaví pred súd

Daniel Bombic, obžalovaný z extrémistickej trestnej činnosti, sa má koncom januára postaviť pred Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní, zverejnenom na webe ministerstva spravodlivosti. Termíny pojednávaní sú vytýčené na 26., 29. a 30. januára.

Na Bombica v minulosti vydali tri zatýkacie rozkazy. Za prísnych bezpečnostných opatrení ho v závere januára 2025 eskortovali z Veľkej Británie na Slovensko. Najvyšší súd SR ho koncom apríla minulého roka vzal do väzby z dôvodu obavy z pokračovania v trestnej činnosti.

Prokurátor odboru závažnej kriminality Generálnej prokuratúry SR podal začiatkom júla minulého roka obžalobu na Bombica pre 26 útokov opísaných v 12 bodoch, najmä pre viaceré extrémistické trestné činy.

Minulý rok v decembri zamietol Najvyšší súd SR sťažnosť Bombica proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu o prijatí obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry SR. Rovnako zamietol aj jeho sťažnosť proti uzneseniu ŠTS o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Turek chce byť dočasne splnomocnencom pre Green Deal

Filip Turek, čestný prezident strany Motoristi a kandidát na českého ministra životného prostredia, navrhol, že by sa mohol dočasne stať vládnym splnomocnencom pre Green Deal. Z tejto pozície by podľa neho mohol zabezpečovať chod ministerstva životného prostredia, ktoré podľa jeho slov nemôže fungovať na „autopilot“.

Minister zahraničia Petr Macinka podľa Turka zvláda agendu, ale ide o časovo náročný rezort, a preto by dočasné riešenie malo byť zmysluplné.

Turek dúfa, že prezident Petr Pavel časom zmení názor a jeho nomináciu predsa len prijme. Pavlovo odmietnutie označil za neprijateľné a dodal, že žalobu na ochranu osobnosti proti prezidentovi vníma ako „optickú záležitosť“, aj keď ju plánuje podať. Pochybuje však, že by sa prezident ospravedlnil.

Zároveň kritizoval, že prezident si vraj neuvedomuje, aké škody môže krajine spôsobiť, ak ministerstvo zostane bez riadneho vedenia. Dodal, že netúži byť ministrom za každú cenu a pôvodne sa videl skôr na poste ministra zahraničia.

Strana Motoristi však podľa neho ustúpila prezidentovi a ďalšie ústupky už robiť nemôže.

(tasr, max)

Minúta  |  

Osobnosti vyzvali Čahojovú: Kandidujte na primátorku Bratislavy

Skupina občanov adresuje verejnú výzvu starostke Karlovej Vsi Dane Čahojovej, aby kandidovala na post primátorky Bratislavy. Signatári vyjadrujú hlboké znepokojenie nad súčasným stavom mesta a upozorňujú na nesplnené sľuby vedenia mesta pod Matúšom Vallom.

Kritizujú rastúce zadlženie, zhoršujúcu sa dopravu, neprehľadné parkovanie, polarizáciu obyvateľov, netransparentnosť rozhodnutí a slabú participáciu verejnosti.

Upozorňujú i na zanedbané nájomné bývanie, narastajúce problémy s bezpečnosťou, grafitmi a drogami v uliciach. Kritizujú úpadok kultúrnych inštitúcií a preferovanie aktivistických projektov namiesto inkluzívnej kultúry. Zdôrazňujú, že marketing nahrádza skutočné výsledky a rastúce výdavky mesta nie sú sprevádzané adekvátnymi zlepšeniami.

Danu Čahojovú vyzdvihujú ako skúsenú, slušnú a vecnú političku, ktorá vždy hájila verejný záujem.

Podpísaní, medzi ktorými sú napríklad expolitik Vladimír Palko, bývalý poradca prezidentky Michal Novota, poslanec Karol Farkašovský, novinárka Ľuba Lesná, herec Štefan Bučko, podpredseda Ekumenickej rady cirkví v SR Ján Szőllős, humorista a scenárista Oliver Andrásy, prorektor UK Jozef Masarik, dekan FMFI UK Daniel Šefčovič, či bývalý politický väzeň Branislav Borovský, vyjadrujú presvedčenie, že jej ľudskosť, odvaha a cit pre spravodlivosť by mohli priniesť Bratislave potrebnú zmenu, obnoviť dôveru a nasmerovať mesto k poctivej a zodpovednej správe. Iniciátorom výzvy je Marek Novák zo združenia Iniciatíva na podporu cností vo verejnom živote

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.