Preskočiť na obsah
  |  

Pápež prijal venezuelskú opozičnú líderku Machadovú

Pápež Lev XIV. sa v pondelok stretol s venezuelskou opozičnou líderkou a laureátkou Nobelovej ceny za mier Maríou Corinou Machadovou, oznámil Vatikán. O obsahu rozhovoru nezverejnil bezprostredne žiadne ďalšie podrobnosti, stretnutie sa objavilo len v zozname pápežových pondelkových pracovných stretnutí v dennom vatikánskom bulletine.

Lev XIV., prvý pápež z USA, sa v uplynulých dňoch viackrát vyjadril k napätej situácii vo Venezuele po tom, ako americké sily zadržali prezidenta Nicolása Madura na základe príkazu prezidenta Donalda Trumpa.

Pápež pritom vyzval, aby Venezuela zostala nezávislou krajinou a aby rešpektovali práva a vôľu jej obyvateľov.

(reuters, lud)

  |  

Fínsko prepustilo loď Fitburg podozrivú zo sabotáže kábla

Fínska polícia v pondelok oznámila, že prepustili loď, ktorú pôvodne zadržali pre podozrenie zo sabotáže podmorského telekomunikačného kábla vedúceho z Helsínk do Estónska cez Fínsky záliv. Vyšetrovanie však pokračuje.

Fínsko zadržalo nákladnú loď Fitburg 31. decembra na ceste z Ruska do Izraela a v rámci vyšetrovania zadržalo jedného člena posádky. Loď v pondelok opustí fínske teritoriálne vody.

„Prácu na palube plavidla fínska a estónska polícia dokončili a zaistenie bude preto zrušené,“ uviedol vo vyhlásení vedúci vyšetrovania fínskeho Národného úradu pre vyšetrovanie Risto Lohi. Dodal, že niektorí členovia posádky lode naďalej podliehajú zákazu cestovania.

Región Baltského mora je v stave vysokej pohotovosti po sérii výpadkov elektrických káblov, telekomunikačných spojení a plynovodov od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 a NATO posilnilo svoju vojenskú prítomnosť fregatami, lietadlami a námornými dronmi.

(reuters, max)

  |  

Poľský exminister Ziobro prijal politický azyl v Maďarsku

Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro v pondelok vyhlásil, že sa rozhodol využiť azyl, ktorý mu udelila maďarská vláda. Odôvodnil to politickými represiami v Poľsku.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí si pritom pred pár dňami predvolalo maďarského veľvyslanca po tom, ako Budapešť udelila azyl dvom poľským občanom. Tieto osoby zatiaľ verejne neidentifikovali. Hovorca poľského ministerstva Maciej Wewior oznámil, že Varšava vyjadrí Maďarsku námietku voči tomuto rozhodnutiu.

Informáciu zverejnil web VSquare, podľa ktorého maďarská delegácia v Bruseli rozoslala list o udelení azylu. V liste neuviedli mená ani dôvody. Maďarská vláda na žiadosti o komentár bezprostredne nereagovala.

V roku 2024 poskytlo Maďarsko azyl aj Marcinovi Romanowskému, bývalému námestníkovi poľského ministra spravodlivosti zo strany Právo a spravodlivosť (PiS). Poľskí prokurátori ho obviňujú zo zneužitia verejných financií, čo Romanowski odmieta.

Vzťahy medzi Poľskom a Maďarskom, kedysi úzkymi spojencami, sa zhoršili najmä pre odlišný postoj k Rusku. Napätie sa prehĺbilo po nástupe proeurópskej vlády Donalda Tuska, ktorá sľubuje vyvodenie zodpovednosti voči predstaviteľom bývalej vlády.

(reuters, max)

  |  

V Haagu sa začal proces o genocíde Rohingov v Mjanmarsku

Na Medzinárodnom súdnom dvore OSN (ICJ) v Haagu sa v pondelok začalo prelomové konanie, v ktorom je Mjanmarsko obvinené z genocídy voči moslimskej menšine Rohingov.

Je to prvý prípad genocídy, ktorý bude ICJ prerokúvať v plnom rozsahu po viac než desaťročí. Verdikt môže mať dosah aj mimo Mjanmarska vrátane žaloby Juhoafrickej republiky proti Izraelu pre vojnu v Gaze.

Žalobu podala v roku 2019 Gambia. Tvrdí, že armáda v štáte Rakhine spáchala genocídne činy počas ofenzívy v roku 2017, po ktorej ušlo do Bangladéša najmenej 730-tisíc Rohingov.

Utečenci hovorili o zabíjaní, masových znásilneniach a vypaľovaní domov, misia OSN konštatovala „genocídne akty“. Mjanmarsko obvinenia odmieta a operáciu označuje za protiteroristickú reakciu.

Rohinské obete žiadajú spravodlivosť, pred súdom ich vypočujú prvý raz, no za zatvorenými dverami. Pojednávania potrvajú tri týždne.

Krajina je v ďalšom chaose od prevratu v roku 2021 a popritom organizuje postupné voľby, ktoré OSN, viaceré západné krajiny a ľudskoprávne skupiny kritizujú ako neslobodné a neférové.

(reuters, lud)

  |  

Odbory v U. S. Steel Košice vyhlásili štrajkovú pohotovosť

Odborári v košických oceliarňach U. S. Steel v pondelok vyhlásili štrajkovú pohotovosť po tom, ako sa ani po ôsmich kolách kolektívneho vyjednávania nepodarilo uzavrieť novú kolektívnu zmluvu. Predchádzajúca zmluva platila do konca roka 2025.

Rokovania sa konali od 14. októbra do 16. decembra, no skončili sa vyhlásením sporu. Podľa predsedu výboru odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Juraja Vargu ide zatiaľ len o pohotovosť, nie o štrajk.

Hlavnými spornými bodmi sú tlak zamestnávateľa na predĺženie týždenného pracovného času z 35,5 na 37,5 hodiny, odmietanie zvýšenia tarifných miezd na rok 2026 a obmedzovanie zamestnaneckých benefitov. Odbory považujú za kľúčové zachovanie zamestnanosti, primeraného pracovného času a dôstojnej mzdy.

Odborári požiadali ministerstvo práce o sprostredkovateľa, ktorý má byť pridelený do 30 dní. Zároveň plánujú protestné zhromaždenie 21. januára v košickej Šaci.

V košickom závode U. S. Steel pracuje 7 700 kmeňových zamestnancov. Vlani v júni došlo k akvizícii, v rámci ktorej prevzala U. S. Steel japonská spoločnosť Nippon Steel.

(tasr, max)

  |  

Bombic sa koncom januára postaví pred súd

Daniel Bombic, obžalovaný z extrémistickej trestnej činnosti, sa má koncom januára postaviť pred Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní, zverejnenom na webe ministerstva spravodlivosti. Termíny pojednávaní sú vytýčené na 26., 29. a 30. januára.

Na Bombica v minulosti vydali tri zatýkacie rozkazy. Za prísnych bezpečnostných opatrení ho v závere januára 2025 eskortovali z Veľkej Británie na Slovensko. Najvyšší súd SR ho koncom apríla minulého roka vzal do väzby z dôvodu obavy z pokračovania v trestnej činnosti.

Prokurátor odboru závažnej kriminality Generálnej prokuratúry SR podal začiatkom júla minulého roka obžalobu na Bombica pre 26 útokov opísaných v 12 bodoch, najmä pre viaceré extrémistické trestné činy.

Minulý rok v decembri zamietol Najvyšší súd SR sťažnosť Bombica proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu o prijatí obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry SR. Rovnako zamietol aj jeho sťažnosť proti uzneseniu ŠTS o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu.

(tasr, lud)