Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stohlová: Prečerpávačka Málinec vyhovuje vláde Orbána

Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec – Látky, plánovaná na Podpoľaní, vzbudzuje pozornosť svojím strategickým významom, najmä pre maďarskú vládu Viktora Orbána. Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) a Michal Kiča (Demokrati) na tlačovej konferencii upozornili, že projekt vyhovuje potrebám Maďarska.

Maďarsko podľa dvojice buduje rozsiahle solárne parky a potrebuje uskladniť prebytočnú energiu, no nemá podmienky na výstavbu vlastných prečerpávacích elektrární.

Slovenské elektrárne aj šéf regulačného úradu potvrdili záujem Maďarska o tento projekt, ktorý sa podľa Stohlovej spomína aj v maďarských médiách v súvislosti s diskusiou o nedostavanom vodnom diele Gabčíkovo – Nagymaros.

Kiča tvrdí, že Slovensko takýto projekt na rieke Ipeľ nepotrebuje a chýbajú k nemu odborné štúdie aj analýzy. Vyjadril podporu energetickej spolupráci s Maďarskom, ale iba za podmienky transparentnosti a výhodnosti pre obe strany.

Ministerstvo životného prostredia chce projekt označiť za významnú investíciu s odôvodnením časovej tiesne a predložilo návrh do medzirezortného pripomienkového konania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Samosprávy chcú stabilné financovanie a viac kompetencií

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) plánuje tento rok riešiť viacero kľúčových výziev. Najdôležitejšou je podľa predsedu združenia Jozefa Božika potreba zmeny ústavného zákona o dlhovej brzde.

ZMOS navrhuje, aby boli mestá a obce vyňaté zo sankčného mechanizmu, keďže sa na verejnom dlhu podieľajú iba 1,14 percenta, zatiaľ čo štát tvorí podstatne väčšiu časť. Ak by sa zákon nezmenil, podľa Božika môže dôjsť k rozpočtovým kolapsom samospráv.

Zmeny žiadajú aj pri financovaní miestnych občianskych a poriadkových služieb, ktoré zabezpečujú bezpečnosť v obciach s vysokou koncentráciou marginalizovaných komunít. Združenie zároveň pracuje na dokumente pre užšiu medziobecnú spoluprácu.

Ďalšie priority zahŕňajú novelizáciu zákona o cestnej premávke, posilnenie právomocí obecných polícií, reformu sociálnych služieb a zmeny v legislatíve stavebníctva. ZMOS apeluje na efektívnu verejnú správu s dôrazom na výkonnú samosprávu a prenesenie ďalších kompetencií z miestnej štátnej správy na obce.

Božik upozornil na očakávaný výpadok 291 miliónov eur v príjmoch samospráv v dôsledku štátnej konsolidácie a ďalších 300 miliónov eur z dôvodu daňových bonusov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Horecký vyzýva vládu konať, nie hovoriť o regulácii sociálnych sietí

Opozičné KDH vyzýva vládu, aby predložila konkrétne opatrenia na reguláciu sociálnych sietí, ktoré označilo za „primárny nádor“ duševného zdravia detí a mladistvých. Na tlačovej konferencii to zdôraznili predseda hnutia Milan Majerský, poslanci Ján Horecký a Peter Stachura a europoslankyňa Miriam Lexmann.

Horecký upozornil, že akčný plán k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore nepriniesol žiadne systémové riešenia. KDH má podľa neho jasnú predstavu, ako vychovávať generáciu odolnú voči vplyvom sociálnych sietí.

Majerský upozornil na štatistiky, podľa ktorých je 46 percent detí vo veku 13 až 17 rokov neustále na sociálnych sieťach a štvrtina vykazuje znaky závislosti.

Stachura poukázal na alarmujúci počet: viac než 1 500 pokusov o samovraždu u detí a mladistvých do 18 rokov v období rokov 2019 až 2024, pričom za významný faktor označil psychické problémy spôsobené sociálnymi sieťami.

Europoslankyňa Lexmann pripomenula legislatívne kroky na úrovni Európskeho parlamentu vrátane návrhov na efektívne overovanie veku, zákaz zneužívania citlivých dát a ochranu detí pred sexuálnym obsahom online.

(tasr, max)

Minúta  |  

Paríž zavádza dobrovoľnú vojenskú službu pre mladých

Francúzsko spúšťa novú kampaň na nábor mladých ľudí do dobrovoľnej národnej vojenskej služby, ktorá sa začne v septembri 2026. Program, predstavený prezidentom Emmanuelom Macronom, je určený pre občanov vo veku 18 až 25 rokov.

Cieľom je posilniť obranyschopnosť krajiny v čase rastúcej geopolitickej neistoty, a to najmä v súvislosti so zmenami v Rusku a americkej zahraničnej politike, potvrdil náčelník generálneho štábu ozbrojených síl generál Fabien Mandon.

V prvej fáze sa k armáde, námorníctvu a letectvu pridá tritisíc dobrovoľníkov, do roku 2027 ich počet stúpne na štyritisíc a do roku 2030 na 10-tisíc ročne. Dobrovoľníci budú mesačne poberať približne 800 eur a budú plniť úlohy na francúzskom území – od pomoci pri katastrofách až po ochranu pred terorizmom.

Ich pracovné pozície budú rôznorodé, napríklad operátor dronu, zdravotník, pekár, elektrikár či mechanik. Po skončení služby môžu účastníci pokračovať v civilnom živote, vstúpiť do aktívnych záloh alebo zostať v ozbrojených silách.

Ministerka obrany Catherine Vautrinová označila program za súčasť dlhodobej stratégie prechodu na „hybridný model armády“. Celkové náklady projektu na obdobie 2026 až 2030 sú odhadované na 2,3 miliardy eur.

(reuters, max)

Minúta  |  

Súd potvrdil väzbu pre spolumajiteľa zhoreného baru

Švajčiarsky súd nariadil ponechať vo väzbe Jacquesa Morettiho, spolumajiteľa baru Le Constellation v luxusnom lyžiarskom stredisku Crans-Montana. Moretti čelí vyšetrovaniu v súvislosti s tragickým požiarom, ktorý vypukol na Nový rok a pripravil o život 40 ľudí, prevažne tínedžerov. Ďalších 116 osôb utrpelo zranenia.

Morettiho zadržali 9. januára vo švajčiarskom meste Sion z dôvodu možného rizika úteku. Prokurátori z kantónu Valais nariadili jeho predbežnú väzbu po dlhom výsluchu, na ktorom sa zúčastnila aj jeho manželka Jessica, spolumajiteľka baru. Súd teraz rozhodol o opodstatnenosti väzby.

Manželia vyjadrili ľútosť nad tragédiou a prisľúbili plnú spoluprácu s vyšetrovaním.

Prvotné závery vyšetrovania naznačujú, že požiar vypukol po tom, ako pyrotechnika zapálila horľavé stropné materiály v interiéri baru.

Vyšetrovanie sa sústredí na možné porušenia bezpečnostných predpisov a zlyhanie preventívnych opatrení, ktoré mohli prispieť k rozsahu tragédie. Podnik od roku 2019 neprešiel žiadnou bezpečnostnou kontrolou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Susko podal dovolanie v prípade Františka Imreczeho

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podal dovolanie v prípade exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, ktorého Špecializovaný trestný súd odsúdil minulý rok v januári trestným rozkazom za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

Dovolanie nebolo iniciované Suskom, ale bolo podané na základe podnetu, potvrdil hovorca ministerstva Petar Lazarov.

Susko využil svoje oprávnenie podľa Trestného poriadku, pričom ministerstvo zdôraznilo, že minister nemá právomoc navrhovať druh či výšku trestu, iba iniciovať konanie. Rozhodnutie o dovolaní je výlučne v kompetencii príslušného súdu.

Špecializovaný trestný súd potvrdil, že dovolanie proti trestnému rozkazu z 13. januára 2025 eviduje. V prípade známej kauzy Mýtnik bol Imrecze uznaný vinným, no od uloženia ďalšieho trestu sa upustilo.

Sudca to zdôvodnil tým, že už bol v roku 2023 odsúdený za korupciu na základe dohody o vine a treste – dostal trojročný podmienečný trest so skúšobnou lehotou päť rokov a peňažný trest 202-tisíc eur, čo súd považoval za dostatočné.

Na prípad upozornil magazín Kontext.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.