Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brhel z kauzy Mýtnik: Je to len o mne, žiadam oslobodenie

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračoval proces v kauze Mýtnik, ktorá sa týka údajne predražených IT tendrov finančnej správy z rokov 2013 až 2018. V pondelok odzneli záverečné reči obžalovaných. Podnikateľ Jozef Brhel a exštátny tajomník Radko Kuruc žiadajú oslobodenie.

Brhel označil prípad za politicky motivovaný. Tvrdí, že bol vo väzbe nezákonne a celá kauza sa sústredí iba na neho. Spochybnil znalecký posudok, podľa ktorého boli tendre predražené o 45 miliónov eur – neskôr prokurátor sumu znížil na 650-tisíc. Obžalovaný trvá na tom, že štátu škoda nevznikla.

Kuruc odmieta, že by prijal úplatok, a tvrdí, že proti nemu vypovedajú klamúci kajúcnici. Spolu s ďalšími obžalovanými – Jozefom Brhelom ml., Martinom Bahledom, Milanom Gregom a Miroslavom Slahučkom – vinu odmietajú.

Obhajcovia predložili návrh na opätovné otvorenie dokazovania. Tvrdia, že existujú listiny, ktoré dokazujú, že kajúcnici klamali. Prokurátor navrhuje nepodmienečné tresty pre troch obžalovaných a podmienečné pre zvyšných, vrátane peňažných trestov. Verdikt zatiaľ nepadol.

(tasr, max)

Minúta  |  

Národniari chcú znížiť trestné sadzby za činy extrémizmu

Koaličná SNS predložila do parlamentu návrh novely Trestného zákona, ktorou chce znížiť trestné sadzby pri viacerých extrémistických trestných činoch. Cieľom je podľa predkladateľov zosúladiť trestnoprávnu represiu so zásadou primeranosti a odstrániť problémy v aplikačnej praxi, ktoré vznikajú pri aktuálne prísnych trestných rámcoch a právnej neurčitosti.

Novela navrhuje znížiť horné hranice trestov napríklad za podporu hnutí potláčajúcich základné práva a slobody, prejav sympatie k takýmto hnutiam, hanobenie národa, rasy, presvedčenia alebo popieranie holokaustu.

Napríklad za skutok podpory takéhoto hnutia by po novom hrozil trest do dvoch rokov, namiesto súčasných piatich.

Zákonodarcovia za SNS chcú zároveň zrušiť paragrafy o výrobe, prechovávaní a šírení extrémistického materiálu. Argumentujú, že tieto ustanovenia komplikujú situáciu napríklad zberateľom a historikom. Ochrana verejných záujmov má byť podľa SNS aj po vypustení ustanovení zabezpečená inými paragrafmi.

Opozičné PS už reagovalo, že návrh považuje za legalizáciu extrémizmu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kubilius: Násilné prevzatie Grónska USA by bolo koncom NATO

Ak by Spojené štáty vzali Grónsko silou, znamenalo by to „koniec NATO“. V pondelok to povedal eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius. Zároveň pripomenul, že členské štáty Európskej únie majú povinnosť pomôcť Dánsku, ak by čelilo vojenskej agresii.

Kubilius to uviedol pre agentúru Reuters na bezpečnostnej konferencii vo Švédsku. Súhlasil pritom s dánskou premiérkou, že takýto krok by bol zásadným úderom pre Severoatlantickú alianciu. Podľa neho by to malo negatívne dôsledky nielen v politike, ale aj v očiach verejnosti: „Bolo by to veľmi, veľmi negatívne,“ povedal.

Nemecký kancelár Friedrich Merz očakáva, že Spojené štáty budú spolu s Dánskom naďalej prispievať k ochrane Grónska, no prebiehajúce rokovania určia presnú podobu spolupráce.

„S dánskou vládou vedieme veľmi podrobné rokovania a jednoducho chceme spoločne pracovať na zlepšení bezpečnostnej situácie v Grónsku,“ povedal Merz v pondelok novinárom v indickom meste Ahmadábád.

„Očakávam, že sa na tom budú podieľať aj Američania,“ dodal s tým, že rozhovory v najbližších dňoch a týždňoch ukážu, v akej forme sa to stane.

Šéf Aliancie Mark Rutte v chorvátskom Záhrebe vyhlásil, že členské krajiny NATO diskutujú a pracujú na ďalších krokoch, ako spoločne udržať Arktídu v bezpečí. „Pracujeme na ďalších krokoch, aby sme spoločne chránili to, o čo tu ide,“ dodal.

Grónsko je autonómne územie Dánska a má strategickú polohu v Arktíde.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Spomienka na úmrtie Štúra: nový film aj štylizovaný pohreb

Slovenské národné múzeum – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre pripravuje na 17. a 18. januára 2026 špeciálny program k 170. výročiu úmrtia Ľudovíta Štúra. Podujatie zároveň uzatvára aktuálny Rok Ľudovíta Štúra, ktorý sa tradične koná každých desať rokov od roku 1985 a vrcholí v januári, v čase výročia jeho smrti.

V sobotu 17. januára sa uskutoční vlastivedná vychádzka do modranského chotára Šnaudy, kde si účastníci pripomenú tragickú nehodu a posledné dni vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia.

Vychádzku organizuje múzeum v spolupráci s modranskými turistami a širokou verejnosťou. Program bude večer pokračovať premietaním animovaného dokumentu True Štúr, ktorý ponúka detektívnu zápletku.

V nedeľu 18. januára sa uskutoční štylizovaný pohrebný sprievod ulicami Modry. Zhromaždia sa študenti, mešťania a verejnosť v historických kostýmoch, aby symbolicky zopakovali poslednú rozlúčku z roku 1856. Sprievod povedie na miestny cintorín, kde je Štúr pochovaný.

Súčasťou podujatí bude aj výstava Známy neznámy Ľudovít Štúr v SNM – Múzeu slovenskej keramickej plastiky.

Do kín prichádza 15. januára aj film Štúr, ktorý režírovala Mariana Čengel Solčanská. Zahrali si v ňom napríklad Hana Gregorová alebo František Kovár.

(tasr, max)

Minúta  |  

Školy píšu poslancom: Vaše násilie ohrozuje dôveru detí v pravidlá

Už viac ako 215 riaditeľov a zástupcov škôl zo Slovenska podpísalo otvorený list adresovaný poslancom Národnej rady SR, v ktorom ich vyzývajú na sebareflexiu a návrat k slušnosti, rešpektu a sebaovládaniu. Reagujú tak na nedávne incidenty v parlamente, kde došlo k fyzickým potýčkam a vulgárnemu správaniu.

Ako uvádzajú, takéto prejavy majú negatívny vplyv na žiakov, ktorí si kladú otázky o pravidlách, autoritách a spravodlivosti, keď vidia, že ich porušujú samotní dospelí zodpovední za vedenie štátu.

„Naši žiaci sa nás pýtajú, prečo sa dospelí v parlamente môžu biť a urážať, keď im v škole vysvetľujeme, že násilie a vulgarizmy sú neprípustné. Pýtajú sa, prečo majú rešpektovať autority a pravidlá, keď vidia, že tí, ktorí majú ísť príkladom, ich nedodržiavajú,“ uvádza sa v liste.

Parlament má byť podľa nich miestom dialógu a riešenia konfliktov argumentmi, nie miestom násilia a ponižovania. Uviedli, že nejde o politický apel, ale o výzvu vyplývajúcu z ich zodpovednosti za výchovu detí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Stohlová: Prečerpávačka Málinec vyhovuje vláde Orbána

Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec – Látky, plánovaná na Podpoľaní, vzbudzuje pozornosť svojím strategickým významom, najmä pre maďarskú vládu Viktora Orbána. Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) a Michal Kiča (Demokrati) na tlačovej konferencii upozornili, že projekt vyhovuje potrebám Maďarska.

Maďarsko podľa dvojice buduje rozsiahle solárne parky a potrebuje uskladniť prebytočnú energiu, no nemá podmienky na výstavbu vlastných prečerpávacích elektrární.

Slovenské elektrárne aj šéf regulačného úradu potvrdili záujem Maďarska o tento projekt, ktorý sa podľa Stohlovej spomína aj v maďarských médiách v súvislosti s diskusiou o nedostavanom vodnom diele Gabčíkovo – Nagymaros.

Kiča tvrdí, že Slovensko takýto projekt na rieke Ipeľ nepotrebuje a chýbajú k nemu odborné štúdie aj analýzy. Vyjadril podporu energetickej spolupráci s Maďarskom, ale iba za podmienky transparentnosti a výhodnosti pre obe strany.

Ministerstvo životného prostredia chce projekt označiť za významnú investíciu s odôvodnením časovej tiesne a predložilo návrh do medzirezortného pripomienkového konania.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.