Preskočiť na obsah
  |  

Muž stojí pred súdom za schvaľovanie atentátu na premiéra

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa v stredu začal proces s dôchodcom Júliusom Kovácsom, ktorý je obžalovaný zo schvaľovania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer). K útoku došlo 15. mája 2024 v Handlovej. Strelca Juraja Cintulu už právoplatne odsúdili za teroristický útok na 21 rokov väzenia.

Podľa obžaloby Kovács krátko po atentáte na internete opakovane vyjadroval podporu strelcovi. Vystupoval pod prezývkou „Modrý zajačik“ a v príspevkoch údajne schvaľoval násilný čin, čím sa dopustil trestného činu iných foriem účasti na terorizme.

Prokurátorka Janka Pravdová uviedla, že obžalovaný tvrdil, že strelec premiéra „zle trafil“.

Obžalovaný vinu odmieta. Jeho obhajoba tvrdí, že išlo nanajvýš o satirický a expresívny prejav. Podal aj námietku zaujatosti voči samosudkyni, keďže rozhodovala aj v prípade Juraja Cintulu, súd ju však zamietol.

V prípravnom konaní Kovács povedal, že neverí, že atentát bol skutočný, a považuje ho za vykonštruovaný. Tvrdí, že je stíhaný preto, že tieto pochybnosti verejne otváral.

(tasr, max)

  |  

Ráž chce rekonštruovať budovu železničnej stanice v Bratislave

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) chce začať s rekonštrukciou budovy Hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Informáciu potvrdil v stredu po výjazdovom rokovaní vlády v Petržalke. Priestor pred budovou by malo riešiť mesto.

Premiér Robert Fico (Smer) uviedol, že najprv plánujú zrekonštruovať sociálne zariadenia, aby boli modernejšie ako v súčasnosti.

„Tento rok máme tesne pred podpisom zhotoviteľa na sociálne zariadenia. Určite tento rok bude zazmluvnená aj projektová dokumentácia, darí sa nám na to hľadať peniaze z eurofondov,“ dodal Ráž.

Šéf rezortu dopravy vyhlásil, že tému vníma ako osobnú. „Stanicu treba zrekonštruovať. Chodím tadiaľ s deťmi, chodím tadiaľ každý rok a je to katastrofa. Je to moja osobná téma. Určite chcem za našej administratívy začať rekonštrukciu. Ak chcete sľub, tak tu je. Kým neskončím ministrovanie, tak začneme s rekonštrukciou,“ uzavrel.

(lud)

  |  

Kaliňák: Armáda EÚ by bola drahá, zárukou bezpečnosti je NATO

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) opäť odmietol návrh na vytvorenie spoločnej európskej armády. Zdôraznil, že obrane v Európe má naďalej veliť NATO, nie Európska únia. Reagoval tak na vyjadrenia eurokomisára pre obranu Andriusa Kubiliusa, ktorý počas bezpečnostnej konferencie vo Švédsku hovoril o potrebe vytvoriť európsku armádu so 100-tisíc vojakmi.

„NATO sa stará o bezpečnosť svojich členov. Bodka,“ vyhlásil Kaliňák na tlačovej konferencii počas výjazdového rokovania vlády v bratislavskej Petržalke. Považuje preto za zbytočné a nákladné budovať paralelné bezpečnostné štruktúry v rámci Európskej únie, keď už existuje efektívna Aliancia.

Kaliňák sa zároveň stretol s veliteľom spojeneckých síl v Európe Alexusom Grynkewichom, s ktorým diskutoval aj o duálnej obrane NATO a Únie. Spoločne označili túto predstavu za nebezpečnú a extrémne nákladnú.

(tasr, max)

  |  

Zamestnanec Fordu urazil Trumpa, ten mu ukázal prostredník

Prezident USA Donald Trump sa počas utorkovej návštevy závodu Ford v Dearborne v štáte Michigan dostal do slovného konfliktu so zamestnancom továrne. Incident sa odohral počas prehliadky výrobnej linky, keď na Trumpa niekto zakričal urážku.

Ako píše Washington Post, podľa svedkov išlo o slovné spojenie „ochranca pedofilov“, odkazujúce na kontakt prezidenta so zosnulým delikventom Jeffreym Epsteinom.

Trump na to reagoval mimoverbálne: podľa záberov z mobilného telefónu najprv potichu zopakoval vulgárnu nadávku a následne ukázal prostredník smerom k provokatérovi. Potom sa otočil a zamával.

Biely dom reakciu prezidenta označil za „primeranú“. „Šialenec v záchvate zúrivosti kričal nadávky a prezident dal jednoznačnú odpoveď,“ zhodnotil riaditeľ komunikácie Steven Cheung.

Mužom, ktorý prezidenta konfrontoval, bol TJ Sabula, 40-ročný zamestnanec závodu. Ten potvrdil, že poznámku skutočne zakričal, a následne ho v práci suspendovali, kým incident neprešetria. Dodal, že čin neľutuje, no obáva sa následkov.

Sabula sa označuje za politicky nezávislého voliča, ktorý chcel využiť výnimočnú príležitosť.

(max)

  |  

Vyjednávač pre Putina? EÚ rieši, kto a ako by mal zastupovať Európu

Európska únia zvažuje vytvorenie funkcie osobitného vyjednávača pre rokovania s Ruskom o budúcnosti Ukrajiny. K iniciatíve sa prikláňajú najmä Francúzsko a Taliansko, ktoré chcú zabezpečiť, aby EÚ zohrala aktívnu úlohu v prípadnej mierovej dohode a aby ju neobišli bilaterálne rozhovory medzi Moskvou a Washingtonom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová už vyzvali na otvorenie diplomatických kanálov s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom, píše Politico.

V Bruseli však panujú nezhody o podobe tejto funkcie – najmä o tom, koho by vyslanec reprezentoval a aký mandát by mal. Niektorí navrhujú, aby išlo o neformálnu úlohu pre silného lídra, iní chcú inštitucionálny rámec.

Medzi možnými kandidátmi sa spomínajú bývalý prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi alebo fínsky prezident Alexander Stubb. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo a rokovania v Bruseli pokračujú.

(pir)

  |  

Susko: Návrh SNS k extrémizmu sme nekonzultovali

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR nekonzultovalo s koaličnou SNS konkrétne paragrafové znenie návrhu novely Trestného zákona, ktorý má riešiť tresty za extrémizmus. Pred stredajším rokovaním vlády v bratislavskej Petržalke to povedal minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

Novela je podľa Suska legislatívnou iniciatívou poslancov. „Každý poslanec má na to právo. Nikomu v tom neviete zabrániť,“ podotkol.

Minister pripomenul, že oni vždy bojovali proti extrémizmu a v minulosti predložili aj mnohé návrhy proti nemu.

Zároveň si myslí, že treba rozlišovať medzi extrémizmom a slobodou prejavu a šírením vlastných myšlienok a názorov. „Predpokladám, že koalícia sa o tom ešte bude baviť a urobí z toho nejaký záver. Analyzujeme to aj z medzinárodného hľadiska,“ skonštatoval Susko.

Skupina poslancov za koaličnú SNS predložila do parlamentu novelu Trestného zákona. Navrhuje v nej okrem iného úpravu trestných sadzieb pri extrémistických trestných činoch. Pri viacerých z nich chce znížiť horné hranice sadzieb. Odôvodnili to tým, že je potrebné racionálnejšie a diferencovanejšie nastaviť trestné sadzby.

Národniari chcú novelou aj vypustiť ustanovenia o výrobe, rozširovaní a prechovávaní extrémistického materiálu. Argumentovali, že by sa tak odstránila právne neistá úprava a zníži sa závislosť trestnoprávneho posúdenia od znaleckých názorov na normatívne neurčité otázky.

Upozornili na to, že trestnoprávna ochrana chránených záujmov by zostala po zmene zachovaná.

(tasr, lud)