Preskočiť na obsah
  |  

Vallo: Mám energiu pokračovať vo vedení Bratislavy

Primátor Bratislavy Matúš Vallo potvrdil zámer opäť kandidovať v tohtoročných komunálnych voľbách. Oficiálne kandidatúru ohlási v najbližších mesiacoch. Počas výjazdového rokovania vlády v Petržalke uviedol, že má energiu pokračovať vo vedení hlavného mesta.

Komentovať možnú kandidatúru ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru) nechcel, no pripustil, že by ho Smer mohol postaviť ako protikandidáta. Podľa Valla by to bol zároveň moment, keď Bratislavčania môžu vyjadriť názor aj na vládnu politiku.

Zároveň vyzdvihol pracovnú spoluprácu s ministrom, a to najmä pri čerpaní eurofondov.

Ohlásenú kandidatúru starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej vníma súčasný primátor Bratislavy ako súčasť demokratického súboja, no zatiaľ sa ňou bližšie nezaoberal. Verí, že voličom ponúkne vízie, ktoré oslovia. Praje si, aby kampaň bola férová a založená na pravde.

Čahojová v utorok potvrdila, že chce byť hlavnou vyzývateľkou Valla. Kandidatúru Ráža by vnímala ako „priateľskú službu súčasnému primátorovi“, keďže si nemyslí, že by bol preňho silným konkurentom. Okrem Čahojovej už kandidatúru oznámil aj krajský a mestský poslanec Martin Winkler.

(tasr, max)

  |  

Europoslanci možno zmrazia obchodnú dohodu s USA

Európsky parlament zvažuje pozastavenie implementácie obchodnej dohody s USA ako reakciu na vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa o možnej anexii Grónska, autonómneho územia Dánska. Parlament mal pôvodne hlasovať o odstránení väčšiny ciel na americký tovar a zachovaní nulových ciel na americké homáre 26. až 27. januára, no poslanci teraz diskutujú o odložení.

Skupina 23 poslancov v stredu vyzvala predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú, aby rokovania o dohode pozastavila, pokiaľ Washington neustúpi od svojich teritoriálnych ambícií.

„Schváliť dohodu, ktorú Trump vníma ako osobné víťazstvo, zatiaľ čo hrozí anexiou Grónska, by bolo vnímané ako odmena pre neho,“ zhodnotil dánsky poslanec Per Clausen.

Centristi aj ľavicoví poslanci vrátane Zelených vyjadrili obavy z jednostrannosti dohody a skritizovali amerického prezidenta za vytváranie chaosu. Niektorí varovali, že zmrazenie dohody môže vyvolať americkú odvetu vo forme vyšších ciel. Trumpova administratíva už vopred vylúčila akékoľvek ústupky, kým dohoda nevstúpi do platnosti.

Konečné rozhodnutie o odložení hlasovania zatiaľ nepadlo, parlamentný výbor sa má stretnúť opäť budúci týždeň.

(reuters, max)

  |  

Nový AI nástroj pre školy pomôže učiteľom plánovať hodiny

Učitelia na Slovensku môžu po novom využívať umelú inteligenciu na prípravu hodín. Ministerstvo školstva oznámilo spustenie nástroja ScioBot, ktorý stačí „nakŕmiť“ predmetom, témou a ročníkom.

Na základe toho AI pripraví štruktúrovaný plán hodiny vrátane cieľov, aktivít aj odporúčaných zdrojov v súlade so slovenskými vzdelávacími štandardmi.

Za nástrojom stojí česká spoločnosť Scio, ktorá v spolupráci s rezortom sprístupnila slovenským školám prémiový balíček ScioBot+ bezplatne až do konca školského roka 2025/2026. AI môže učiteľom pomôcť aj s tvorbou pracovných listov či testov. Základné funkcie majú zostať zadarmo aj po tomto období.

Scio zároveň pripravuje sériu bezplatných online workshopov, kde aktívni učitelia ukážu, ako nástroj efektívne využiť v praxi, a to na zvýšenie kvality výučby i úsporu času.

V Česku ScioBot používa už viac ako 90-tisíc učiteľov na viac než štyritisíc školách. Postavený je na princípoch konštruktivistického učenia a modeli E-U-R (Evokácia – Uvedomenie – Reflexia), ktorý podporuje aktívne zapojenie žiakov, kritické myslenie a hlbšie porozumenie učivu.

(tasr, max)

  |  

Grónsko pod kontrolou USA by podľa Trumpa posilnilo NATO

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že čokoľvek menej ako Grónsko „v rukách“ Spojených štátov je „neprijateľné“. Uviedol to len niekoľko hodín pred zasadnutím Bieleho domu venovaným tejto téme. Grónsko je podľa neho kľúčové pre národnú bezpečnosť USA a má zohrávať dôležitú úlohu v projekte takzvanej Zlatej kupoly, ktorú Washington buduje.

Prezident zároveň vyzval Severoatlantickú alianciu, aby sa stala lídrom v procese „získania“ Grónska. Tvrdí, že NATO by bolo výrazne silnejšie a efektívnejšie, ak by bolo územie ostrova „v rukách Spojených štátov“.

Trumpove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa ministri zahraničných vecí Dánska a Grónska majú v Bielom dome stretnúť s americkým viceprezidentom JD Vanceom.

Skôr počas dňa reagoval na tému aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý upozornil, že prípadné narušenie suverenity európskej krajiny a spojenca by malo bezprecedentné následky. Podľa Paríža nemožno Trumpove vyhlásenia o Grónsku podceňovať a Európa ich musí brať vážne.

(reuters, max)

  |  

Český exposlanec Feri je obžalovaný z ďalšieho znásilnenia

Bývalý český poslanec Dominik Feri čelí ďalšej obžalobe zo znásilnenia. V utorok ju podala štátna zástupkyňa, informoval hovorca mestského zastupiteľstva v Prahe Aleš Cimbala. Nový prípad sa týka dievčaťa, ktoré vypovedalo, že ako 17-ročné malo s Ferim pohlavný styk, počas ktorého si údajne bez jej súhlasu zložil kondóm.

Polícia pôvodne prípad odložila, no ústavný súd rozhodol, že aj takéto konanie môže naplniť skutkovú podstatu znásilnenia. Argumentoval, že súhlas s jednou formou sexuálnej aktivity nevylučuje trestnosť inej, ak k nej došlo bez súhlasu.

Exposlanec si už odpykáva trojročný trest za dve znásilnenia a jeden pokus o znásilnenie. Vo štvrtok má Okresný súd v Tepliciach rozhodovať o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie.

Vo vyjadrení pre súd Feri tvrdí, že je „nový človek“, disciplinovaný a s novým pohľadom na život. Advokátka poškodených Adéla Hořejší však namieta, že neprejavil skutočnú ľútosť a nezmenil sa.

(tasr, max)

  |  

Parlament schválil nomináciu Šmyhaľa na ministra energetiky

Ukrajinský parlament v stredu schválil nomináciu bývalého premiéra Denysa Šmyhaľa na ministra energetiky a prvého podpredsedu vlády. K personálnej zmene dochádza v čase stupňujúcich sa ruských útokov na ukrajinský energetický sektor, ktoré zvyšujú tlak na stabilitu dodávok elektriny.

Šmyhaľ patrí medzi najskúsenejších členov ukrajinskej výkonnej moci. Funkciu predsedu vlády zastával od roku 2020 do júla 2025, čím sa stal najdlhšie slúžiacim premiérom krajiny. Po odchode z premiérskeho postu ho v júli 2025 vymenovali za ministra obrany.

Po ruskej invázii vo februári 2022 Šmyhaľa často oceňovali za to, že pomohol udržať relatívnu ekonomickú stabilitu a zabezpečiť základné fungovanie štátu aj v podmienkach vojny. V novej pozícii má posilniť krízové riadenie energetiky, ktorá je opakovane terčom útokov.

(reuters, lud)