Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prekážkou mierovej dohody je Zelenskyj, nie Rusko, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump obvinil Ukrajinu z brzdenia mierových rokovaní s Ruskom. V rozhovore pre agentúru Reuters vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený ukončiť inváziu, zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je podľa neho „menej pripravený“ uzavrieť mierovú dohodu.

„Myslím si, že má problém sa tam dostať,“ povedal Trump bez ďalších vysvetlení. Na otázku, prečo rokovania pod vedením USA ešte nevyriešili najväčší územný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, Trump odpovedal: „Zelenskyj.“

Tento postoj kontrastuje s hodnotením amerických tajných služieb, ktoré varovali, že Putin sa nevzdal cieľa ovládnuť celú Ukrajinu a obnoviť sféru vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu.

Rokovania pod vedením USA sa v poslednom období zameriavajú na bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu a možné územné kompromisy. Americkí vyjednávači údajne tlačia na Kyjev, aby sa v prospech dohody vzdal Donbasu.

Do procesu sa zapájajú aj Trumpov zať Jared Kushner a osobitný vyslanec Steve Witkoff, pričom médiá informovali o možnej ceste do Moskvy – tú však Trump nepotvrdil.

Šéf Bieleho domu naznačil, že sa budúci týždeň stretne so Zelenským na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, aj keď konkrétne plány zatiaľ neexistujú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump uvalil clo na dovoz niektorých pokročilých čipov

Americký prezident Donald Trump v stredu podpísal výnos, ktorým reaguje na bezpečnostné riziká spojené s dovozom polovodičov. Zaviedol 25-percentné clo na vybrané pokročilé výpočtové čipy vrátane modelov Nvidia H200 a AMD MI325X. Vyplýva to z materiálu zverejneného Bielym domom.

Clá sa nebudú vzťahovať na čipy dovážané pre americký technologický dodávateľský reťazec ani na tie, ktoré slúžia na posilnenie domácej výroby produktov odvodených od polovodičov.

Podľa Bieleho domu Trump v blízkej budúcnosti zvažuje aj rozšírenie ciel na ďalšie polovodiče a súvisiace výrobky, pričom cieľom je podporiť výrobu týchto technológií priamo v Spojených štátoch.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Klingbeil: Transatlantické vzťahy sa rozpadajú, istoty už neplatia

Nemecký vicekancelár Lars Klingbeil varuje, že tradičné transatlantické partnerstvo medzi Európou a USA sa ocitlo v hlbokej kríze.

Počas prejavu v Berlíne upozornil na vážne rozdiely v hodnotách aj prístupe k medzinárodnému právu – vrátane príkladu zásahu USA vo Venezuele či plánov na anexiu Grónska. Kritizoval aj novú americkú stratégiu, podľa ktorej Európa čelí „civilizačnému zániku“.

Podľa Klingbeila sa vzťahy menia radikálnejšie, než si mnohí pripúšťajú, a spoločné záujmy, napríklad v oblasti obchodu, sa vytrácajú. Zdôraznil potrebu obrany medzinárodného poriadku aj bez podpory Spojených štátov.

Jeho slová zazneli krátko po návrate z Washingtonu, kam cestoval s ministrom zahraničia.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Rezort financií avizuje nové opatrenie pri registrácii na DPH

Ministerstvo financií navrhuje nové opatrenie proti daňovým únikom, ktoré by sa dotklo takzvaných rizikových osôb pri registrácii na DPH.

Títo žiadatelia – najmä s históriou daňových nedoplatkov či vážneho porušenia predpisov – by museli zložiť návratnú finančnú zábezpeku na obdobie 12 mesiacov. Peniaze by štát použil, ak by vznikli nové nedoplatky.

Opatrenie sa môže týkať aj osôb prepojených na problémové subjekty. Zároveň sa sprísnia podmienky, za ktorých môže daňový úrad zrušiť DPH registráciu.

Rezort tvrdí, že ide o preventívne opatrenie, nie represiu, a že spoľahlivých daňovníkov sa zmeny nedotknú.

Legislatíva mieri do pripomienkového konania, pričom nadobudne účinnosť v dvoch fázach – od apríla 2026 a od januára 2027.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada zásadnú reformu mobilizácie aj audit obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že krajina potrebuje zásadnú reformu systému mobilizácie. Zdôraznil to po stretnutí s novým ministrom obrany Mychajlom Fedorovom, ktorý bol v ten deň vymenovaný parlamentom.

Zelenskyj uviedol, že už boli prijaté prvé opatrenia na spravodlivejšie rozdelenie vojenského personálu, no potrebné sú aj hlbšie zmeny – tie by mali nielen posilniť obranu, ale zároveň by nemali blokovať ekonomiku.

Prioritou podľa neho zostáva aj rozvoj protivzdušnej obrany, moderných technológií a riešenie logistických problémov na fronte. V najbližšom období sa zároveň plánuje audit výdavkov v obrannom sektore a zvýšenie platov pre vojakov.

Nový minister Fedorov v parlamente zdôraznil nutnosť komplexnej reformy armády a potrebu bojovať proti klamstvám a korupcii.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Británia zavrela veľvyslanectvo v Iráne, s USA evakuujú základne na Blízkom východe

Britská vláda oznámila, že dočasne zatvorila veľvyslanectvo v Teheráne. „Jeho činnosť bude teraz prebiehať na diaľku. Cestovné odporúčania ministerstva zahraničných vecí boli aktualizované tak, aby túto konzulárnu zmenu zohľadňovali,“ uviedol hovorca vlády.

Britský veľvyslanec aj všetok konzulárny personál boli evakuovaní na základe bezpečnostného posúdenia a rozhodnutia uprednostniť bezpečnosť zamestnancov, uviedol britský predstaviteľ.

Deje sa tak v čase, keď sa iránske vedenie snaží potlačiť vnútorné nepokoje a zároveň americký prezident Donald Trump hrozí zásahom.

Británia a Spojené štáty stiahli časť personálu zo základní na Blízkom východe po tom, ako vysokopostavený iránsky predstaviteľ informoval o varovaní Teheránu susedným krajinám, že zaútočí na americké základne, ak Washington podnikne úder.

Nemecké úrady zasa vydali smernicu, v ktorej varujú letecké spoločnosti krajiny pred vstupom do iránskeho vzdušného priestoru, uviedla v stredu služba Flightradar24.

Poľsko a Taliansko vyzvali svojich občanov, aby okamžite opustili Irán z dôvodu bezpečnostnej situácie v krajine. Varšava zároveň neodporúča žiadne cesty do tejto krajiny.

(reuters, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.