Preskočiť na obsah
  |  

USA posúvajú moc technokratom v rámci druhej fázy plánu pre Gazu

Spojené štáty v stredu oznámili začiatok druhej fázy plánu na ukončenie vojny v Gaze. Stalo sa tak napriek tomu, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom zatiaľ nebolo úplne naplnené. Prvú fázu sprevádzali izraelské útoky, problémy s repatriáciou rukojemníkov a meškania pri otvorení priechodu s Egyptom.

Osobitný vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff konkretizoval, že druhá fáza vytvára technokratickú palestínsku správu v Gaze. Bývalý námestník ministra Alí Šaát má viesť 15-členný výbor, ktorý sa zameria na rekonštrukciu a poskytovanie pomoci.

Plán počíta s úplným odzbrojením Hamasu, ktorý síce súhlasil s odovzdaním moci, no zbrane zložiť odmieta. Izrael zostáva skeptický. Witkoff avizoval rokovania s Hamasom o demilitarizácii a s Izraelom o možnej amnestii.

Trumpova iniciatíva vytvára i „Mierovú radu“, ktorá má dohliadať na proces realizácie. Jej zloženie zatiaľ nie je verejnosti známe, podrobnosti chcú predstaviť budúci týždeň.

Palestínska samospráva iniciatívu amerického prezidenta privítala. Lídri Hamasu a ďalších skupín rokujú v Káhire, kde sa diskutuje o odzbrojení výmenou za vznik Palestínskeho štátu.

(reuters, max)

  |  

Zásahy proti Iráncom vraj ustupujú, USA však sťahujú personál

Spojené štáty sťahujú časť personálu zo základní na Blízkom východe, uviedol v stredu americký predstaviteľ. Nasledovalo to po tom, ako vysoký iránsky predstaviteľ potvrdil, že Teherán varoval susedov, že v prípade útoku Washingtonu zaútočí na americké základne.

Keďže sa iránske vedenie snaží potlačiť najhoršie domáce nepokoje, akým kedy Islamská republika čelila, Teherán sa snaží odradiť amerického prezidenta Donalda Trumpa od opakovaných vyhrážok intervenciou v mene protivládnych demonštrantov.

Bezpečnostná rada OSN sa má vo štvrtok stretnúť na žiadosť Spojených štátov, aby sa zaoberala situáciou v Iráne.

Americký predstaviteľ anonymne vyslovil, že Spojené štáty preventívne sťahujú časť personálu z kľúčových základní v regióne vzhľadom na zvýšené regionálne napätie.

Trumpovi bolo podľa jeho slov povedané, že počet zabíjaní pri zásahoch iránskej vlády proti protestom ustupuje a že sa domnieva, že v súčasnosti neexistuje žiadny plán na rozsiahle popravy. Prezident USA opakovane vyhlásil, že „pomoc je na ceste“, a nevylúčil potenciálnu vojenskú akciu.

(reuters, max)

  |  

Prekážkou mierovej dohody je Zelenskyj, nie Rusko, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump obvinil Ukrajinu z brzdenia mierových rokovaní s Ruskom. V rozhovore pre agentúru Reuters vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený ukončiť inváziu, zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je podľa neho „menej pripravený“ uzavrieť mierovú dohodu.

„Myslím si, že má problém sa tam dostať,“ povedal Trump bez ďalších vysvetlení. Na otázku, prečo rokovania pod vedením USA ešte nevyriešili najväčší územný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, Trump odpovedal: „Zelenskyj.“

Tento postoj kontrastuje s hodnotením amerických tajných služieb, ktoré varovali, že Putin sa nevzdal cieľa ovládnuť celú Ukrajinu a obnoviť sféru vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu.

Rokovania pod vedením USA sa v poslednom období zameriavajú na bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu a možné územné kompromisy. Americkí vyjednávači údajne tlačia na Kyjev, aby sa v prospech dohody vzdal Donbasu.

Do procesu sa zapájajú aj Trumpov zať Jared Kushner a osobitný vyslanec Steve Witkoff, pričom médiá informovali o možnej ceste do Moskvy – tú však Trump nepotvrdil.

Šéf Bieleho domu naznačil, že sa budúci týždeň stretne so Zelenským na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, aj keď konkrétne plány zatiaľ neexistujú.

(reuters, max)

  |  

Trump uvalil clo na dovoz niektorých pokročilých čipov

Americký prezident Donald Trump v stredu podpísal výnos, ktorým reaguje na bezpečnostné riziká spojené s dovozom polovodičov. Zaviedol 25-percentné clo na vybrané pokročilé výpočtové čipy vrátane modelov Nvidia H200 a AMD MI325X. Vyplýva to z materiálu zverejneného Bielym domom.

Clá sa nebudú vzťahovať na čipy dovážané pre americký technologický dodávateľský reťazec ani na tie, ktoré slúžia na posilnenie domácej výroby produktov odvodených od polovodičov.

Podľa Bieleho domu Trump v blízkej budúcnosti zvažuje aj rozšírenie ciel na ďalšie polovodiče a súvisiace výrobky, pričom cieľom je podporiť výrobu týchto technológií priamo v Spojených štátoch.

(reuters, luc)

  |  

Klingbeil: Transatlantické vzťahy sa rozpadajú, istoty už neplatia

Nemecký vicekancelár Lars Klingbeil varuje, že tradičné transatlantické partnerstvo medzi Európou a USA sa ocitlo v hlbokej kríze.

Počas prejavu v Berlíne upozornil na vážne rozdiely v hodnotách aj prístupe k medzinárodnému právu – vrátane príkladu zásahu USA vo Venezuele či plánov na anexiu Grónska. Kritizoval aj novú americkú stratégiu, podľa ktorej Európa čelí „civilizačnému zániku“.

Podľa Klingbeila sa vzťahy menia radikálnejšie, než si mnohí pripúšťajú, a spoločné záujmy, napríklad v oblasti obchodu, sa vytrácajú. Zdôraznil potrebu obrany medzinárodného poriadku aj bez podpory Spojených štátov.

Jeho slová zazneli krátko po návrate z Washingtonu, kam cestoval s ministrom zahraničia.

(tasr, pir)

  |  

Rezort financií avizuje nové opatrenie pri registrácii na DPH

Ministerstvo financií navrhuje nové opatrenie proti daňovým únikom, ktoré by sa dotklo takzvaných rizikových osôb pri registrácii na DPH.

Títo žiadatelia – najmä s históriou daňových nedoplatkov či vážneho porušenia predpisov – by museli zložiť návratnú finančnú zábezpeku na obdobie 12 mesiacov. Peniaze by štát použil, ak by vznikli nové nedoplatky.

Opatrenie sa môže týkať aj osôb prepojených na problémové subjekty. Zároveň sa sprísnia podmienky, za ktorých môže daňový úrad zrušiť DPH registráciu.

Rezort tvrdí, že ide o preventívne opatrenie, nie represiu, a že spoľahlivých daňovníkov sa zmeny nedotknú.

Legislatíva mieri do pripomienkového konania, pričom nadobudne účinnosť v dvoch fázach – od apríla 2026 a od januára 2027.

(tasr, pir)