Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Senát neobmedzil Trumpovu možnosť vojenskej akcie vo Venezuele

Americký Senát v stredu pomerom hlasov 51 : 50 zablokoval rezolúciu, ktorá by prezidentovi Donaldovi Trumpovi zabránila použiť vojenskú silu vo Venezuele bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu. Rozhodujúci hlas odovzdal viceprezident JD Vance po tom, ako dvaja republikáni zmenili svoj postoj.

Ako píše NBC News, republikánski senátori Josh Hawley a Todd Young, ktorí minulý týždeň podporili návrh demokratov, ustúpili po ostrej kritike zo strany prezidenta. Hlasovanie pôvodne prešlo pomerom 52 : 47, no republikáni v konečnom hlasovaní prevážili.

Hawley svoje rozhodnutie zdôvodnil listom ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý ho uistil, že v súčasnosti sa vo Venezuele nenachádzajú americké jednotky. Young zasa uviedol, že dostal uistenie, že ak dôjde k vojenskej intervencii, administratíva požiada o súhlas Kongresu.

Za rezolúciu hlasovali všetci demokrati a traja republikáni: Rand Paul, Lisa Murkowská a Susan Collinsová. Senátor Tim Kaine, ktorý návrh viedol, argumentoval potrebou obnoviť kontrolnú funkciu Kongresu.

Predseda menšiny Chuck Schumer varoval, že Trumpova eskalujúca rétorika voči Venezuele, Iránu a Grónsku predstavuje riziko. „Donald Trump mení Karibik na nebezpečný sud s prachom,“ vyhlásil. Vyzval Senát, aby si uplatnil svoju ústavnú úlohu v otázkach vojenskej sily.

(reuters, max)

Minúta  |  

Georgievová rokuje na Ukrajine o miliardovom úvere a reformách

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pricestovala vo štvrtok ráno do Kyjeva na rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, premiérkou Julijou Svyrydenkovou a šéfom centrálnej banky Andrijom Pyšným.

Cieľom návštevy je posúdiť pokrok v reformách a diskutovať o novom štvorročnom úverovom programe v hodnote 8,2 miliardy dolárov.

Z programu MMF zatiaľ Ukrajina čerpala 10,6 miliardy dolárov z pôvodných 15,5 miliardy. Nový program má reagovať na zmenené podmienky v krajine, kde vojna stále pretrváva. Financovanie je podmienené schválením rozpočtu, zvýšením domácich príjmov, bojom proti daňovým únikom a získaním grantovo orientovanej pomoci od darcov.

V roku 2026 Ukrajina plánuje vyčleniť 27,2 percenta HDP na obranu. Fond upozorňuje na potrebu rozšíriť daňový základ a odstrániť výnimky, napríklad pri dovoze a digitálnych príjmoch. Dôraz kladie aj na nezávislosť protikorupčných inštitúcií a reformu zákonníka práce.

Kľúčovým pokrokom bolo i získanie úveru 90 miliárd eur od Európskej únie, splatného len v prípade, že Rusko uhradí reparácie. MMF počíta s viacerými scenármi, a to od ukončenia vojny tento rok až po jej pokračovanie do roku 2028. Rozhodnutie o novej dohode sa očakáva v najbližších týždňoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA posúvajú moc technokratom v rámci druhej fázy plánu pre Gazu

Spojené štáty v stredu oznámili začiatok druhej fázy plánu na ukončenie vojny v Gaze. Stalo sa tak napriek tomu, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom zatiaľ nebolo úplne naplnené. Prvú fázu sprevádzali izraelské útoky, problémy s repatriáciou rukojemníkov a meškania pri otvorení priechodu s Egyptom.

Osobitný vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff konkretizoval, že druhá fáza vytvára technokratickú palestínsku správu v Gaze. Bývalý námestník ministra Alí Šaát má viesť 15-členný výbor, ktorý sa zameria na rekonštrukciu a poskytovanie pomoci.

Plán počíta s úplným odzbrojením Hamasu, ktorý síce súhlasil s odovzdaním moci, no zbrane zložiť odmieta. Izrael zostáva skeptický. Witkoff avizoval rokovania s Hamasom o demilitarizácii a s Izraelom o možnej amnestii.

Trumpova iniciatíva vytvára i „Mierovú radu“, ktorá má dohliadať na proces realizácie. Jej zloženie zatiaľ nie je verejnosti známe, podrobnosti chcú predstaviť budúci týždeň.

Palestínska samospráva iniciatívu amerického prezidenta privítala. Lídri Hamasu a ďalších skupín rokujú v Káhire, kde sa diskutuje o odzbrojení výmenou za vznik Palestínskeho štátu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zásahy proti Iráncom vraj ustupujú, USA však sťahujú personál

Spojené štáty sťahujú časť personálu zo základní na Blízkom východe, uviedol v stredu americký predstaviteľ. Nasledovalo to po tom, ako vysoký iránsky predstaviteľ potvrdil, že Teherán varoval susedov, že v prípade útoku Washingtonu zaútočí na americké základne.

Keďže sa iránske vedenie snaží potlačiť najhoršie domáce nepokoje, akým kedy Islamská republika čelila, Teherán sa snaží odradiť amerického prezidenta Donalda Trumpa od opakovaných vyhrážok intervenciou v mene protivládnych demonštrantov.

Bezpečnostná rada OSN sa má vo štvrtok stretnúť na žiadosť Spojených štátov, aby sa zaoberala situáciou v Iráne.

Americký predstaviteľ anonymne vyslovil, že Spojené štáty preventívne sťahujú časť personálu z kľúčových základní v regióne vzhľadom na zvýšené regionálne napätie.

Trumpovi bolo podľa jeho slov povedané, že počet zabíjaní pri zásahoch iránskej vlády proti protestom ustupuje a že sa domnieva, že v súčasnosti neexistuje žiadny plán na rozsiahle popravy. Prezident USA opakovane vyhlásil, že „pomoc je na ceste“, a nevylúčil potenciálnu vojenskú akciu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prekážkou mierovej dohody je Zelenskyj, nie Rusko, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump obvinil Ukrajinu z brzdenia mierových rokovaní s Ruskom. V rozhovore pre agentúru Reuters vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený ukončiť inváziu, zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je podľa neho „menej pripravený“ uzavrieť mierovú dohodu.

„Myslím si, že má problém sa tam dostať,“ povedal Trump bez ďalších vysvetlení. Na otázku, prečo rokovania pod vedením USA ešte nevyriešili najväčší územný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, Trump odpovedal: „Zelenskyj.“

Tento postoj kontrastuje s hodnotením amerických tajných služieb, ktoré varovali, že Putin sa nevzdal cieľa ovládnuť celú Ukrajinu a obnoviť sféru vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu.

Rokovania pod vedením USA sa v poslednom období zameriavajú na bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu a možné územné kompromisy. Americkí vyjednávači údajne tlačia na Kyjev, aby sa v prospech dohody vzdal Donbasu.

Do procesu sa zapájajú aj Trumpov zať Jared Kushner a osobitný vyslanec Steve Witkoff, pričom médiá informovali o možnej ceste do Moskvy – tú však Trump nepotvrdil.

Šéf Bieleho domu naznačil, že sa budúci týždeň stretne so Zelenským na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, aj keď konkrétne plány zatiaľ neexistujú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump uvalil clo na dovoz niektorých pokročilých čipov

Americký prezident Donald Trump v stredu podpísal výnos, ktorým reaguje na bezpečnostné riziká spojené s dovozom polovodičov. Zaviedol 25-percentné clo na vybrané pokročilé výpočtové čipy vrátane modelov Nvidia H200 a AMD MI325X. Vyplýva to z materiálu zverejneného Bielym domom.

Clá sa nebudú vzťahovať na čipy dovážané pre americký technologický dodávateľský reťazec ani na tie, ktoré slúžia na posilnenie domácej výroby produktov odvodených od polovodičov.

Podľa Bieleho domu Trump v blízkej budúcnosti zvažuje aj rozšírenie ciel na ďalšie polovodiče a súvisiace výrobky, pričom cieľom je podporiť výrobu týchto technológií priamo v Spojených štátoch.

(reuters, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.