Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obetí útoku Spojených štátov vo Venezuele rastie

Počet obetí americkej operácie vo Venezuele, počas ktorej bol zosadený a zajatý prezident Nicolás Maduro, sa zvýšil. Podľa venezuelského ministerstva obrany zahynulo 47 príslušníkov armády, čo je dvojnásobok pôvodne oznámeného čísla.

Celkovo si zásah vyžiadal 83 mŕtvych vrátane 32 kubánskych vojakov. Útok prebehol začiatkom januára, začal leteckými údermi na vojenské ciele a vyvrcholil zásahom amerických špeciálnych jednotiek.

Zranených bolo viac ako 112 ľudí, pričom niektoré telá boli podľa ministra vnútra vážne zohavené.

Nová dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová vyhlásila štátny smútok a označila padlých vojakov za obete vojenskej agresie. Maduro medzitým čelí v USA viacerým obvineniam vrátane narkoterorizmu, no pred súdom v New Yorku vinu odmietol.

(tasr)

Minúta  |  

Viac ako 80 krajín podporilo novú zmluvu OSN o ochrane oceánov

Zmluva OSN o ochrane biodiverzity na otvorenom mori v sobotu oficiálne nadobudla platnosť a prináša právne záväzný rámec pre krajiny, ktoré chcú riešiť hrozby ako nadmerný rybolov a ničenie oceánskych ekosystémov.

Jej cieľom je do roku 2030 ochrániť 30 percent oceánskeho prostredia – čo si podľa odborníkov vyžiada vytvorenie vyše 190-tisíc chránených morských oblastí.

Zmluva, známa ako BBNJ, vznikala 15 rokov a aktuálne ju ratifikovalo už viac ako 80 štátov, medzi nimi Čína, Brazília a Japonsko. USA dokument síce podpísali, ale zatiaľ neratifikovali.

Zmluva zahŕňa aj pravidlá na hodnotenie vplyvu ľudských činností na oceán a podporuje spravodlivé rozdelenie výnosov z takzvanej morskej genetickej biodiverzity. Nezahŕňa však ťažbu na morskom dne – tú má na starosti Medzinárodný úrad pre morské dno.

(reuters)

Minúta  |  

Trump predstavil plán pre Gazu, vedenie rady zveril známym tváram

Biely dom zverejnil mená členov Mierovej rady, ktorú navrhol prezident USA Donald Trump ako súčasť plánu na správu pásma Gazy po uzavretí krehkého prímeria.

Radu povedie samotný Trump a jej členmi sú minister zahraničia USA Marco Rubio, Trumpov vyslanec Steve Witkoff, bývalý britský premiér Tony Blair a Jared Kushner.

Táto skupina má dočasne dohliadať na správu Gazy, až kým sa nevytvorí trvalejšie politické riešenie.

Trumpov plán bol predstavený koncom minulého roka a vzbudil rôzne reakcie, najmä pre jeho jednoznačne americkú dominanciu. Zapojenie známych tvárí ako Blair či Kushner však naznačuje ambíciu poskytnúť iniciatíve medzinárodnú legitimitu.

(reuters)

Minúta  |  

USA a Ukrajina budú v Miami rokovať o zárukách a obnove

Ukrajina a USA plánujú v sobotu ďalšie kolo rokovaní o bezpečnostných zárukách a povojnovej obnove. Stretnutie sa uskutoční v Miami, kde bude Ukrajinu zastupovať vysokopostavený tím vrátane Rustema Umerova a Kyryla Budanova.

Americká delegácia zatiaľ nebola zverejnená.

Cieľom rokovaní je doladiť dokumenty, ktoré by mohli byť podpísané už počas Svetového ekonomického fóra v Davose – konkrétne ide o bezpečnostné záruky a plán hospodárskeho rozvoja Ukrajiny.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že tieto dohody sú kľúčové pre budúcnosť krajiny. Zároveň pripomenul, že v decembri rokoval aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom o ukončení vojny.

Podľa neho sa podarilo dosiahnuť významný posun, hoci niektoré sporné body – najmä územné otázky – ostávajú otvorené.

Rokovania majú pokračovať aj v tejto oblasti.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Dánsko: Arktické hrozby prichádzajú z Ruska, nie z USA

Dánsky generálmajor Soren Andersen vyhlásil, že arktické veliteľstvo v Grónsku sa zameriava výlučne na potenciálne hrozby zo strany Ruska, nie USA. Reagoval tak na rastúce geopolitické napätie v oblasti Arktídy.

Zdôraznil, že si nevie predstaviť ozbrojený konflikt medzi členmi NATO a spoluprácu s americkými silami označil za intenzívnu a dôležitú. Spojené arktické veliteľstvo organizuje cvičenie Arctic Endurance, na ktoré boli USA tento rok pozvané – na rozdiel od minulého roka.

Andersen očakáva nárast ruskej aktivity v regióne a vyzýva na posilnenie prítomnosti Aliancie v Arktíde. Dánsko už predtým vyčlenilo miliardy na obranu tejto oblasti.

V blízkosti Grónska zatiaľ nezaznamenali ruské ani čínske lode, no Andersen upozornil na výskyt ruskej výskumnej lode vo vzdialenosti 310 námorných míľ.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Británia otvorí v Kyjeve podnikateľské centrum pre obranné firmy

Veľká Británia v piatok oznámila, že koncom tohto roka otvorí v Kyjeve nové podnikateľské centrum, ktoré má pomôcť menším britským obranným firmám vstúpiť na ukrajinský trh. Cieľom je zjednodušiť ich pôsobenie, vrátane splnenia bezpečnostných a poistných požiadaviek.

V rovnaký deň sa v Kyjeve koná aj partnerské podujatie za účasti viac ako 300 hostí.

Otvorenie centra nadväzuje na dlhodobú podporu Londýna Ukrajine – v roku 2025 Británia poskytla krajine obrannú pomoc v hodnote 4,5 miliardy libier.

Minister obrany John Healey označil nové zariadenie za významný krok, ktorý „vytvorí dobré pracovné miesta doma a prehĺbi spoluprácu medzi britským a ukrajinským obranným priemyslom“. Dodal, že skúsenosti z bojiska sú kľúčové pre ďalší vývoj technológií.

Príkladom spolupráce je vývoj stíhacích dronov Octopus – ukrajinský dizajn by mali začať vyrábať v Británii ešte koncom tohto mesiaca.

Centrum zriadia v bezpečných priestoroch v ukrajinskom hlavnom meste a vláda Spojeného kráľovstva ho bude tri roky financovať.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.