Preskočiť na obsah
  |  

Costa: Únia pripravuje reakciu na Trumpove colné hrozby

Európska únia pripravuje odpoveď na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý plánuje uvaliť clá na európskych spojencov ako odvetu za ich nesúhlas s jeho záujmom o Grónsko.

Predseda Európskej rady António Costa v sobotu vyhlásil, že Únia bude „veľmi pevne brániť medzinárodné právo“, pričom pripomenul, že to platí predovšetkým pre územia členských štátov.

Na tlačovej konferencii po podpísaní dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mercosurom Costa potvrdil, že koordinuje spoločnú reakciu členských krajín na Trumpove colné hrozby. Zdôraznil tiež, že Únia koná jednotne a dôsledne háji svoje záujmy.

Reakcia prichádza len krátko po tom, čo prezident Trump sľúbil odvetné opatrenia za postoj EÚ k otázke územnej integrity v Arktíde. Napätie medzi Washingtonom a Bruselom tak opäť stúpa.

(reuters)

  |  

Clá sú dôsledok pasivity Európy, tvrdí nemecký ekonóm

Prezident nemeckého ekonomického inštitútu DIW Marcel Fratzscher varoval, že pasivita EÚ vystavuje kontinent neustálemu vydieraniu zo strany prezidenta Donalda Trumpa.

V reakcii na jeho hrozby zavedením ciel – údajne pre európsky postoj ku Grónsku – označil Fratzscher prístup Európy za slabý a krátkozraký.

Podľa neho únia nevyužíva svoj potenciál a ustupuje tam, kde by mala presadzovať multilateralizmus a vlastné záujmy. „Toto je chyba, ktorá sa nám teraz vracia,“ konštatoval ekonóm a dodal, že Trump bude v tlaku pokračovať, pokiaľ Európa nezačne konať rozhodnejšie.

Výrok zaznel v sobotu v reakcii na rastúce napätie medzi Washingtonom a európskymi lídrami, ktoré sa prehlbuje najmä v otázkach medzinárodného obchodu a strategických surovín.

(reuters)

  |  

Izrael odmieta Trumpov plán pre Gazu, prekáža mu úloha Turecka

Rozhodnutie Spojených štátov o zložení výkonnej rady pre Gazu vyvolalo v Izraeli nevôľu. Tel Aviv kritizuje, že Washington o kroku nerokoval s izraelskými predstaviteľmi a rada vraj odporuje jeho politike.

Najvýraznejším kameňom úrazu je podľa všetkého turecký šéf diplomacie Hakan Fidan, ktorého angažovanie Izrael dlhodobo odmieta. Otázku chce izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar predložiť americkému ministrovi Marcovi Rubiovi.

Výkonná rada je súčasťou širšieho plánu Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Gaze, ktorého druhá fáza počíta s vytvorením prechodnej palestínskej správy.

Na dohľad nad týmto procesom vznikla aj takzvaná Rada mieru – osobitný orgán vedený Trumpom. V jej radoch figurujú aj Jared Kushner a developer Steve Witkoff. Zatiaľ však nie je jasné, ktoré časti plánu presne narážajú na izraelský nesúhlas.

(reuters)

  |  

Tretina slovenských firiem očakáva pokles zamestnancov

Slovenský trh práce vstupuje do roka 2026 s nepriaznivými očakávaniami. Až 29 percent zamestnávateľov predpokladá pokles počtu zamestnancov, zatiaľ čo rast očakáva len štvrtina firiem.

Výsledkom je čistý index zamestnanosti na úrovni mínus tri percentá, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za posledných päť rokov. Najvyšší regionálny index je na západnom Slovensku (päť percent), najnižší v Bratislave (mínus sedem percent). Na strednom Slovensku je na úrovni mínu s päť a na východnom Slovensku mínus dve percentá.

V sektore stavebníctva a nehnuteľností sa očakáva pozitívny vývoj s rastom zamestnanosti o 23 percent, naopak, výroba klesla na historické minimum. Podľa Zuzany Rumiz z ManpowerGroup Slovensko si tak situácia vyžaduje rýchlu reakciu.

V medzinárodnom porovnaní sa Slovensko zaradilo medzi krajiny s najslabšími náborovými plánmi – spolu s Rumunskom a Hongkongom.

(tasr, pir)

  |  

Nemecko posiela Ukrajine 60 miliónov eur na energie

Nemecko poskytne Ukrajine 60 miliónov eur na zimnú energetickú pomoc. Prostriedky majú pomôcť posilniť systémy vykurovania, najmä v oblastiach pri fronte, píše portál Jevropejska pravda.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha poďakoval za neochvejnú solidaritu a zdôraznil, že cieľom je zabezpečiť teplo pre obyvateľov v čase opakujúcich sa ruských útokov na energetickú infraštruktúru.

V reakcii na tieto útoky Kyjev pripravuje zvolanie takzvaného energetického „Ramsteinu“, ktorý má urýchliť dodávky technickej pomoci od partnerov.

Prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva konkrétnu a rýchlu podporu, pričom Česká republika už signalizovala ochotu prispieť. Ukrajina zároveň vyhlásila mimoriadnu situáciu v energetike a plánuje zriadiť stálu koordinačnú centrálu v Kyjeve.

(pir)

  |  

V Salzbursku zomrelo päť ľudí po dvoch lavínach

Päť životov si vyžiadali lavíny, ktoré v sobotu popoludní zasiahli oblasť Pongau v rakúskom Salzbursku. Najskôr prišla správa o lavíne v lokalite Schmugglerscharte pri Bad Hofgasteine, kde zahynula lyžiarka. Jej manžela z miesta tragédie odišiel bez fyzickej ujmy.

Krátko nato lavína v oblasti Finsterkopf zasypala skupinu horolezcov, štyria zomreli, dvaja sa zranili a jeden vyviazol bez zranení.

Horská služba varuje, že podmienky sú extrémne rizikové a vyzýva na zodpovednosť. Podľa jej šéfa Gerharda Kremsera sú sobotné udalosti tragickým dôkazom toho, že výstrahy treba brať vážne.

(tasr)