Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Raketu, ktorá poletí k Mesiacu, previezli na štartovaciu rampu

Systém vysoký takmer 100 metrov, pozostávajúci z rakety Space Launch System (SLS) a kapsuly Orion, vyviezli z montážnej haly Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral a v priebehu asi 12 hodín prepravila americká vesmírna agentúra NASA k šesť kilometrov vzdialenej rampe.

„Je to začiatok veľmi dlhej cesty,“ povedal riaditeľ NASA Jared Isaacman na tlačovej konferencii.

Počas misie Artemis 2 by mali ešte v tomto roku ľudia letieť k Mesiacu, na ktorom boli americkí astronauti naposledy v roku 1972. Američania Christina Kochová, Victor Glover a Reid Wiseman a ich kanadský kolega Jeremy Hansen by mali Mesiac v priebehu desaťdňovej misie zatiaľ len obletieť.

Najbližším termínom štartu Artemis 2 je začiatok februára, presný dátum však potvrdia až po palivových testoch koncom januára.

(tasr, ap, dpa)

Minúta  |  

Rozpory medzi spojencami prospievajú Číne a Rusku, vraví Kallasová

Donald Trump prisľúbil zavádzanie rastúcich ciel voči európskym spojencom, pokiaľ Spojené štáty nezískajú možnosť kúpiť Grónsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa v príspevkoch na sieti X uviedli, že clá by podkopali transatlantické vzťahy a mohli by viesť k vážnej eskalácii napätia. Zdôraznili, že Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná chrániť svoju suverenitu.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová upozornila, že clá by poškodili prosperitu na oboch stranách Atlantiku a zároveň by odvádzali pozornosť Únie od jej „hlavnej úlohy“, ktorou je ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Podľa nej by z rozdelenia spojencov najviac profitovali Čína a Rusko.

Kallasová dodala, že ak je ohrozená bezpečnosť Grónska, riešenie je možné hľadať v rámci NATO, nie prostredníctvom obchodných sankcií.

Veľvyslanci 27 členských štátov EÚ sa v nedeľu stretnú na mimoriadnom zasadnutí, aby prerokovali spoločnú reakciu na hrozbu amerických ciel.

(reuters, est)

Minúta  |  

Je čas hľadať nové vedenie v Iráne, povedal Trump

Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v sobotu obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa z viny za niekoľkotýždňové protesty v krajine, ktoré si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadali viac než 3 000 obetí.

„Amerického prezidenta považujeme za zločinca zodpovedného za obete, škody a ohováranie, ktoré spôsobil iránskemu národu,“ citovali Chameneího štátne médiá. Protesty vypukli 28. decembra pre zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a rýchlo prerástli do masových demonštrácií požadujúcich koniec klerikálneho režimu v Iráne.

Trump v uplynulých týždňoch opakovane hrozil zásahom, vrátane „veľmi tvrdých krokov“, ak by Teherán začal popravovať demonštrantov. V piatok však na sociálnej sieti poďakoval iránskym lídrom s tým, že podľa neho zastavili masové popravy. Irán tieto tvrdenia odmietol a uviedol, že „neexistuje žiadny plán na vešanie ľudí“.

Chameneí reagoval vyhlásením, že Irán nechce vojnu, no „nedovolí, aby domáci či zahraniční zločinci zostali nepotrestaní“.

Trump v rozhovore pre Politico vyhlásil, že „je čas hľadať nové vedenie v Iráne“, a vyzval na ukončenie 37-ročnej vlády Chameneího. Zároveň pre Reuters uviedol, že opozičný politik Reza Pahlaví pôsobí priaznivo, no nie je si istý jeho podporou priamo v Iráne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rezort odmieta návrh na osobitný dohľad nad spismi o Epsteinovi

Ministerstvo spravodlivosti USA odmieta požiadavku dvoch zákonodarcov na vymenovanie špeciálneho sudcu, ktorý by dohliadal na zverejňovanie dokumentov týkajúcich sa Jeffreyho Epsteina.

Ro Khanna (demokrat) a Thomas Massie (republikán) kritizovali tempo zverejňovania spisov, ktoré mali byť sprístupnené do 19. decembra. Tvrdia, že ministerstvo zákon nedodržalo. Požiadali preto federálneho sudcu Paula Engelmayera o možnosť podať návrh na nezávislý dohľad.

Ministerstvo však v liste argumentovalo, že obaja zákonodarcovia nie sú účastníkmi prípadu USA verzus Ghislaine Maxwellová a nemajú právomoc zasahovať. Podľa nich by ich účasť bola v rozpore s úlohou súdu.

Maxwellová si momentálne odpykáva 20-ročný trest za pomoc Epsteinovi pri zneužívaní maloletých. Ministerstvo dodalo, že spracovanie 5,2 milióna strán dokumentov si vyžaduje pomoc 400 právnikov z viacerých kancelárií a proces bude pokračovať do konca januára.

(reuters)

Minúta  |  

Hrozby ciel z USA vyvolali ostrú reakciu Macrona

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ostro reagoval na vyjadrenia Donalda Trumpa, ktorý naznačil možnosť uvalenia ciel na Európu v súvislosti s Grónskom. Macron to označil za neprijateľné a dodal, že ak sa hrozby potvrdia, Európa odpovie jednotne a koordinovane.

Podľa neho nejde len o izolovaný problém, ale o širší postoj, ktorý sa dotýka aj ďalších oblastí, vrátane Ukrajiny. Zdôraznil, že žiadne zastrašovanie Západ nezastaví, bez ohľadu na to, či prichádza z Grónska, Ukrajiny alebo inej časti sveta.

Tieto výroky zazneli v sobotu večer vo vysielaní na platforme X, pričom Macron sa jasne postavil proti Trumpovým metódam tlaku.

Colné hrozby podľa neho nemajú v súčasnom kontexte miesto a budú zo strany Európy v prípade potreby konfrontované kolektívne.

(reuters)

Minúta  |  

Costa: Únia pripravuje reakciu na Trumpove colné hrozby

Európska únia pripravuje odpoveď na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý plánuje uvaliť clá na európskych spojencov ako odvetu za ich nesúhlas s jeho záujmom o Grónsko.

Predseda Európskej rady António Costa v sobotu vyhlásil, že Únia bude „veľmi pevne brániť medzinárodné právo“, pričom pripomenul, že to platí predovšetkým pre územia členských štátov.

Na tlačovej konferencii po podpísaní dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mercosurom Costa potvrdil, že koordinuje spoločnú reakciu členských krajín na Trumpove colné hrozby. Zdôraznil tiež, že Únia koná jednotne a dôsledne háji svoje záujmy.

Reakcia prichádza len krátko po tom, čo prezident Trump sľúbil odvetné opatrenia za postoj EÚ k otázke územnej integrity v Arktíde. Napätie medzi Washingtonom a Bruselom tak opäť stúpa.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.