Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pentagón môže nasadiť v Minnesote 1 500 vojakov

Vojakov uviedli do pohotovostného režimu pre prípad, že by sa protesty proti deportačnej politike vlády vyhrotili. Zatiaľ však nie je jasné, či budú skutočne vyslaní. Informoval o tom denník Washington Post s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov ministerstva obrany.

Napätie v Minnesote, najmä v Minneapolise, výrazne vzrástlo po tom, ako agent úradu pre imigráciu a colnú kontrolu (ICE) 7. januára zastrelil Renee Goodovú. Incident vyvolal masové demonštrácie namierené proti federálnym imigračným zložkám.

Prezident Donald Trump vo štvrtok pohrozil použitím zákona o vzbure, ktorý mu umožňuje nasadiť armádu na území USA, ak štátne orgány nedokážu zabrániť útokom na imigračných úradníkov. Na sociálnej sieti vyhlásil, že ak predstavitelia Minnesoty „neobnovia poriadok“, využije túto právomoc.

(reuters, est)

Minúta  |  

Raketu, ktorá poletí k Mesiacu, previezli na štartovaciu rampu

Systém vysoký takmer 100 metrov, pozostávajúci z rakety Space Launch System (SLS) a kapsuly Orion, vyviezli z montážnej haly Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral a v priebehu asi 12 hodín prepravila americká vesmírna agentúra NASA k šesť kilometrov vzdialenej rampe.

„Je to začiatok veľmi dlhej cesty,“ povedal riaditeľ NASA Jared Isaacman na tlačovej konferencii.

Počas misie Artemis 2 by mali ešte v tomto roku ľudia letieť k Mesiacu, na ktorom boli americkí astronauti naposledy v roku 1972. Američania Christina Kochová, Victor Glover a Reid Wiseman a ich kanadský kolega Jeremy Hansen by mali Mesiac v priebehu desaťdňovej misie zatiaľ len obletieť.

Najbližším termínom štartu Artemis 2 je začiatok februára, presný dátum však potvrdia až po palivových testoch koncom januára.

(tasr, ap, dpa)

Minúta  |  

Rozpory medzi spojencami prospievajú Číne a Rusku, vraví Kallasová

Donald Trump prisľúbil zavádzanie rastúcich ciel voči európskym spojencom, pokiaľ Spojené štáty nezískajú možnosť kúpiť Grónsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa v príspevkoch na sieti X uviedli, že clá by podkopali transatlantické vzťahy a mohli by viesť k vážnej eskalácii napätia. Zdôraznili, že Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná chrániť svoju suverenitu.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová upozornila, že clá by poškodili prosperitu na oboch stranách Atlantiku a zároveň by odvádzali pozornosť Únie od jej „hlavnej úlohy“, ktorou je ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Podľa nej by z rozdelenia spojencov najviac profitovali Čína a Rusko.

Kallasová dodala, že ak je ohrozená bezpečnosť Grónska, riešenie je možné hľadať v rámci NATO, nie prostredníctvom obchodných sankcií.

Veľvyslanci 27 členských štátov EÚ sa v nedeľu stretnú na mimoriadnom zasadnutí, aby prerokovali spoločnú reakciu na hrozbu amerických ciel.

(reuters, est)

Minúta  |  

Je čas hľadať nové vedenie v Iráne, povedal Trump

Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v sobotu obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa z viny za niekoľkotýždňové protesty v krajine, ktoré si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadali viac než 3 000 obetí.

„Amerického prezidenta považujeme za zločinca zodpovedného za obete, škody a ohováranie, ktoré spôsobil iránskemu národu,“ citovali Chameneího štátne médiá. Protesty vypukli 28. decembra pre zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a rýchlo prerástli do masových demonštrácií požadujúcich koniec klerikálneho režimu v Iráne.

Trump v uplynulých týždňoch opakovane hrozil zásahom, vrátane „veľmi tvrdých krokov“, ak by Teherán začal popravovať demonštrantov. V piatok však na sociálnej sieti poďakoval iránskym lídrom s tým, že podľa neho zastavili masové popravy. Irán tieto tvrdenia odmietol a uviedol, že „neexistuje žiadny plán na vešanie ľudí“.

Chameneí reagoval vyhlásením, že Irán nechce vojnu, no „nedovolí, aby domáci či zahraniční zločinci zostali nepotrestaní“.

Trump v rozhovore pre Politico vyhlásil, že „je čas hľadať nové vedenie v Iráne“, a vyzval na ukončenie 37-ročnej vlády Chameneího. Zároveň pre Reuters uviedol, že opozičný politik Reza Pahlaví pôsobí priaznivo, no nie je si istý jeho podporou priamo v Iráne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rezort odmieta návrh na osobitný dohľad nad spismi o Epsteinovi

Ministerstvo spravodlivosti USA odmieta požiadavku dvoch zákonodarcov na vymenovanie špeciálneho sudcu, ktorý by dohliadal na zverejňovanie dokumentov týkajúcich sa Jeffreyho Epsteina.

Ro Khanna (demokrat) a Thomas Massie (republikán) kritizovali tempo zverejňovania spisov, ktoré mali byť sprístupnené do 19. decembra. Tvrdia, že ministerstvo zákon nedodržalo. Požiadali preto federálneho sudcu Paula Engelmayera o možnosť podať návrh na nezávislý dohľad.

Ministerstvo však v liste argumentovalo, že obaja zákonodarcovia nie sú účastníkmi prípadu USA verzus Ghislaine Maxwellová a nemajú právomoc zasahovať. Podľa nich by ich účasť bola v rozpore s úlohou súdu.

Maxwellová si momentálne odpykáva 20-ročný trest za pomoc Epsteinovi pri zneužívaní maloletých. Ministerstvo dodalo, že spracovanie 5,2 milióna strán dokumentov si vyžaduje pomoc 400 právnikov z viacerých kancelárií a proces bude pokračovať do konca januára.

(reuters)

Minúta  |  

Hrozby ciel z USA vyvolali ostrú reakciu Macrona

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ostro reagoval na vyjadrenia Donalda Trumpa, ktorý naznačil možnosť uvalenia ciel na Európu v súvislosti s Grónskom. Macron to označil za neprijateľné a dodal, že ak sa hrozby potvrdia, Európa odpovie jednotne a koordinovane.

Podľa neho nejde len o izolovaný problém, ale o širší postoj, ktorý sa dotýka aj ďalších oblastí, vrátane Ukrajiny. Zdôraznil, že žiadne zastrašovanie Západ nezastaví, bez ohľadu na to, či prichádza z Grónska, Ukrajiny alebo inej časti sveta.

Tieto výroky zazneli v sobotu večer vo vysielaní na platforme X, pričom Macron sa jasne postavil proti Trumpovým metódam tlaku.

Colné hrozby podľa neho nemajú v súčasnom kontexte miesto a budú zo strany Európy v prípade potreby konfrontované kolektívne.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.