Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Takáč: Kotlár nemá informácie, že by proti nemu začali trestné stíhanie

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) uviedol, že v sobotu telefonoval so splnomocnencom vlády pre manažovanie pandémie Petrom Kotlárom (SNS).

Ten mu oznámil, že nemá informácie, že by proti nemu začali trestné stíhanie. Denník Plus 7 dní napísal, že polícia politika obvinila pre šírenie poplašnej správy. Kotlár v piatok pre TASR zhodne uviedol, že o tom nevie.

Takáč označil Kotlára za korektného a slušného človeka. Podotkol však, že splnomocnenec ešte vláde nedoručil svoju správu.

Minister neodpovedal priamo na otázku, či si vie predstaviť koalíciu so stranou Republika. „Ľudia rozdajú karty. Nemôžeme ísť do koalície a niekým, kto chce vystúpiť z EÚ,“ naznačil.

Na otázku, či si vie predstaviť nahradiť premiéra Roberta Fica na čele strany Smer uviedol, že „sú tam aj vhodnejší ľudia“. Za jedného z nich označil podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer).

(est)

Minúta  |  

Takmer štvrtina Slovákov aktívne využíva umelú inteligenciu

Slovensko má 22,1 percenta aktívnych používateľov umelej inteligencie (AI), uvádza Microsoft AI Diffusion Report 2025. Medzi krajinami s najvyšším využívaním AI vedú Spojené arabské emiráty (59 percent), Singapur (58 percent), Nórsko (45,3 percenta) a Írsko (41,7 percenta).

AI dosiahla viac než miliardu používateľov za menej než tri roky, čím prekonala rýchlosť osvojenia si internetu či smartfónov. Podľa Microsoftu rok 2026 znamená pre AI prechod do fázy reálneho vplyvu na svet. Technológia sa demokratizuje a je dostupná startupom aj verejným inštitúciám.

Michal Stachník, generálny riaditeľ Microsoft Česko a Slovensko, zdôrazňuje potrebu dôvery v AI, ktorú prirovnal k bezpečnosti potravín: „Normy zvyšujú dôveru, dôvera zvyšuje prijatie, prijatie posilňuje ekonomiku. Dôvera v technológiu je absolútne kľúčová pre jej široké prijatie.“

Zdravotníctvo označil za oblasť, kde AI prinesie prelom – pomôže riešiť nedostatok personálu tým, že odbremení lekárov od administratívy.

V roku 2026 sa AI zapojí do objavovania vo fyzike, chémii a biológii. Začne spolupracovať s kvantovými technológiami a superpočítačmi, čím sa zrýchli vývoj nových materiálov, liekov či energetických riešení.

(tasr, max)

Minúta  |  

Parlament nestíha program, podľa Rašiho opozícia obštruuje

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) sa chce sústrediť na to, aby parlament stihol prerokovať čo najviac bodov z plánovaného programu. V rozhovore pre TASR priznal, že to nebude jednoduché.

„Je pravdou, že parlament nikdy nestihol prerokovať všetko. Vyvrcholilo to poslednou schôdzou, keď nestihol prerokovať väčšinu bodov,“ ozrejmil s tým, že tento rok hneď počas prvých šesť mesiacov majú plánované minimálne tri schôdze, ktoré budú trvať tri a viac týždňov.

Raši presúvanie legislatívnych návrhov zo schôdzí odôvodňoval aj obštrukciami zo strany opozície. Poukázal pritom aj na poslednú schôdzu, na ktorej sa nestihlo prebrať okolo 100 bodov.

„O prvých dvoch zákonoch sa rokovalo takmer tri týždne, parlament bol plánovaný do 12. decembra, takže sme sa rozhodli, že sa preberie iba to, čo je nevyhnutné pre fungovanie štátu. Boli to zákony, ktoré museli byť platné k 1. januáru 2026, či už ekonomické alebo hospodárske. A museli sme stihnúť prijať všetko, čo súvisí s plánom obnovy a s čerpaním peňazí,“ vysvetlil.

Niektoré body presúvali aj pre neprítomnosť samotných predkladateľov – často opozičných poslancov. Tie, ktoré sa nestihli prerokovať, presunuli na schôdzu, ktorá sa začne 27. januára.

(tasr, max)

Minúta  |  

Anexia Grónska by urobila Putina najšťastnejším na svete, povedal Sánchez

Španielsky premiér Pedro Sánchez varoval, že prípadná invázia Spojených štátov na Grónsko by vážne poškodila NATO a legitimizovala ruskú agresiu proti Ukrajine.

V rozhovore pre denník La Vanguardia, zverejnenom v nedeľu, uviedol, že takýto krok by „urobil Vladimira Putina najšťastnejším mužom na svete“.

„Ak by Spojené štáty siahli po sile, znamenalo by to umieračik pre NATO. Putin by bol dvojnásobne spokojný,“ vyhlásil.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď americký prezident Donald Trump opäť pritvrdil voči Európe v otázke Grónska. V sobotu oznámil, že od 1. februára vstúpia do platnosti dodatočné desaťpercentné clá na tovar z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska, Fínska a Veľkej Británie.

Od 1. júna by sa mali zvýšiť na 25 percent a zostať v platnosti, pokým USA nedostanú súhlas na kúpu Grónska.

Prezident USA opakovane zdôraznil, že sa uspokojí len s vlastníctvom Grónska. Dánsko aj grónska vláda však trvajú na tom, že ostrov nie je na predaj a nemá záujem stať sa súčasťou Spojených štátov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Závod Rheinmetallu na Ukrajine ani po vyše dvoch rokoch nezačali stavať

Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall v júli 2024 získal kontrakt od ukrajinskej vlády na výstavbu závodu na výrobu delostreleckej munície na Ukrajine.

Produkcia mala začať do 24 mesiacov, teda najneskôr v lete 2026, ale dodnes nezačala ani výstavba závodu, poukázal portál Defense Express.

V auguste 2025 Rheinmetall verejne uviedol, že dôvodom zdržania je ukrajinská byrokracia. O niekoľko mesiacov neskôr spoločnosť vysvetlenie upravila s tým, že ukrajinská strana sa rozhodla zmeniť plánované miesto závodu. Vedenie koncernu vtedy vyjadrilo presvedčenie, že po vyriešení otázky lokality bude možné závod postaviť a spustiť do prevádzky do 12 mesiacov.

Generálny riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger teraz pre agentúru Ukrinform potvrdil, že lokalita je už vybraná, no stále je potrebné vyriešiť organizačné a regulačné otázky.

Rheinmetall v iných krajinách dokázal stavať podobné závody výrazne rýchlejšie – v Nemecku aj v Maďarsku približne za 15 až 18 mesiacov.

Keďže od podpisu zmluvy s Ukrajinou uplynulo viac než dva a pol roka bez reálneho pokroku, závod by sa v optimálnom prípade mohol dostať do prevádzky až v roku 2027.

(est)

Minúta  |  

Plán EÚ na „zjednodušené“ členstvo Ukrajiny vraj znepokojuje štáty

Brusel navrhuje zásadnú reformu systému rozširovania Európskej únie. Kontroverzný dvojúrovňový model by umožnil Ukrajine vstúpiť do Únie skôr, no bez plných rozhodovacích práv, píše Financial Times.

Kyjev by spočiatku nemal hlasovacie práva na samitoch ani v Rade EÚ, postupne by však získaval prístup k jednotnému trhu, poľnohospodárskym dotáciám a rozvojovým fondom výmenou za plnenie povstupových míľnikov. To by znamenalo výrazný odklon od pravidiel z roku 1993, ktoré vyžadujú splnenie všetkých podmienok ešte pred vstupom.

Komisia vníma členstvo v EÚ ako kľúčový argument, ktorý by prezident Volodymyr Zelenskyj potreboval na prijatie kompromisov v mierových rokovaniach s Ruskom.

Návrh však vyvoláva silné obavy medzi členskými štátmi, ktoré varujú pred oslabením hodnoty členstva, narušením stability Únie a nespravodlivosťou voči ostatným kandidátom, ako sú Čierna Hora či Albánsko.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová spojila vstup Ukrajiny s bezpečnosťou a povojnovou obnovou. Viacerí diplomati však upozorňujú, že snaha obísť zavedené pravidlá môže viesť k vážnemu rozkolu v Únii a otvoriť „Pandorinu skrinku“ politických rizík.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.