Preskočiť na obsah
  |  

Holandský minister označil Trumpovu hrozbu ciel kvôli Grónsku za „vydieranie“

Holandský šéf diplomacie David van Weel v nedeľu ostro kritizoval vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení nových ciel voči európskym spojencom, ak nebudú súhlasiť s predajom Grónska Spojeným štátom.

Podľa van Weela Trumpovo vyhrážanie sa clami NATO nepomáha a nijako neprispieva ani k riešeniu situácie okolo Grónska. Zdôraznil, že prepojovanie diplomacie o bezpečnosti ostrova s obchodnými opatreniami považuje za neprijateľné.

Trump v sobotu na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že od 1. februára zavedie dodatočné 10-percentné dovozné clá na tovary z viacerých európskych krajín vrátane Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska, Fínska a Veľkej Británie. Ide o štáty, ktoré sa zaviazali vyslať personál na cvičenie NATO v Grónsku.

Holandský minister pripomenul, že cieľom tejto misie je demonštrovať pripravenosť Európy podieľať sa na obrane Grónska. Trump však dlhodobo trvá na tom, že Spojené štáty chcú ostrov získať do vlastníctva pre jeho strategickú polohu a nerastné bohatstvo. Dánsko aj Grónsko to opakovane odmietli s tým, že ostrov nie je na predaj a nechce sa stať súčasťou USA.

(reuters, est)

  |  

Nevnímam, že máme vo svete nepriateľskú krajinu, usúdil Šutaj Eštok

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v relácii O päť minút dvanásť na STVR nereagoval priamo na otázku, či Spojené štáty sú náš nepriateľ. "Slovensko by malo hľadať spojencov. Ja nevnímam, že by sme mali vo svete krajinu, ktorá je naším nepriateľom," zhodnotil.

Podľa neho sa Slovensko snaží pomáhať Ukrajine, no zároveň chce udržiavať dobré vzťahy s Ruskou federáciou. A to najmä obchodné, ak krajine záleží na ekonomike.

Člen strany Progresívne Slovensko (PS) Ivan Korčok vyslovil, že USA pod vedením Donalda Trumpa zásadným spôsobom spochybňuje spojenectvo so Slovenskom. Problém vidí aj v rétorike, že Európska únia je pre Spojené štáty nepriateľ.

"Spojené štáty oddeľujú svoju bezpečnosť od európskeho kontinentu, to sú zásadné zmeny," zhodnotil Korčok s tým, že za Trumpom by nešiel takým servilným spôsobom, ako premiér Robert Fico (Smer).

Ten sa v USA stretol s Trumpom, ale aj podpísal memorandum, ktoré má prehĺbiť spoluprácu v civilnej jadrovej energetike. V rámci nej sa plánuje výstavba nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1 200 MW, čím sa podľa vyjadrení oboch strán posilní nielen slovenská, ale aj celoeurópska energetická bezpečnosť.

Andrej Danko (SNS) na ta3 v nedeľu povedal, že Fico o tejto spolupráci rozhodol bez schválenia koaličných partnerov. Šutaj Eštok to komentovať odmietol, no podľa neho o tom vedeli všetci členovia vlády.

(max)

  |  

Nechceme zrušiť Benešove dekréty, povedal Dubéci

"Akýkoľvek premiér Maďarska bude pre nás partnerom," vyhlásil predseda poslaneckého klubu opozičného PS Martin Dubéci na otázku, či si vie predstaviť spoluprácu s maďarským opozičníkom Péterom Magyarom po jeho vyjadreniach, že bude Slovensko volať Felvidék (Horná zem).

"Aj Viktor Orbán bude náš partner, ak si ho maďarský ľud vyberie vo voľbách," podotkol Dubéci v relácii na ta3 V politike.

Andrej Danko (SNS) doplnil, že Slovensko a Maďarsko musia stáť bok po boku proti rozpínavosti a faloši Francúzska a Nemecka.

Dubéci tvrdil, že napätie medzi Slovenskom a Maďarskom vzrástlo po prijatí novely slovenského Trestného zákona, ktorá zaviedla trestný čin verejného spochybňovania povojnového usporiadania vrátane Benešových dekrétov.

"My nie sme za zrušenie Benešových dekrétov," vyhlásil Dubéci s dôvetkom, že cieľom PS len je, aby "pozemková mafia na území južného Slovenska nezneužívala svoju moc a neobohacovala sa".

Danko oponoval, že tému Benešových dekrétov PS podhodilo koalícii, lebo vedelo, že "musí reagovať".

Maďarská vláda počas týždňa o tejto téme rokovala a rozhodla, že maďarským príslušníkom poskytne pomoc týkajúcu sa ich právneho zastupovania. Zmenu slovenského Trestného zákona preveruje aj Brusel. Na Európsku komisiu sa s tým obrátila Katalin Sziliová, hlavná poradkyňa Orbána.

(est)

  |  

Dubéci: Blaha pozýval na protest proti USA a Fico sa stretol s Trumpom

Podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS) v relácii V politike na ta3 označil za „schizofrénne“, že europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) pozýval na protest proti USA pred americkou ambasádou v Bratislave, zatiaľ čo šéf strany Robert Fico sa stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

„Je to klamanie voličov koalície,“ povedal Dubéci.

Vytkol premiérovi, že sa stretáva so zahraničnými lídrami len preto, aby mal s nimi fotku a zároveň ignoruje stretnutia na európskej pôde. Premiérove cesty do Číny, Ruska či USA podľa Dubéciho nepriniesli merateľné výsledky pre Slovensko.

Dubéci kritizoval aj to, že sa Fico nevyjadril, či s Trumpom hovoril o jeho plánoch na anexiu Grónska, keďže bol prvým lídrom, ktorý sa s ním stretol od Trumpovho oznámenia, že na členov EÚ uvalí sankcie, kým mu neschvália návrh na kúpu najväčšieho ostrova sveta. Premiér to mal podľa podpredsedu parlamentu odsúdiť, keďže sa hrdí „suverénnou politikou na všetky štyri svetové strany“.

Andrej Danko (SNS) oponoval, že kritizovať je jednoduché. Američania podľa neho už ani netaja, že chcú Európsku úniu rozložiť, a preto mal premiér pri výstavbe novej jadrovej elektrárne viac rokovať s Francúzskom.

Fico v nedeľu priblížil, že s Trumpom hovorili o viacerých medzinárodných udalostiach. Konkrétne spomenul len vojnu na Ukrajine a hodnotenie Európskej únie. V USA podpísal aj dohodu, ktorá má prehĺbiť spoluprácu v civilnej jadrovej energetike. V rámci nej sa plánuje výstavba nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1 200 MW.

(est)

  |  

Neviem, či Fico rokoval s Trumpom aj o možnej anexii Grónska, vraví Danko

Predseda SNS Andrej Danko v relácii na ta3 V politike vytkol, že premiér Robert Fico (Smer) rozhodol o spolupráci s americkými firmami Westinghouse a Rothschild bez schválenia koaličných partnerov.

Danko doplnil, že na výber sme mali ešte Južnú Kóreu a Rusko. Vyzdvihol však, že sme týmto krokom diverzifikovali našu energetickú bezpečnosť. „O Westinghouse som sa dozvedel z médií,“ vyhlásil Danko.

Dodal, že pri zostavovaní vlády sa koaliční partneri rešpektujú, ale počas vládnutia sa aj o vplyvných rozhodnutiach rozhoduje na úrovni rezortov, ktoré patria jednotlivým stranám. „Niektoré veci by som robil inak,“ poznamenal Danko s dôvetkom, že neurobí opozícii radosť tým, aby premiéra ponížil, lebo nová jadrová elektráreň je pre Slovensko prínosom.

Spojené štáty a Slovensko uzavreli dohodu, ktorá má prehĺbiť spoluprácu v civilnej jadrovej energetike. V rámci nej sa plánuje výstavba nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1 200 MW, čím sa podľa vyjadrení oboch strán posilní nielen slovenská, ale aj celoeurópska energetická bezpečnosť.

Obe strany vyzdvihli strategický význam tohto kroku, pričom USA deklarujú ochotu podieľať sa na dlhodobej transformácii energetickej infraštruktúry v regióne. Nový blok má byť zároveň jednou z najväčších investícií v dejinách Slovenska.

Danko nevie, či Fico na osobnom stretnutí s Trumpom rokoval aj o snahe amerického prezidenta prisvojiť si Grónsko, ktoré patrí pod Dánske kráľovstvo. Líder SNS predpokladá, že budúci týždeň sa začnú na európskej úrovni diskusie, ako sa členské štáty majú postaviť k tomu, že Trump na ich tovary uvedie clá.

(est)

  |  

Štyri typy inzulínu skončia, Slovensko ho má zatiaľ dostatok

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) ubezpečil, že Slovensko má zabezpečené dodávky humánneho inzulínu na celý rok 2026. Reagoval tak na obavy pacientov po oznámení o ukončení výroby niektorých typov inzulínu.

Pripomenul, že rezort na možný problém upozorňoval už skôr a tému otvoril aj na európskej úrovni. „Ja som o tomto hovoril takto pred rokom, priniesol som to ako iniciatívnu tému aj na rokovanie rady ministrov zdravotníctva v Bruseli,“ povedal.

V Česku podľa jeho slov končí humánny inzulín v marci, u nás bude dostupný ešte niekoľko mesiacov. Slovensko tak podľa Šaška získava čas na prípravu alternatív.

Zdôraznil, že ide o celoeurópsky problém. Alternatívy existujú, ale ich zavedenie predstavuje významnú zmenu pre pacientov, ktorá si vyžaduje úzku spoluprácu lekárov a pacientov. Minister zároveň informoval, že o téme rokuje aj s partnermi z Česka a Maďarska a plánuje ju otvoriť na stretnutí krajín V4.

Podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv sa od januára 2027 skončí dovoz štyroch z celkovo 34 typov inzulínu dostupných na Slovensku, čo súvisí s globálnym ukončením ich výroby.

(tasr, max)