Preskočiť na obsah
  |  

Gröhling: Sme izolovaní, európski partneri k nám nechodia

Líder SaS Branislav Gröhling v Na telo v televízii Markíza na margo návštevy Roberta Fica (Smer) v USA a stretnutia s Donaldom Trumpom povedal, že sme aj tak izolovaní. A to zo strany európskych partnerov.

Tí podľa jeho slov nenavštevujú ani Slovensko, a ani politických predstaviteľov nepozývajú na dôležité rokovania.

Fico v nedeľu vo videu po návšteve Trumpa pripomenul, že počas roka sa stretol  a s niektorými aj opakovane  so všetkými svetovými lídrami. „Nešlo o formálne podanie rúk, ale o vážne pracovné stretnutia s výsledkami. Takto asi nevyzerá medzinárodná izolácia,“ skonštatoval.

Opozičný politik skritizoval, že Fico sa nevyjadril, či Trumpovi tlmočil nespokojnosť s uvalením ciel na niektoré štáty Únie, ak nepodporia získanie Grónska pod USA. Dotkne sa to podľa Gröhlinga Únie ako takej, keďže tvorí jeden colný priestor.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) povedal, že problém je v tom, že "nemáme lídrov EÚ". "Keby sme mali suverénnejších lídrov, tak by vycestovali do Ameriky," skonštatoval a dodal, že Fico išiel do Ameriky prezentovať Slovensko.

Neodpovedal na to, či by bolo na mieste otvoriť zo strany Fica tému uvalených ciel. Ozrejmil, že nemá ani on informácie, či o tom diskutovali, rovnako ani či sa dotkli témy Grónsko.

(max)

  |  

Najmenej päťtisíc ľudí zahynulo počas protestov v Iráne

Regionálny iránsky predstaviteľ uviedol, že medzi obeťami je približne 500 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Protesty, pôvodne namierené proti zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam, sa rýchlo zmenili na masové demonštrácie požadujúce koniec klerikálneho režimu a stali sa najkrvavejšími nepokojmi od islamskej revolúcie v roku 1979.

Iránske vedenie obviňuje z násilia „teroristov a ozbrojených výtržníkov“ podporovaných zo zahraničia. Najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí priznal „niekoľko tisíc obetí“ a varoval, že vinníci nebudú ponechaní bez trestu.

Justícia naznačila, že môže obnoviť popravy osôb obvinených z trestného činu „mohareb“, teda boja proti Bohu, ktorý v Iráne trestajú smrťou.

Najtvrdšie zásahy a najvyšší počet obetí zaznamenali podľa úradov kurdské oblasti na severozápade krajiny. Práve tam došlo k najprudším stretom, zdroje upozorňujú aj na snahy ozbrojených kurdských skupín preniknúť do Iránu z Iraku. Hoci protesty sa zdajú byť potlačené, situáciu komplikuje opätovné vypnutie internetu a obmedzený prístup k informáciám.

(reuters, est)

  |  

Nemeckí priemyselníci žiadajú reakciu EÚ na Trumpove clá

Nemecká strojárska asociácia VDMA vyzvala Európsku komisiu, aby využila svoj nástroj proti nátlaku ako odpoveď na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa uvaliť nové clá na európske krajiny v súvislosti so sporom o Grónsko.

Tento mechanizmus umožňuje Únii prijať protiopatrenia voči tretím krajinám, ktoré sa snažia ekonomicky ovplyvniť rozhodovanie členských štátov.

Prezident VDMA Bertram Kawlath varoval, že ak Únia ustúpi, Trump bude len viac povzbudený k ďalším požiadavkám. Holandský minister zahraničných vecí David van Weel v televíznom rozhovore označil postoj prezidenta Spojených štátov za vydieranie, ktoré škodí transatlantickým vzťahom aj samotnému Grónsku.

Trump v sobotu vyhlásil, že od 1. februára zavedie 10-percentné clá na tovar z ôsmich európskych krajín, vrátane Dánska a Nemecka, ak nebudú súhlasiť s predajom Grónska Spojeným štátom. Zdôvodnil to strategickým významom ostrova pre bezpečnosť USA.

Veľvyslanci EÚ sa v nedeľu stretnú na mimoriadnom zasadnutí, kde prerokujú spoločnú reakciu na americké colné hrozby.

(reuters, max)

  |  

Sýrska ofenzíva zasiahla kurdské zdroje príjmov

Sýrske vládne jednotky bojujúce proti kurdským silám podporovaným Spojenými štátmi obsadili ropné pole Omar, najväčšie v krajine, a plynové pole Conoco vo východnej provincii Dajr az-Zaur. V nedeľu to uviedli predstavitelia vlády a bezpečnostné zdroje.

Postup armády podporili spojenecké arabské kmeňové jednotky, ktoré prenikli do ropou bohatých oblastí pri hranici s Irakom.

Získanie polí ležiacich východne od rieky Eufrat, ktorá je hlavným zdrojom príjmov pre Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF), predstavuje pre túto skupinu vážny úder. Podľa vládnych zdrojov tieto zdroje doteraz slúžili na financovanie milícií a pripravovali štát o dôležité príjmy.

Sýrska armáda ovládla viac než 150 kilometrov územia pozdĺž východného brehu Eufratu od Baghúzu pri irackej hranici smerom ku kľúčovým mestám al-Šuhail a Busajra napriek výzvam USA, aby ofenzívu zastavila.

V sobotu večer armáda prevzala kontrolu aj nad severným mestom Tabka a priľahlou priehradou, ako aj nad významnou priehradou Freedom, bývalou Baasovou priehradou západne od Rakky. Kurdské úrady stratu týchto strategických miest zatiaľ oficiálne nepotvrdili a nebolo jasné, či boje pokračujú.

(reuters, est)

  |  

Holandský minister označil Trumpovu hrozbu ciel kvôli Grónsku za „vydieranie“

Holandský šéf diplomacie David van Weel v nedeľu ostro kritizoval vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení nových ciel voči európskym spojencom, ak nebudú súhlasiť s predajom Grónska Spojeným štátom.

Podľa van Weela Trumpovo vyhrážanie sa clami NATO nepomáha a nijako neprispieva ani k riešeniu situácie okolo Grónska. Zdôraznil, že prepojovanie diplomacie o bezpečnosti ostrova s obchodnými opatreniami považuje za neprijateľné.

Trump v sobotu na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že od 1. februára zavedie dodatočné 10-percentné dovozné clá na tovary z viacerých európskych krajín vrátane Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska, Fínska a Veľkej Británie. Ide o štáty, ktoré sa zaviazali vyslať personál na cvičenie NATO v Grónsku.

Holandský minister pripomenul, že cieľom tejto misie je demonštrovať pripravenosť Európy podieľať sa na obrane Grónska. Trump však dlhodobo trvá na tom, že Spojené štáty chcú ostrov získať do vlastníctva pre jeho strategickú polohu a nerastné bohatstvo. Dánsko aj Grónsko to opakovane odmietli s tým, že ostrov nie je na predaj a nechce sa stať súčasťou USA.

(reuters, est)

  |  

Nevnímam, že máme vo svete nepriateľskú krajinu, usúdil Šutaj Eštok

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v relácii O päť minút dvanásť na STVR nereagoval priamo na otázku, či Spojené štáty sú náš nepriateľ. "Slovensko by malo hľadať spojencov. Ja nevnímam, že by sme mali vo svete krajinu, ktorá je naším nepriateľom," zhodnotil.

Podľa neho sa Slovensko snaží pomáhať Ukrajine, no zároveň chce udržiavať dobré vzťahy s Ruskou federáciou. A to najmä obchodné, ak krajine záleží na ekonomike.

Člen strany Progresívne Slovensko (PS) Ivan Korčok vyslovil, že USA pod vedením Donalda Trumpa zásadným spôsobom spochybňuje spojenectvo so Slovenskom. Problém vidí aj v rétorike, že Európska únia je pre Spojené štáty nepriateľ.

"Spojené štáty oddeľujú svoju bezpečnosť od európskeho kontinentu, to sú zásadné zmeny," zhodnotil Korčok s tým, že za Trumpom by nešiel takým servilným spôsobom, ako premiér Robert Fico (Smer).

Ten sa v USA stretol s Trumpom, ale aj podpísal memorandum, ktoré má prehĺbiť spoluprácu v civilnej jadrovej energetike. V rámci nej sa plánuje výstavba nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1 200 MW, čím sa podľa vyjadrení oboch strán posilní nielen slovenská, ale aj celoeurópska energetická bezpečnosť.

Andrej Danko (SNS) na ta3 v nedeľu povedal, že Fico o tejto spolupráci rozhodol bez schválenia koaličných partnerov. Šutaj Eštok to komentovať odmietol, no podľa neho o tom vedeli všetci členovia vlády.

(max)