Preskočiť na obsah
  |  

Do Česka sa vrátil muž zadržiavaný vo venezuelskom väzení

Po viac než roku strávenom vo venezuelskom väzení sa do Česka vrátil 35-ročný Jan Darmovzal. Armádny špeciál ho priviezol spolu s ďalšími tromi prepustenými väzňami z Poľska, Rumunska a Írska.

Pôvodne plánovali ich prevoz z Bogoty, no Venezuela trvala na vyzdvihnutí v Caracase. Na letisku v Prahe ich vítali okrem rodinných príslušníkov aj premiér Andrej Babiš, minister obrany Jaromír Zůna a šéf diplomacie Petr Macinka.

Darmovzal putoval po prílete rovno do nemocnice na lekársku kontrolu. Zadržali ho v septembri 2024 s obvineniami z prípravy atentátu na prezidenta Nicolása Madura, ktoré však česká diplomacia považuje za nepodložené.

Jeho návrat vyvolal ohlas ako príklad medzinárodnej spolupráce pri ochrane občanov zadržiavaných v nedemokratických režimoch.

(tasr, pir)

  |  

Bohatstvo miliardárov láme rekordy, chudoba sa prehlbuje

Majetok svetových miliardárov vzrástol v roku 2025 o rekordných 16 percent na 18,3 bilióna dolárov, čím sa podľa organizácie Oxfam ešte viac prehĺbili ekonomické a politické nerovnosti.

Správa zverejnená pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra v Davose upozorňuje, že počet miliardárov po prvýkrát presiahol tritisíc a Elon Musk sa stal prvým človekom s majetkom nad 500 miliárd dolárov.

Zároveň však takmer polovica svetovej populácie žije v chudobe a každý štvrtý človek bojuje s nedostatkom jedla. Oxfam viní z nerovností aj druhú administratívu Donalda Trumpa, ktorá znížila dane, ochránila nadnárodné korporácie a obmedzila reguláciu monopolov.

Organizácia vyzýva na zavedenie majetkových daní, prísnejšie pravidlá na lobing a posilnenie demokratických mechanizmov.

Upozorňuje aj na rastúci vplyv miliardárov na médiá – viac než polovicu významných svetových mediálnych firiem vlastnia ultrabohatí jednotlivci.

(reuters, mja)

  |  

Politico: Európa sa pripravuje na éru bez USA, ale s Ukrajinou

Napätie medzi USA a Európou vyvrcholilo po hrozbách prezidenta Donalda Trumpa voči krajinám podporujúcim suverenitu Grónska. Európski lídri považujú Trumpovu snahu o anexiu dánskeho územia za „poslednú kvapku" a čoraz hlasnejšie hovoria o potrebe nového transatlantického usporiadania bez USA, informuje portál Politico.

Diplomati varujú, že Trumpove kroky ohrozujú nielen obchodné väzby, ale aj samotný základ NATO. V zákulisí sa rozvíja alternatívna bezpečnostná aliancia, ktorá aktívne komunikuje s Ukrajinou, známa ako „Washington Group“, ktorú tvoria lídri ako Emmanuel Macron, Keir Starmer či Ursula von der Leyenová.

V úzkom kontakte sú aj s Volodymyrom Zelenským. Európa zároveň diskutuje o vytvorení stálej armády EÚ a posilnení vlastnej obrany do roku 2030.

Myšlienka „postamerického“ Západu naberá konkrétne kontúry a môže podľa média preformátovať globálnu rovnováhu síl. Európski lídri pripravujú spoločný postup, ktorý prediskutujú na mimoriadnom samite a možno aj priamo s Trumpom počas fóra v Davose.

(reuters, mja)

  |  

BRICS vraj rokuje o digitálnych menách, chce obísť dolár

Indická centrálna banka navrhla prepojiť digitálne meny krajín BRICS, aby sa zjednodušili cezhraničné platby v oblasti obchodu a turizmu – a zároveň aby sa znížila závislosť od amerického dolára. O návrhu má podľa zdrojov Reuters rokovať tohtoročný BRICS samit, ktorý bude hostiť India.

Hoci žiadna z hlavných krajín BRICS zatiaľ digitálnu menu úplne nenasadila, všetky už testujú pilotné projekty. India so svojou e-rupiou zaznamenala 7 miliónov retailových používateľov a aktívne podporuje jej širšie použitie.

Spojenie digitálnych mien by si však vyžadovalo zhodu na technologických štandardoch, pravidlách riadenia aj spôsoboch vyrovnávania obchodných nerovnováh.

Prezident USA Donald Trump opakovane označil alianciu za protiamerickú, pričom pohrozil clami jej členom.

(reuters, mja)

  |  

Syrskyj: Rusko zvyšuje produkciu dronov, o mier nemá záujem

Vrchný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj tvrdí, že Rusko nejaví záujem o mierové rokovania a namiesto toho masívne zvyšuje produkciu zbraní – najmä dronov. Podľa neho už Moskva denne vyrába viac ako 400 dronov typu Šáhid a plánuje zvýšiť kapacitu až na tisíc kusov denne.

Ukrajina preto musí narušiť tieto plány a zároveň posilniť vlastnú silu, aby nevystupovala ako „slabá strana“, ktorá by stratila rokovaciu pozíciu. Syrskyj ocenil hlboké údery ukrajinskej armády, ktoré spôsobili protivníkovi škody za 15 miliárd dolárov najmä v ruskom ropnom sektore.

Zároveň potvrdil zlepšenie v ukrajinskej mobilizácii vďaka lepšiemu prístupu a výcviku. Straty na ukrajinskej strane klesli v roku 2025 o 13 percent, zatiaľ čo tie ruské podľa neho výrazne stúpli.

Ukrajina sa zároveň snaží rýchlo rozvíjať vlastnú dronovú výrobu vrátane takzvaných zachytávacích dronov ako efektívnu alternatívu voči raketovej obrane.

(reuters, mja)

  |  

Vlhová nie je prihlásená na posledný slalom pred ZOH

Slovenská lyžiarka Petra Vlhová podľa denníka Nový čas nie je prihlásená na podujatie Svetového pohára v Špindlerovom Mlyne. Informáciu o neúčasti na posledných slalomových pretekoch pred ZOH v Miláne a Cortine d’Ampezzo potvrdila zdroju hovorkyňa Martina Beranová.

Vlhová bola už skôr prihlásená na nočný slalom v rakúskom stredisku Flachau, ktorý sa uskutočnil 13. januára. Svoj návrat po vážnom zranení kolena však oddialila, no v sobotu potvrdila, že po dvojročnej pauze dostala od lekárov povolenie na plnú lyžiarsku záťaž a chce zabojovať o účasť na ZOH 2026.

Tridsaťročná Liptáčka sa dostala aj do nominácie Zväzu slovenského lyžovania (ZSL). Finálne rozhodnutie o tom, či bude obhajovať zlatú medailu v slalome, urobí podľa vlastných slov 48 hodín pred štartom tejto disciplíny. V olympijskom kalendári je slalom žien naplánovaný na 18. februára.

Preteky v českom Špindlerovom Mlyne budú generálkou na ZOH, slalom je na programe v nedeľu 25. januára. „Petra Vlhová nie je prihlásená,“ uviedla hovorkyňa pretekov Martina Beranová. Prihlasovanie bolo otvorené do 17. januára.

(tasr, mja)