Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrálsky parlament sprísnil kontrolu zbraní aj postih za extrémizmus

Austrália reaguje na najtragickejšiu streľbu za posledné desaťročie sprísnením legislatívy o zbraniach a trestných činoch z nenávisti. Po útoku v Bondi Beach, kde zahynulo 15 osôb počas židovského festivalu, zvolal premiér Anthony Albanese mimoriadne zasadnutie parlamentu.

Výsledkom sú dva nové zákony. Zákon o zbraniach zavádza celoštátny program spätného výkupu, prísnejšie preverovanie držiteľov licencií a obmedzenia dovozu.

Cieľom je eliminovať zbrane z rúk potenciálne nebezpečných osôb – aj vzhľadom na to, že útočníci v Bondi mali legálne držané zbrane. Austrália má dnes viac ako štyri milióny strelných zbraní.

Zákon o trestných činoch z nenávisti sprísňuje tresty, napríklad až na dvanásť rokov väzenia, ak je terčom duchovná autorita. Rovnako umožňuje zakázať extrémistické skupiny.

Získal podporu aj od opozície po úpravách, ktoré zaväzujú vládu konzultovať zaradenie skupín so šéfom opozície.

Nový Južný Wales zas vo svojich reformách obmedzuje držbu zbraní na maximálne štyri a posilňuje právomoci polície pri potláčaní protestov počas určených teroristických útokov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Exministerku Matečnú z SNS údajne obvinila polícia

Polícia začala podľa portálu aktuality.sk trestne stíhať bývalú ministerku pôdohospodárstva a členku predsedníctva SNS Gabrielu Matečnú. Obvinená je vraj v súvislosti s trestným činom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Spolu s ňou má byť obvinená aj ďalšia osoba.

Krajská polícia v Bratislave potvrdila, že vyšetrovanie stále prebieha a neposkytla bližšie informácie s odvolaním sa na zachovanie objektívnosti a neohrozenie konania. Prokuratúra sa k prípadu odmietla vyjadriť z rovnakých dôvodov. Citovanému portálu sa s Matečnou nepodarilo spojiť.

Matečná bola nominantkou SNS aj Smeru. V rokoch 2016 až 2020 viedla rezort pôdohospodárstva, predtým pôsobila v Slovenskom pozemkovom fonde. V septembri 2017 ju krátko poverili riadením ministerstva školstva.

Do marca minulého roka bola štátnou tajomníčkou na ministerstve životného prostredia, keď ju vláda náhle odvolala na návrh ministra Tomáša Tarabu (nominant SNS).

Političku v minulosti spomínali v súvislosti s kauzami okolo SPF a PPA. Vyšlo najavo, že sa stretávala s Martinom Kvietikom, obžalovaným v kauze Dobytkár.

(max)

Minúta  |  

V Ríme vznikne komora na podporu slovenských a talianskych firiem

Slovenskí a talianski predstavitelia podpísali zakladajúcu listinu Združenia na pomoc slovenským a talianskym podnikateľom. Stalo sa tak v utorok v rámci ekonomického fóra zameraného na sektor udržateľného „zeleného stavebníctva a udržateľného cestovného ruchu“ počas zahraničnej cesty predsedu slovenského parlamentu Richarda Rašiho (Hlas) v Ríme.

„Listina vytvorí základ pre vznik komory, ktorá bude fungovať priamo tu, v Taliansku. Komora vytvorí predpoklad pre to, aby sa tu naše slovenské firmy vedeli etablovať, aby tu našli bázu, kde získajú informácie, kde získajú partnerov a kde budú môcť podpísať kontrakty“, informoval Raši.

Združenie bude sídliť v Ríme. Jeho cieľmi budú podpora obchodných a ekonomických vzťahov či uľahčenie výmeny a prístupu talianskych a slovenských firiem na vzájomné trhy. Bude sa venovať tiež organizácii podujatí a poskytovaniu poradenských služieb.

(tasr, max)

Minúta  |  

PS žiada preveriť postup polície pri nehode šéfa SIS Gašpara

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje priebeh vyšetrovania dopravnej nehody, ktorej účastníkom bol riaditeľ SIS Pavol Gašpar. Považuje ho za netransparentný a chce iniciovať poslanecký prieskum.

Poslanec Jaroslav Spišiak (PS) upozorňuje, že postup príslušných orgánov vzbudzuje pochybnosti o objektivite vyšetrovania. Navrhuje preto, aby výbor pre obranu a bezpečnosť vykonal prieskum a predvolal ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorý by mal podať podrobnú správu o vyšetrovaní.

Straníčka Zuzana Števulová z Osobitného výboru na kontrolu činnosti SIS označila za nepochopiteľné, že vyšetrovanie trvalo štyri mesiace a verejnosť stále nepozná vinníka. Kritizuje aj prístup polície v Nitre, ktorá podľa nej môže pôsobiť dojmom, že niekoho kryje.

Polícia vyšetrovanie ukončila a výsledky postúpila správnemu orgánu ako priestupok, ktorý rozhodne o vine či nevine. Nehoda sa stala 30. augusta v Nitre. Pri zrážke dvoch áut skončila so zraneniami maloletá osoba. Obaja účastníci mali negatívnu dychovú skúšku na alkohol.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bessent krotil napätie s EÚ: Grónsko môžeme vyriešiť pokojne

Americký minister financií Scott Bessent na fóre v Davose upokojoval napätie medzi USA a EÚ v súvislosti s kontroverzným plánom prevziať kontrolu nad Grónskom. Zdôraznil, že situácia je čerstvá, a verí v diplomatické riešenie, ktoré uspokojí bezpečnostné záujmy oboch strán.

Reagoval tak na rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa zaviesť clá na európske štáty, ktoré nesúhlasia s prevzatím ostrova. EÚ to vníma ako porušenie obchodnej dohody a pripravuje odvetné clá v hodnote 93 miliárd eur.

Bessent však vyzval na pokoj a zdôraznil, že reálne riziko obchodnej vojny nevidí. Zároveň zľahčoval možnosť použitia európskeho „nástroja proti nátlaku“, ktorý by mohol výrazne obmedziť americký prístup na trhy. Očakáva skôr zriadenie pracovnej skupiny.

Odmietol aj obavy z predaja amerických dlhopisov európskymi krajinami a označil ich za stabilnú súčasť globálneho finančného systému.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Europarlament schválil zrýchlený proces pri pôžičke pre Ukrajinu

Európsky parlament podporil návrh na poskytnutie 90 miliárd eur Ukrajine formou podpornej pôžičky. Poslanci v utorok hlasovaním schválili žiadosť o zrýchlený legislatívny postup, známy ako „postup pre naliehavé prípady“.

Tento krok má umožniť rýchle prijatie finančného balíka EÚ na pomoc Ukrajine. Návrh počíta s tým, že podporu budú financovať prostredníctvom spoločných pôžičiek EÚ na kapitálových trhoch a bude krytá rezervným priestorom v rozpočte EÚ.

Finančné prostriedky by slúžili na vojenskú pomoc, všeobecnú rozpočtovú podporu vláde v Kyjeve, podporu ukrajinského obranného priemyslu a jeho integráciu do európskych obranných štruktúr.

Parlament sa tiež rozhodol urýchliť schvaľovanie súvisiacich návrhov, ktoré umožnia 24 členským štátom – bez účasti Česka, Maďarska a Slovenska – poskytnúť Ukrajine túto pomoc v rámci takzvanej posilnenej spolupráce.

O druhom návrhu, ktorý sa týka tejto spolupráce, budú europoslanci hlasovať v stredu 21. januára. Definitívne sa na pôžičke bude musieť dohodnúť Európsky parlament a Rada EÚ (členské štáty) v rámci riadneho legislatívneho postupu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.