Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Nemecku pribúda žiakov aj učiteľov s imigrantským zázemím

Nemecký Spolkový štatistický úrad zverejnil, že viac ako štvrtina obyvateľov Nemecka (26 percent) má imigrantské zázemie. Tento trend sa odráža aj v školách – v roku 2024 malo migračný pôvod 29 percent žiakov všeobecnovzdelávacích škôl. Medzi učiteľmi však podiel zostáva výrazne nižší, iba 11 percent.

Imigrantské zázemie znamená, že osoba sama alebo aspoň jeden z rodičov imigroval do Nemecka po roku 1950. Až 59 percent žiakov nemá žiadne imigračné pozadie, kým ďalších 12 percent má jedného rodiča imigranta.

Medzi učiteľmi je 84 percent úplne bez migračného pôvodu, pričom iba päť percent má jedného rodiča prisťahovalca.

Za posledných päť rokov sa podiel žiakov s migračným pôvodom zvýšil o tri percentuálne body (z 26 percent v roku 2019 na 29 v roku 2024). Medzi učiteľmi vzrástol z deväť na jedenásť percent.

Zaujímavosťou je, že medzi žiakmi nebol rozdiel medzi pohlaviami. Rovnako 29 percent chlapcov aj dievčat má imigrantské korene. Učiteľky majú o niečo častejšie imigrantské zázemie (12 percent) ako učitelia (10 percent).

(max)

Minúta  |  

Kurdi akceptovali prímerie, Sýria žiada dohodu o integrácii

Sýrska vláda v utorok vyzvala kurdské sily na štvordňové prímerie a stanovila im termín na dohodu o integrácii enklávy pod štátnu kontrolu. V opačnom prípade pohrozila vstupom armády do dvoch miest, ktoré sú stále pod kontrolou Sýrskych demokratických síl (SDF).

Americký vyslanec Tom Barrack označil integráciu za „najväčšiu príležitosť“ pre kurdské sily a naznačil, že USA už nemajú záujem udržiavať dlhodobú vojenskú prítomnosť v krajine. SDF dlhodobo podporovali práve Spojené štáty v boji proti Islamskému štátu, ale ich pôvodná úloha je podľa Barracka naplnená.

SDF, ktoré stratili rozsiahle územia počas nedávnych postupov sýrskej armády, oznámili, že akceptovali prímerie a nebudú podnikať žiadne kroky, pokiaľ nebudú opäť napadnuté.

Sýrska vláda spresnila, že sa dohodla so SDF na vypracovaní plánu integrácie provincie Hasakah. Kurdi by mali predložiť meno kandidáta na pozíciu asistenta ministra obrany.

Tento vývoj predstavuje najväčšiu zmenu v územnej kontrole v krajine od zvrhnutia prezidenta Bašára Asada v roku 2024 a otvára otázky o bezpečnosti väzníc, kde sú zadržiavaní bojovníci Islamského štátu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Viac ako pol milióna ľudí ušlo z Kyjeva pre útoky a zimu, vyhlásil Kličko

Z Kyjeva ušlo v januári približne 600-tisíc osôb pre rozsiahle ruské útoky na energetickú infraštruktúru, povedal primátor Vitalij Kličko agentúre AFP. Evakuáciu odporučil obyvateľom 9. januára, keď séria útokov zasiahla polovicu bytových domov a zanechala ich bez kúrenia. Mesto má približne 3,6 milióna obyvateľov.

„Teplota je takmer mínus 20 stupňov a ruský prezident Vladimir Putin to využíva na zlomenie odporu, na to, aby všetkých doviedol do depresie a vytvoril napätie v spoločnosti,“ spresnil.

Ľudí s možnosťou alternatívneho ubytovania preto opätovne vyzval na odchod z metropoly, aby sa znížil tlak na preťaženú energetickú sieť.

Iba niekoľko hodín pred Kličkovým rozhovorom došlo k ďalšiemu útoku, ktorý vyradil elektrinu, vodu aj kúrenie pre státisíce obyvateľov. Bez základných služieb zostal aj parlament. Školy v Kyjeve sú zatvorené minimálne do 1. februára. Mesto má k dispozícii len polovicu elektrickej energie potrebnej na fungovanie.

Výpadky elektriny sa stali bežnou súčasťou života na Ukrajine od roku 2022. Podľa obyvateľov majú elektrinu často iba hodinu či dve denne. „Bojujeme o prežitie,“ skonštatoval Kličko.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump: Hlúpe gesto Británie je ďalším dôvodom na záujem o Grónsko

Americký prezident Donald Trump skritizoval Britániu za rozhodnutie odovzdať po dlhodobých sporoch Čagoské ostrovy Mauríciu a využíva to ako argument pre svoj záujem o Grónsko. Ako uviedol pre Sky News, ide o „akt obrovskej hlúposti“, ktorý údajne oslabuje pozície Západu voči Rusku a Číne.

V centre jeho výhrad je atol Diego Garcia, kde sa nachádza kľúčová americko-britská vojenská základňa, ktorú si Briti ponechajú v prenájme na 99 rokov.

Trump tvrdí, že takýto krok vysiela signál slabosti a zároveň poukazuje na potrebu posilniť americkú prítomnosť v strategických regiónoch, ako je práve Grónsko.

Britský premiér Keir Starmer však rozhodnutie obhajuje ako súčasť dlhodobého vyrovnania s Mauríciom.

Čagoské ostrovy ležia v Indickom oceáne, boli súčasťou britského koloniálneho územia a ich odovzdanie pripravovali roky.

(pir)

Minúta  |  

Zelenskyj sa obáva, že spor o Grónsko oslabí pozornosť pre Kyjev

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyjadril obavy, že pretrvávajúci spor o Grónsko môže oslabiť medzinárodnú pozornosť venovanú vojne na Ukrajine. Zdôraznil, že práve tá má konkrétneho agresora a obete a nemala by byť považovaná za zameniteľnú s inými krízami.

Zelenskyj vyzval Spojené štáty, aby intenzívnejšie komunikovali s európskymi partnermi. „Veľmi, veľmi chcem, aby Amerika vypočula Európu, aby ju skutočne počúvala v rámci diplomacie,“ uviedol a vyjadril nádej, že nevzniknú nové vážne hrozby.

Ukrajina sa snaží vyhnúť narušeniu jednoty medzi svojimi západnými spojencami, najmä keď čelí rozsiahlym ruským útokom na svoju energetickú infraštruktúru.

Prezident USA Donald Trump oznámil, že od 1. februára uvalí desaťpercentné clá na dovoz z ôsmich európskych krajín, pokiaľ mu tieto budú brániť v dosiahnutí Grónska. Európski lídri to vnímajú ako porušenie existujúcej obchodnej dohody a pripravujú odvetný balík ciel v hodnote 93 miliárd eur, ktorý by mohol nadobudnúť účinnosť 6. februára po mimoriadnom samite EÚ.

(tasr, max)

Minúta  |  

Súd v Moskve zamietol návrh na zaistenie majetku amerického fondu

Moskovský súd zamietol návrh prokurátorov na zaistenie majetku amerického investičného fondu NCH Capital v Rusku. Prokurátori obvinili zakladateľov fondu – Američana Georgea Rohra a Rakúšana Morisa Tabacinica – z údajného financovania ukrajinskej armády.

V rámci žaloby žiadali zákaz činnosti NCH v Rusku. NCH vlastní AgroTerru, významného ruského agropodnikateľa a jedného z najväčších vlastníkov pôdy v krajine. V apríli 2024 firmu dočasne zaradili pod štátnu správu na základe dekrétu Vladimira Putina.

Sudca však rozhodol, že sa súd prípadom nebude ďalej zaoberať, a zrušil aj predbežné opatrenia. Prokurátori sa môžu proti rozhodnutiu odvolať.

Rozhodnutie prišlo v čase, keď sa ruský vyslanec Kirill Dmitrijev stretáva so zástupcami USA na fóre v Davose. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil podporu obnovy rusko-amerických obchodných vzťahov.

Banka VTB rokuje o možnom odkúpení AgroTerry, no investičný fond NCH tvrdí, že predaj neplánuje.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.