Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj sa obáva, že spor o Grónsko oslabí pozornosť pre Kyjev

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyjadril obavy, že pretrvávajúci spor o Grónsko môže oslabiť medzinárodnú pozornosť venovanú vojne na Ukrajine. Zdôraznil, že práve tá má konkrétneho agresora a obete a nemala by byť považovaná za zameniteľnú s inými krízami.

Zelenskyj vyzval Spojené štáty, aby intenzívnejšie komunikovali s európskymi partnermi. „Veľmi, veľmi chcem, aby Amerika vypočula Európu, aby ju skutočne počúvala v rámci diplomacie,“ uviedol a vyjadril nádej, že nevzniknú nové vážne hrozby.

Ukrajina sa snaží vyhnúť narušeniu jednoty medzi svojimi západnými spojencami, najmä keď čelí rozsiahlym ruským útokom na svoju energetickú infraštruktúru.

Prezident USA Donald Trump oznámil, že od 1. februára uvalí desaťpercentné clá na dovoz z ôsmich európskych krajín, pokiaľ mu tieto budú brániť v dosiahnutí Grónska. Európski lídri to vnímajú ako porušenie existujúcej obchodnej dohody a pripravujú odvetný balík ciel v hodnote 93 miliárd eur, ktorý by mohol nadobudnúť účinnosť 6. februára po mimoriadnom samite EÚ.

(tasr, max)

Minúta  |  

Súd v Moskve zamietol návrh na zaistenie majetku amerického fondu

Moskovský súd zamietol návrh prokurátorov na zaistenie majetku amerického investičného fondu NCH Capital v Rusku. Prokurátori obvinili zakladateľov fondu – Američana Georgea Rohra a Rakúšana Morisa Tabacinica – z údajného financovania ukrajinskej armády.

V rámci žaloby žiadali zákaz činnosti NCH v Rusku. NCH vlastní AgroTerru, významného ruského agropodnikateľa a jedného z najväčších vlastníkov pôdy v krajine. V apríli 2024 firmu dočasne zaradili pod štátnu správu na základe dekrétu Vladimira Putina.

Sudca však rozhodol, že sa súd prípadom nebude ďalej zaoberať, a zrušil aj predbežné opatrenia. Prokurátori sa môžu proti rozhodnutiu odvolať.

Rozhodnutie prišlo v čase, keď sa ruský vyslanec Kirill Dmitrijev stretáva so zástupcami USA na fóre v Davose. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil podporu obnovy rusko-amerických obchodných vzťahov.

Banka VTB rokuje o možnom odkúpení AgroTerry, no investičný fond NCH tvrdí, že predaj neplánuje.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kraje a obce pripravili návrh reformy verejnej správy

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spoločne pripravili pozičný dokument k reforme verejnej správy. Kraje ho jednomyseľne schválili na mimoriadnom zasadnutí v Žiline.

Dokument, ktorý je výsledkom takmer dvojročnej spolupráce odborníkov a vychádza zo skúseností samospráv z každodennej praxe, chcú oficiálne predstaviť 13. marca na odbornej konferencii v Bratislave.

Navrhuje základné princípy reformy, ako sú pokračovanie decentralizácie, jasné rozdelenie kompetencií medzi úrovňami riadenia a vytvorenie stabilného systému financovania samospráv.

Podľa predsedu SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča je reforma nevyhnutná pre ďalší rozvoj Slovenska a zlepšenie verejných služieb. Súčasný systém podľa neho naráža na svoje limity a bez zmien nie je dlhodobo udržateľný.

SK8 a ZMOS vnímajú dokument ako základ pre odbornú diskusiu s vládou. Deklarovali ochotu spolupracovať pri tvorbe konkrétnych riešení, ktoré budú reagovať na potreby regiónov a občanov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zbrojovka z Česka chce vstúpiť na burzu v Amsterdame

Česká zbrojárska skupina Czechoslovak Group (CSG) plánuje v piatok podľa analytika Lukáša Kovandu vstúpiť na burzu v Amsterdame, pričom cieľom je získať kapitál v hodnote až 3,3 miliardy eur. V prípade silného záujmu investorov môže suma narásť až na 3,8 miliardy eur, čo by z tohto úpisu urobilo najväčší vstup na burzu v histórii zbrojárskeho priemyslu.

Firma stanovila pevnú cenu akcie na 25 eur, bez aukcie alebo cenového rozpätia. V základnom scenári plánuje získať 2,55 miliardy eur z predaja existujúcich akcií. K tomu pridá nové akcie za 750 miliónov eur. Pri silnom dopyte je pripravená ponúknuť dodatočné akcie za 496 miliónov eur.

CSG cieli na trhovú kapitalizáciu 25 miliárd eur, čo by z nej urobilo druhú najhodnotnejšiu českú burzovú firmu po spoločnosti ČEZ (výrobca elektriny).

Skupina urýchlene vstupuje na trh v čase historického rastu obranných akcií, podporeného geopolitickými výzvami a politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Záujem už prejavili významní investori ako BlackRock, Artisan Partners a katarský štátny fond, ktorí si predbežne rezervovali akcie za 900 miliónov eur.

(max)

Minúta  |  

Finančná správa po hrozbe preverila 98 budov

Finančná správa v utorok evakuovala 98 svojich budov po celom Slovensku vrátane ústredia v Bratislave. Reagovala tak na anonymné e-maily, v ktorých nahlásili bomby a adresovali vážne vyhrážky prezidentovi Jozefovi Kissovi a jeho rodine.

Polícia vykonala pyrotechnické prehliadky s negatívnym výsledkom, informoval hovorca správy Daniel Kováč.

Podľa neho hrozby môžu súvisieť s medializovanými reportážami o pondelkovom policajnom zásahu u Zuzany Šubovej, predsedníčky Pirátskej strany – Slovensko. Tú zadržali pre nebezpečné prenasledovanie Kissa. Ona však policajný zásah označila za snahu zastrašiť ju pre dokumenty o činnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Prezident Finančnej správy SR vyzval médiá a politikov, aby nešírili neoverené informácie, ktoré môžu eskalovať napätie. Spresnil, že podobným útokom čelí dlhodobo.

Polícia potvrdila, že vedie vyšetrovanie podozrenia z nebezpečného prenasledovania na základe trestného oznámenia z novembra 2023. Zároveň odmietla, že by pri pondelkovom zásahu konala nezákonne.

(tasr, max)

Minúta  |  

Austrálsky parlament sprísnil kontrolu zbraní aj postih za extrémizmus

Austrália reaguje na najtragickejšiu streľbu za posledné desaťročie sprísnením legislatívy o zbraniach a trestných činoch z nenávisti. Po útoku v Bondi Beach, kde zahynulo 15 osôb počas židovského festivalu, zvolal premiér Anthony Albanese mimoriadne zasadnutie parlamentu.

Výsledkom sú dva nové zákony. Zákon o zbraniach zavádza celoštátny program spätného výkupu, prísnejšie preverovanie držiteľov licencií a obmedzenia dovozu.

Cieľom je eliminovať zbrane z rúk potenciálne nebezpečných osôb – aj vzhľadom na to, že útočníci v Bondi mali legálne držané zbrane. Austrália má dnes viac ako štyri milióny strelných zbraní.

Zákon o trestných činoch z nenávisti sprísňuje tresty, napríklad až na dvanásť rokov väzenia, ak je terčom duchovná autorita. Rovnako umožňuje zakázať extrémistické skupiny.

Získal podporu aj od opozície po úpravách, ktoré zaväzujú vládu konzultovať zaradenie skupín so šéfom opozície.

Nový Južný Wales zas vo svojich reformách obmedzuje držbu zbraní na maximálne štyri a posilňuje právomoci polície pri potláčaní protestov počas určených teroristických útokov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.