Preskočiť na obsah
  |  

Viac ako pol milióna ľudí ušlo z Kyjeva pre útoky a zimu, vyhlásil Kličko

Z Kyjeva ušlo v januári približne 600-tisíc osôb pre rozsiahle ruské útoky na energetickú infraštruktúru, povedal primátor Vitalij Kličko agentúre AFP. Evakuáciu odporučil obyvateľom 9. januára, keď séria útokov zasiahla polovicu bytových domov a zanechala ich bez kúrenia. Mesto má približne 3,6 milióna obyvateľov.

„Teplota je takmer mínus 20 stupňov a ruský prezident Vladimir Putin to využíva na zlomenie odporu, na to, aby všetkých doviedol do depresie a vytvoril napätie v spoločnosti,“ spresnil.

Ľudí s možnosťou alternatívneho ubytovania preto opätovne vyzval na odchod z metropoly, aby sa znížil tlak na preťaženú energetickú sieť.

Iba niekoľko hodín pred Kličkovým rozhovorom došlo k ďalšiemu útoku, ktorý vyradil elektrinu, vodu aj kúrenie pre státisíce obyvateľov. Bez základných služieb zostal aj parlament. Školy v Kyjeve sú zatvorené minimálne do 1. februára. Mesto má k dispozícii len polovicu elektrickej energie potrebnej na fungovanie.

Výpadky elektriny sa stali bežnou súčasťou života na Ukrajine od roku 2022. Podľa obyvateľov majú elektrinu často iba hodinu či dve denne. „Bojujeme o prežitie,“ skonštatoval Kličko.

(tasr, max)

  |  

Trump: Hlúpe gesto Británie je ďalším dôvodom na záujem o Grónsko

Americký prezident Donald Trump skritizoval Britániu za rozhodnutie odovzdať po dlhodobých sporoch Čagoské ostrovy Mauríciu a využíva to ako argument pre svoj záujem o Grónsko. Ako uviedol pre Sky News, ide o „akt obrovskej hlúposti“, ktorý údajne oslabuje pozície Západu voči Rusku a Číne.

V centre jeho výhrad je atol Diego Garcia, kde sa nachádza kľúčová americko-britská vojenská základňa, ktorú si Briti ponechajú v prenájme na 99 rokov.

Trump tvrdí, že takýto krok vysiela signál slabosti a zároveň poukazuje na potrebu posilniť americkú prítomnosť v strategických regiónoch, ako je práve Grónsko.

Britský premiér Keir Starmer však rozhodnutie obhajuje ako súčasť dlhodobého vyrovnania s Mauríciom.

Čagoské ostrovy ležia v Indickom oceáne, boli súčasťou britského koloniálneho územia a ich odovzdanie pripravovali roky.

(pir)

  |  

Zelenskyj sa obáva, že spor o Grónsko oslabí pozornosť pre Kyjev

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyjadril obavy, že pretrvávajúci spor o Grónsko môže oslabiť medzinárodnú pozornosť venovanú vojne na Ukrajine. Zdôraznil, že práve tá má konkrétneho agresora a obete a nemala by byť považovaná za zameniteľnú s inými krízami.

Zelenskyj vyzval Spojené štáty, aby intenzívnejšie komunikovali s európskymi partnermi. „Veľmi, veľmi chcem, aby Amerika vypočula Európu, aby ju skutočne počúvala v rámci diplomacie,“ uviedol a vyjadril nádej, že nevzniknú nové vážne hrozby.

Ukrajina sa snaží vyhnúť narušeniu jednoty medzi svojimi západnými spojencami, najmä keď čelí rozsiahlym ruským útokom na svoju energetickú infraštruktúru.

Prezident USA Donald Trump oznámil, že od 1. februára uvalí desaťpercentné clá na dovoz z ôsmich európskych krajín, pokiaľ mu tieto budú brániť v dosiahnutí Grónska. Európski lídri to vnímajú ako porušenie existujúcej obchodnej dohody a pripravujú odvetný balík ciel v hodnote 93 miliárd eur, ktorý by mohol nadobudnúť účinnosť 6. februára po mimoriadnom samite EÚ.

(tasr, max)

  |  

Súd v Moskve zamietol návrh na zaistenie majetku amerického fondu

Moskovský súd zamietol návrh prokurátorov na zaistenie majetku amerického investičného fondu NCH Capital v Rusku. Prokurátori obvinili zakladateľov fondu – Američana Georgea Rohra a Rakúšana Morisa Tabacinica – z údajného financovania ukrajinskej armády.

V rámci žaloby žiadali zákaz činnosti NCH v Rusku. NCH vlastní AgroTerru, významného ruského agropodnikateľa a jedného z najväčších vlastníkov pôdy v krajine. V apríli 2024 firmu dočasne zaradili pod štátnu správu na základe dekrétu Vladimira Putina.

Sudca však rozhodol, že sa súd prípadom nebude ďalej zaoberať, a zrušil aj predbežné opatrenia. Prokurátori sa môžu proti rozhodnutiu odvolať.

Rozhodnutie prišlo v čase, keď sa ruský vyslanec Kirill Dmitrijev stretáva so zástupcami USA na fóre v Davose. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil podporu obnovy rusko-amerických obchodných vzťahov.

Banka VTB rokuje o možnom odkúpení AgroTerry, no investičný fond NCH tvrdí, že predaj neplánuje.

(reuters, max)

  |  

Kraje a obce pripravili návrh reformy verejnej správy

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spoločne pripravili pozičný dokument k reforme verejnej správy. Kraje ho jednomyseľne schválili na mimoriadnom zasadnutí v Žiline.

Dokument, ktorý je výsledkom takmer dvojročnej spolupráce odborníkov a vychádza zo skúseností samospráv z každodennej praxe, chcú oficiálne predstaviť 13. marca na odbornej konferencii v Bratislave.

Navrhuje základné princípy reformy, ako sú pokračovanie decentralizácie, jasné rozdelenie kompetencií medzi úrovňami riadenia a vytvorenie stabilného systému financovania samospráv.

Podľa predsedu SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča je reforma nevyhnutná pre ďalší rozvoj Slovenska a zlepšenie verejných služieb. Súčasný systém podľa neho naráža na svoje limity a bez zmien nie je dlhodobo udržateľný.

SK8 a ZMOS vnímajú dokument ako základ pre odbornú diskusiu s vládou. Deklarovali ochotu spolupracovať pri tvorbe konkrétnych riešení, ktoré budú reagovať na potreby regiónov a občanov.

(tasr, max)

  |  

Zbrojovka z Česka chce vstúpiť na burzu v Amsterdame

Česká zbrojárska skupina Czechoslovak Group (CSG) plánuje v piatok podľa analytika Lukáša Kovandu vstúpiť na burzu v Amsterdame, pričom cieľom je získať kapitál v hodnote až 3,3 miliardy eur. V prípade silného záujmu investorov môže suma narásť až na 3,8 miliardy eur, čo by z tohto úpisu urobilo najväčší vstup na burzu v histórii zbrojárskeho priemyslu.

Firma stanovila pevnú cenu akcie na 25 eur, bez aukcie alebo cenového rozpätia. V základnom scenári plánuje získať 2,55 miliardy eur z predaja existujúcich akcií. K tomu pridá nové akcie za 750 miliónov eur. Pri silnom dopyte je pripravená ponúknuť dodatočné akcie za 496 miliónov eur.

CSG cieli na trhovú kapitalizáciu 25 miliárd eur, čo by z nej urobilo druhú najhodnotnejšiu českú burzovú firmu po spoločnosti ČEZ (výrobca elektriny).

Skupina urýchlene vstupuje na trh v čase historického rastu obranných akcií, podporeného geopolitickými výzvami a politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Záujem už prejavili významní investori ako BlackRock, Artisan Partners a katarský štátny fond, ktorí si predbežne rezervovali akcie za 900 miliónov eur.

(max)