Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident Pavel núkal Ukrajine lietadlá. Odmieta to Babiš, Fiala aj odborník

Vyjadrenia českého prezidenta Petra Pavla počas návštevy Kyjeva o možnom poskytnutí lietadiel L-159 Ukrajine vyvolali v Česku ostrú reakciu. Bez konzultácie s vládou spomenul, že Česko by mohlo Ukrajine poskytnúť niekoľko bojových lietadiel L-159 ALCA, čo Babišov kabinet odmietla.

Rovnako odmietavý postoj zaujala už predchádzajúca vláda Petra Fialu (ODS), podľa ktorej si tieto lietadlá Armáda ČR nemôže dovoliť odovzdať.

Podľa bezpečnostného analytika Milana Mikuleckého, ktorý poskytol rozhovor portálu Echo24, by poskytnutie štyroch lietadiel L-159 síce neohrozilo obranyschopnosť Česka, no Ukrajine by ich efekt priniesol len minimálny – pre veľkosť územia, náročnú logistiku a technickú nejednotnosť výzbroje.

Upozornil, že takýto krok by Ukrajine spôsobil viac problémov ako úžitku. Z 24 lietadiel vo výzbroji českej armády je pritom len 16 v bojovej verzii L-159 A. Ostatné slúžia na výcvik.

Na otázku, či by Ukrajina mohla rokovať priamo s výrobcom Aero Vodochody, Mikulecký reagoval skepticky. Produkcia by podľa neho bola časovo aj finančne nereálna, keďže mnohé súčiastky sa už nevyrábajú a ich nahradenie by si vyžadovalo vývoj a certifikáciu.

(max)

Minúta  |  

Madrid namieta výstavbu azylových centier mimo územia Únie

Španielsko sa stavia proti návrhom niektorých krajín Európskej únie otvárať tábory pre migrantov mimo územia Únie. Minister vnútra Fernando Grande-Marlaska podotkol, že tieto externé centrá, ako napríklad taliansky plán na zadržiavanie migrantov v Albánsku, predstavujú právne riziká a môžu poškodiť vzťahy s tretími krajinami.

Naopak, uprednostňuje prevenciu nelegálnej migrácie už pri zdroji. V západoafrických krajinách ako Mauritánia, Senegal a Gambia posilnili Španieli prítomnosť bezpečnostných zložiek, a to vrátane nasadenia policajtov a sledovacej techniky.

Tento prístup priniesol výsledky: v roku 2025 klesol počet nelegálnych príchodov do Španielska o 42 percent, zatiaľ čo v Taliansku stagnoval.

Španielska ľavicová vláda navyše podporuje legálne imigračné cesty a tvrdí, že migrácia predstavuje aj ekonomický prínos. Minister však čelí kritike ľudskoprávnych organizácií, najmä za údajné zneužívanie migrantov v Mauritánii.

Madrid chce v regióne naďalej posilňovať spoluprácu a dodávať lokálnym silám drony a vozidlá. V dôsledku týchto opatrení klesol aj počet migrantov smerujúcich na Kanárske ostrovy – medziročne až o 62 percent.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezident USA zvažuje, ako zapojí Machadovú do vedenia krajiny

Prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že zvažuje zapojenie venezuelskej opozičnej líderky Maríe Coriny Machadovej do nejakej funkcie v jej krajine, ale nepovedal, akú úlohu by mohla zohrať.

„Rozprávame sa s ňou a možno ju nejakým spôsobom zapojíme. Veľmi rád by som to urobil,“ povedal novinárom v Bielom dome s odkazom na Machadovú, ktorá sa s Trumpom stretla minulý týždeň a odovzdala mu svoju Nobelovu cenu za mier, ktorá je však neprenosná.

Trumpove komentáre znamenali zmenu tónu, ktorý predtým spochybňoval Machadovej popularitu a schopnosť viesť Venezuelu po tom, čo Spojené štáty začiatkom tohto mesiaca zajali prezidenta Nicolása Madura. Toho dlhodobo USA obviňovali z napojenia na drogový biznis.

„Bol som tak silno proti Venezuele, teraz Venezuelu milujem. Spolupracujú s nami tak dobre. Bolo to také milé,“ zhodnotil prezident Spojených štátov a odkázal na spoluprácu svojej administratívy s dočasnou prezidentkou Venezuely Delcy Rodríguezovou.

V utorok navyše šéf Bieleho domu vyhlásil, že jeho administratíva sa „veľmi skoro“ začne zameriavať na drogy prichádzajúce do Spojených štátov po súši. Útoky amerických síl na podozrivé lode s drogami v Karibskom mori a Tichom oceáne podľa neho znížili množstvo drog prichádzajúcich do USA po vode.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kanadský premiér Carney vyjadril podporu Grónsku

Kanadský premiér Mark Carney vyjadril v utorok vo švajčiarskom Davose, kde prebieha Svetové ekonomické fórum (WEF), svoju podporu Grónsku.

Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomína, že kanadský premiér sa snaží znížiť závislosť svojej krajiny od Spojených štátov ohľadne vlastného sporu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o colné sadzby.

Carney podotkol, že Kanada ťažila z éry „americkej hegemónie“, teraz sa však musí zmeniť, aby bránila existujúci medzinárodný poriadok. „Stredné mocnosti musia konať spoločne, pretože ak nie sme pri rokovacom stole, sme na menu,“ poznamenal kanadský premiér.

Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že Kanada dôrazne nesúhlasí s akýmikoľvek americkými clami kvôli Trumpovmu cieľu prevziať Grónsko, ktoré je autonómnym územím patriacim Dánsku.

(tasr, afp)
     

Minúta  |  

Potvrdenie existencie mimozemšťanov môže spôsobiť finančný kolaps, varuje analytička

Bývalá analytička Bank of England Helen McCawová vyzvala guvernéra tejto centrálnej banky Andrewa Baileyho, aby pripravil núdzové plány pre prípad oficiálneho potvrdenia existencie mimozemského života. Podľa nej by takýto krok mohol vyvolať vážnu globálnu finančnú krízu, kolaps dôvery v bankový systém a spoločenské nepokoje. Píše Times.

McCawová, ktorá v britskej centrálnej banke pôsobila desať rokov ako expertka na finančnú bezpečnosť, upozornila, že vlády a centrálne banky nie sú na takýto scenár pripravené. Oznámenie o existencii technologicky vyspelej neľudskej inteligencie by mohlo podľa nej spôsobiť „ontologický šok“ s okamžitými ekonomickými dôsledkami.

Trhy by tak čelili extrémnej volatilite, keďže investori by nevedeli oceňovať aktíva tradičnými metódami. Mohol by nastať útek k vnímaným bezpečným aktívam, ako je zlato či štátne dlhopisy.

Alternatívou by sa podľa analytičky mohli stať digitálne meny vrátane bitcoinu, najmä ak by došlo k strate dôvery vo vlády.

McCawová varovala aj pred masovým výberom vkladov a nepokojmi. Podľa nej by finančná nestabilita mohla vypuknúť už v priebehu niekoľkých hodín od oznámenia existencie mimozemských civilizácií.

Bank od England na žiadosť o komentár k podrobnostiam pre spomínaný portál nereagovala.

(max)

Minúta  |  

Stretnutie vyslancov Ruska a USA o Ukrajine bolo vraj „veľmi pozitívne“

Vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina sa v utorok stretli v Davose na rokovaniach o možnej mierovej dohode na Ukrajine. Stretnutie označili za „veľmi pozitívne“ a „konštruktívne“.

Trumpov vyslanec Steve Witkoff a prezidentov zať Jared Kushner sa stretli s Putinovým vyslancom Kirillom Dmitrijevom v „USA House“. Stretnutie trvalo podľa zdroja dve hodiny. „Dialóg je konštruktívny a čoraz viac ľudí chápe spravodlivosť ruského postoja,“ podotkol Dmitrijev po skončení.

Rokovania sa konajú v čase, keď sa Ukrajina bráni takmer štyri roky trvajúcej ruskej invázii. Spojené štáty dnes aj spojenci obviňujú, že by mohli žiadať Kyjev o ústupky. Rusko momentálne kontroluje zhruba 19 percent ukrajinského územia vrátane Krymu, Donbasu, a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Putin tvrdí, že je otvorený mieru, ale len takému, ktorý zohľadňuje „realitu bojiska“. Ukrajina a jej spojenci odmietajú akékoľvek územné ústupky.

V stávke je ukončenie najkrvavejšej vojny v Európe od druhej svetovej vojny a otázka, či dohodu sprostredkovanú USA prijme aj Európa. Spojené štáty odhadujú, že vo vojne zomrelo alebo skončilo zranených až milión osôb.

(reuters, max)