Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Príprava Kanady na útok USA: pomoc Francúzov aj Britov

Kanadské ozbrojené sily vytvorili hypotetický vojenský model americkej invázie do Kanady – prvýkrát za posledné storočie. Model nie je podľa webu Globe and Mail priamym plánom, ale koncepčným rámcom pre potenciálnu reakciu v prípade agresie zo strany USA.

Túto situáciu vyvolali opakované provokatívne vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa vrátane predstavy o Kanade ako 51. štáte.

Model predpokladá, že americké sily by mohli prekonať kanadské obranné pozície do dvoch dní. Keďže Kanada nemá dostatok personálu ani vybavenia na konvenčnú obranu, armáda počíta s nekonvenčnou taktikou: útokmi malých skupín, sabotážami a partizánskou vojnou podobnou afganským mudžahedínom a Talibanu.

Plánovaná reakcia by zahŕňala aj vytvorenie 400-tisícovej dobrovoľníckej zálohy. Scenár počíta tiež s možným zapojením spojencov ako Francúzsko alebo Británia, ak by USA ukončili spoluprácu v rámci NORAD-u (binacionálna organizácia USA a Kanady na včasné varovanie v oblasti vzdušného a kozmického priestoru).

Súčasťou širšej analýzy sú aj simulácie raketových útokov z Ruska a Číny. Aj keď ide o krajne nepravdepodobný scenár, podľa predstaviteľov odráža aktuálnu úroveň strategického znepokojenia Kanady v súvislosti s agresívnou rétorikou Trumpovej administratívy.

(max)

Minúta  |  

Macron žiada NATO o cvičenie v Grónsku, účasť potvrdil

Žiadosť prichádza v deň, keď americký prezident Donald Trump mieri do švajčiarskeho Davosu. Očakáva sa, že Svetové ekonomické fórum využije na ďalšie zvýšenie tlaku na získanie Grónska napriek protestom Európy.

Francúzsko požiadalo o zorganizovanie cvičenia NATO v Grónsku a je pripravené k nemu prispieť. V stredu to uviedla kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Macron v Davose už v utorok vyhlásil, že Európa „neustúpi násilníkom“ a nenechá sa zastrašiť. Reagoval tak na Trumpovu hrozbu zavedenia ciel, ak Európa nepristúpi na prevzatie Grónska.

Predstavitelia NATO podľa správy varovali, že stratégia šéfa Bieleho domu v otázke Grónska môže Alianciu rozvrátiť.

Macron zároveň vyhlásil, že Európska únia by mala zvážiť použitie svojho nástroja proti nátlaku, neformálne označovaného ako „obchodná bazuka“.

Americký minister financií Scott Bessent obvinil Macrona z „poburujúcich vyjadrení“ a zľahčoval aj otázky o tom, že Francúzsko chce cvičenie NATO v Grónsku. „Ak je toto jediné, čo má prezident Macron na práci… keď je francúzsky rozpočet v troskách, navrhoval by som, aby sa sústredil na iné veci pre francúzsky ľud,“ povedal.

Zároveň kritizoval aj britské plány vzdať sa suverenity nad súostrovím Čagos a vyzval kritikov prístupu Trumpovej administratívy ku Grónsku, aby sa „zhlboka nadýchli“.

„Prečo si nesadnú, nepočkajú, kým sem príde prezident Trump, a nevypočujú si jeho argumenty?“ povedal a dodal: „Pretože si myslím, že ich presvedčí.“

(reuters, lud)

Minúta  |  

Izrael rozširuje kontrolu v Gaze, vyzýva rodiny na evakuáciu

Izraelská armáda rozšírila kontrolované územie v južnej Gaze a vyzvala desiatky palestínskych rodín, aby opustili svoje domovy. Ide o prvú nútenú evakuáciu od októbrového prímeria sprostredkovaného USA.

Letáky, ktoré armáda zhodila nad štvrťou Al-Reqeb v Bani Suhaila, označili oblasť za kontrolovanú Izraelom a nariadili okamžitý odchod obyvateľov.

Izrael tvrdí, že cieľom bolo varovať pred prekročením línie prímeria, nie vysídľovanie. Obyvatelia však hovoria o ďalšom rozšírení okupovaného územia, ktoré ich prinútilo znovu sa sťahovať. Podľa Hamasu izraelské sily päťkrát posunuli svoju líniu v oblasti mesta Chán Júnis, čo prinútilo k úteku približne 9-tisíc ľudí.

Zásah ovplyvnil približne 3-tisíc civilistov a ich životy. Podľa predstaviteľov Gazy ide o politiku zastrašovania a nátlaku. Izrael naďalej uskutočňuje cielené letecké útoky, pričom prímerie zostáva iba v základnej fáze bez dohody o ďalšom postupe.

Od prímeria bolo zabitých viac ako 460 Palestínčanov. Konflikt sa začal v októbri 2023 po útoku Hamasu, pri ktorom zomrelo 1 200 Izraelčanov. Izraelské odvetné operácie si vyžiadali už 71-tisíc palestínskych obetí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Politico: Európa má obavy zo závislosti od plynu z USA

Európska únia je na ceste k výraznej energetickej závislosti od Spojených štátov, píše Politico. Zatiaľ čo v roku 2021 pochádzalo z USA iba päť percent dovozu plynu, dnes je to už 27 percent. Do konca desaťročia môže americký plyn tvoriť až 40 percent spotreby EÚ a 80 percent celkového dovozu LNG.

Tento prudký nárast je dôsledkom snahy EÚ zbaviť sa ruského plynu po invázii na Ukrajinu.

Podľa analytikov však tento vývoj vytvára novú strategickú slabinu. Washington pod vedením prezidenta Donalda Trumpa čelí napätým vzťahom s Európou, najmä pre plány na okupáciu Grónska alebo zavedením ciel voči viacerým štátom Únie. Diplomati varujú, že Trump by mohol použiť dodávky plynu ako nátlakový nástroj.

Európa zostáva závislá od plynu pri výrobe elektriny, vykurovanie aj priemysel. Napriek legislatívnym snahám o diverzifikáciu sú možnosti obmedzené – nové kapacity v Katare alebo Spojených arabských emirátoch prídu najskôr po roku 2030.

EÚ investuje do infraštruktúry na prepravu LNG vrátane plynovodov na Malte, Cypre alebo Balkáne. Energetickí experti však varujú, že závislosť od USA odporuje stratégii bezpečnosti a udržateľnosti.

Okrem budúcich energetických dohôd – vrátane záväzku nakupovať americké energetické produkty v hodnote 750 miliárd eur v rámci minuloročnej obchodnej dohody – sa EÚ podľa portálu chystá otvoriť nové cesty pre americký plyn v rámci rozsiahlej revízie európskej energetickej infraštruktúry.

(max)

Minúta  |  

Trump: Ak súd zruší clá na Európu, máme iné alternatívy

Od cieľa získať kontrolu nad Grónskom „niet cesty späť“, vyhlásil americký prezident Donald Trump. Odmietol vylúčiť použitie sily a ostro zaútočil na spojencov v NATO, čím vyvolal znepokojenie medzi európskymi lídrami.

Prezident dlhodobo argumentuje, že získanie najväčšieho ostrova na svete je dôležité „pre národnú aj svetovú bezpečnosť“. Pravidelne zverejňuje aj snímky vytvorené umelou inteligenciou – napríklad ako vztyčuje americkú vlajku na ostrove v prítomnosti ministra Marca Rubia a viceprezidenta JD Vancea.

Keď sa Trumpa neskôr v Bielom dome opýtali, ako ďaleko je ochotný zájsť, aby získal Grónsko, odpovedal: „Dozviete sa to.“ Dodal, že vo Švajčiarsku, kde sa koná Svetové ekonomické fórum, má naplánovaných viacero stretnutí týkajúcich sa Grónska. „Myslím si, že veci dopadnú celkom dobre.“

Na otázku, čo by urobil, ak by Najvyšší súd USA rozhodol proti nemu v otázke zákonnosti ciel, ktorými v tejto veci pohrozil európskym spojencom, reagoval: „No, budem musieť použiť niečo iné. Máme aj iné alternatívy, ale to, čo robíme teraz, je najlepšie, najsilnejšie, najrýchlejšie, najjednoduchšie a najmenej komplikované.“

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že sa Trumpovým požiadavkám nepodvolí a neopustí Grónsko. „Americký prezident, žiaľ, nevylúčil použitie vojenskej sily. A preto to nemôžeme vylúčiť ani my ostatní,“ povedala novinárom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Le Penová odmieta, že z eurofondov najímala fiktívnych asistentov

Marine Le Penová v utorok pred parížskym odvolacím súdom odmietla, že by organizovala „systém“ zneužívania fondov Európskeho parlamentu. Líderka francúzskej pravice čelí obvineniam, že eurofondy určené na platy asistentov zneužila na financovanie Národného frontu (dnes Národné zhromaždenie).

„Nikdy by som nepožiadala člena Európskeho parlamentu, aby najal asistenta pre stranu,“ uviedla podľa Guardianu. Pred súdom zazneli slová z e-mailu poslanca, ktorý varoval pred fiktívnymi zmluvami, údajne na Le Penovej žiadosť. Tá reagovala, že e-mail nevidela.

Predchádzajúci rozsudok z marca 2023 ju označil za „srdce“ systému sprenevery 4,8 milióna eur.

Dostala päťročný zákaz kandidovať, štvorročný trest, z čoho dva roky podmienečne, pričom dva roky si mala odpykať mimo väzenia s elektronickým náramkom. Nariadili jej tiež zaplatiť pokutu vo výške 100-tisíc eur. Súdne konanie sa týka rokov 2004 až 2016.

Le Penová tvrdí, že je nevinná, a odvoláva sa spolu s ďalšími desiatimi osobami. Ak pred súdom neuspeje, hrozí jej zákaz kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027. V takom prípade by mohol kandidovať predseda strany Jordan Bardella. Proces potrvá do 12. februára.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.