Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Takáč: Slovensko má mať pre napätie v Grónsku záložný plán

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) stojí na strane Grónska a verí, že situáciu čoskoro vyriešia. Uviedol to v stredu pred rokovaním vlády.

Myslí si však, že niektorí vrcholní predstavitelia Európskej únie svoju úlohu nezvládajú. „Vrcholní predstavitelia EÚ by mali byť iní – takí, ktorí by vedeli rokovať naprieč krajinami a vyriešiť takúto situáciu,“ dodal.

Vyslanie americkej armády do Grónska považuje v súčasnosti za nepravdepodobné. Zároveň však tvrdí, že Slovensko by malo byť pripravené aj na nečakané situácie, pričom ako príklad uviedol udalosti z novembra 1989.

„V tomto okamihu si nevieme predstaviť, že že by sa rozpadla EÚ alebo NATO, a takéto situácie tomu nepridávajú. Myslím si preto, že Slovenská republika by mala mať záložný plán, keby sa niečo udialo zo dňa na deň, aby sme boli pripravení,“ vyjadril sa minister.

(lud)

Minúta  |  

SHMÚ varuje pred smogom v Košiciach

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahu pred závažnou smogovou situáciou v Košiciach a Veľkej Ide pre vysokú koncentráciu častíc PM10. Na problém upozorňuje aj v ďalších mestách ako Prešov, Lučenec alebo Ružomberok.

Dôvodom je kombinácia nepriaznivých podmienok na rozptyl znečistenia, emisií z vykurovania, dopravy a priemyslu. Najviac sú ohrozené zraniteľné skupiny – seniori, alergici, astmatici, malé deti a tehotné ženy.

SHMÚ varuje pred možnými akútnymi príznakmi ako dráždenie očí a nosa, tlak na hrudi alebo bolesti hlavy, u astmatikov môžu nastať záchvaty.

Dlhodobé vystavenie takémuto ovzdušiu môže spôsobiť chronické ochorenia dýchacích ciest. Ústav preto odporúča obmedziť pobyt vonku, fyzickú námahu a vetranie, dbať na správne vykurovanie a znížiť produkciu emisií. Zlepšenie kvality ovzdušia sa očakáva ku koncu týždňa.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Príprava Kanady na útok USA: pomoc Francúzov aj Britov

Kanadské ozbrojené sily vytvorili hypotetický vojenský model americkej invázie do Kanady – prvýkrát za posledné storočie. Model nie je podľa webu Globe and Mail priamym plánom, ale koncepčným rámcom pre potenciálnu reakciu v prípade agresie zo strany USA.

Túto situáciu vyvolali opakované provokatívne vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa vrátane predstavy o Kanade ako 51. štáte.

Model predpokladá, že americké sily by mohli prekonať kanadské obranné pozície do dvoch dní. Keďže Kanada nemá dostatok personálu ani vybavenia na konvenčnú obranu, armáda počíta s nekonvenčnou taktikou: útokmi malých skupín, sabotážami a partizánskou vojnou podobnou afganským mudžahedínom a Talibanu.

Plánovaná reakcia by zahŕňala aj vytvorenie 400-tisícovej dobrovoľníckej zálohy. Scenár počíta tiež s možným zapojením spojencov ako Francúzsko alebo Británia, ak by USA ukončili spoluprácu v rámci NORAD-u (binacionálna organizácia USA a Kanady na včasné varovanie v oblasti vzdušného a kozmického priestoru).

Súčasťou širšej analýzy sú aj simulácie raketových útokov z Ruska a Číny. Aj keď ide o krajne nepravdepodobný scenár, podľa predstaviteľov odráža aktuálnu úroveň strategického znepokojenia Kanady v súvislosti s agresívnou rétorikou Trumpovej administratívy.

(max)

Minúta  |  

Macron žiada NATO o cvičenie v Grónsku, účasť potvrdil

Žiadosť prichádza v deň, keď americký prezident Donald Trump mieri do švajčiarskeho Davosu. Očakáva sa, že Svetové ekonomické fórum využije na ďalšie zvýšenie tlaku na získanie Grónska napriek protestom Európy.

Francúzsko požiadalo o zorganizovanie cvičenia NATO v Grónsku a je pripravené k nemu prispieť. V stredu to uviedla kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Macron v Davose už v utorok vyhlásil, že Európa „neustúpi násilníkom“ a nenechá sa zastrašiť. Reagoval tak na Trumpovu hrozbu zavedenia ciel, ak Európa nepristúpi na prevzatie Grónska.

Predstavitelia NATO podľa správy varovali, že stratégia šéfa Bieleho domu v otázke Grónska môže Alianciu rozvrátiť.

Macron zároveň vyhlásil, že Európska únia by mala zvážiť použitie svojho nástroja proti nátlaku, neformálne označovaného ako „obchodná bazuka“.

Americký minister financií Scott Bessent obvinil Macrona z „poburujúcich vyjadrení“ a zľahčoval aj otázky o tom, že Francúzsko chce cvičenie NATO v Grónsku. „Ak je toto jediné, čo má prezident Macron na práci… keď je francúzsky rozpočet v troskách, navrhoval by som, aby sa sústredil na iné veci pre francúzsky ľud,“ povedal.

Zároveň kritizoval aj britské plány vzdať sa suverenity nad súostrovím Čagos a vyzval kritikov prístupu Trumpovej administratívy ku Grónsku, aby sa „zhlboka nadýchli“.

„Prečo si nesadnú, nepočkajú, kým sem príde prezident Trump, a nevypočujú si jeho argumenty?“ povedal a dodal: „Pretože si myslím, že ich presvedčí.“

(reuters, lud)

Minúta  |  

Izrael rozširuje kontrolu v Gaze, vyzýva rodiny na evakuáciu

Izraelská armáda rozšírila kontrolované územie v južnej Gaze a vyzvala desiatky palestínskych rodín, aby opustili svoje domovy. Ide o prvú nútenú evakuáciu od októbrového prímeria sprostredkovaného USA.

Letáky, ktoré armáda zhodila nad štvrťou Al-Reqeb v Bani Suhaila, označili oblasť za kontrolovanú Izraelom a nariadili okamžitý odchod obyvateľov.

Izrael tvrdí, že cieľom bolo varovať pred prekročením línie prímeria, nie vysídľovanie. Obyvatelia však hovoria o ďalšom rozšírení okupovaného územia, ktoré ich prinútilo znovu sa sťahovať. Podľa Hamasu izraelské sily päťkrát posunuli svoju líniu v oblasti mesta Chán Júnis, čo prinútilo k úteku približne 9-tisíc ľudí.

Zásah ovplyvnil približne 3-tisíc civilistov a ich životy. Podľa predstaviteľov Gazy ide o politiku zastrašovania a nátlaku. Izrael naďalej uskutočňuje cielené letecké útoky, pričom prímerie zostáva iba v základnej fáze bez dohody o ďalšom postupe.

Od prímeria bolo zabitých viac ako 460 Palestínčanov. Konflikt sa začal v októbri 2023 po útoku Hamasu, pri ktorom zomrelo 1 200 Izraelčanov. Izraelské odvetné operácie si vyžiadali už 71-tisíc palestínskych obetí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Politico: Európa má obavy zo závislosti od plynu z USA

Európska únia je na ceste k výraznej energetickej závislosti od Spojených štátov, píše Politico. Zatiaľ čo v roku 2021 pochádzalo z USA iba päť percent dovozu plynu, dnes je to už 27 percent. Do konca desaťročia môže americký plyn tvoriť až 40 percent spotreby EÚ a 80 percent celkového dovozu LNG.

Tento prudký nárast je dôsledkom snahy EÚ zbaviť sa ruského plynu po invázii na Ukrajinu.

Podľa analytikov však tento vývoj vytvára novú strategickú slabinu. Washington pod vedením prezidenta Donalda Trumpa čelí napätým vzťahom s Európou, najmä pre plány na okupáciu Grónska alebo zavedením ciel voči viacerým štátom Únie. Diplomati varujú, že Trump by mohol použiť dodávky plynu ako nátlakový nástroj.

Európa zostáva závislá od plynu pri výrobe elektriny, vykurovanie aj priemysel. Napriek legislatívnym snahám o diverzifikáciu sú možnosti obmedzené – nové kapacity v Katare alebo Spojených arabských emirátoch prídu najskôr po roku 2030.

EÚ investuje do infraštruktúry na prepravu LNG vrátane plynovodov na Malte, Cypre alebo Balkáne. Energetickí experti však varujú, že závislosť od USA odporuje stratégii bezpečnosti a udržateľnosti.

Okrem budúcich energetických dohôd – vrátane záväzku nakupovať americké energetické produkty v hodnote 750 miliárd eur v rámci minuloročnej obchodnej dohody – sa EÚ podľa portálu chystá otvoriť nové cesty pre americký plyn v rámci rozsiahlej revízie európskej energetickej infraštruktúry.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.