Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Politico: EÚ zvažuje obchodnú „bazuku“ proti USA

Európska únia zvažuje tvrdú obchodnú reakciu na hrozby prezidenta USA Donalda Trumpa týkajúce sa Grónska, uvádza portál Politico.

Francúzsko a Nemecko žiadajú, aby Európska komisia pripravila použitie takzvanej „obchodnej bazuky“ – nástroja proti nátlaku, ktorý zahŕňa clá, exportné obmedzenia alebo vylúčenie amerických firiem z verejného obstarávania. EÚ zvažuje aj rýchle zavedenie ciel na americký tovar v hodnote 93 miliárd eur.

Trump oznámil 10-percentné clo pre krajiny NATO, ktoré nesúhlasia s jeho plánom prevziať Grónsko, a vyhrážal sa 200-percentným clom na francúzske vína.

Berlín mení kurz – kancelár Friedrich Merz hovorí o potrebe odstrašujúceho efektu a nemecký priemysel, spočiatku skeptický, začína s tvrdším postojom súhlasiť. Kľúčové mestá EÚ sa tak zjednocujú v názore, že mierny prístup už nestačí. Hoci Rím a Varšava váhajú, rastie tlak na ich podporu.

Podľa diplomatov nejde len o clá, ale o strategický moment pre EÚ – pripraviť sa na krízové scenáre a ukázať jednotu voči eskalujúcej americkej rétorike.

Rozhodnutie závisí aj od stredajšieho Trumpovho prejavu v Davose.

(pir)

Minúta  |  

Nezákonné zbúranie pamiatky v Trenčíne rieši polícia aj úradníci

V historickom centre Trenčína zbúrali zadné krídlo národnej kultúrnej pamiatky na Palackého ulici. Budova bola súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie a jej zbúranie prebehlo bez povolenia, čím vlastník porušil zákon.

Pamiatkari opakovane vyzývali na opravu strešnej konštrukcie, no k náprave nedošlo. V čase demolácie stále prebiehalo správne konanie, čo však majiteľa neodradilo od zásahu.

Krajský pamiatkový úrad podal trestné oznámenie a vlastníkovi hrozí pokuta až do milióna eur. Polícia už začala trestné stíhanie vo veci poškodzovania kultúrnej pamiatky.

Mesto Trenčín konanie vlastníka označilo za nepochopiteľné a odsúdilo ho ako konanie v rozpore so zákonom aj verejným záujmom. Zásah pritom prišiel v roku, keď sa Trenčín pýši titulom Európskeho hlavného mesta kultúry.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Taliansko a Francúzsko odmietajú Trumpovu „Radu mieru“, Izrael nie je proti

Taliansko sa rozhodlo nezúčastniť na iniciatíve prezidenta USA Donalda Trumpa s názvom „Rada mieru“, ktorá má byť podľa amerických plánov trvalým medzinárodným orgánom na riešenie konfliktov.

Dôvodom sú ústavné obmedzenia. Taliansko sa totiž môže pripojiť iba k takým medzinárodným organizáciám, v ktorých majú všetky krajiny rovnaké postavenie. Rada mieru túto podmienku nespĺňa.

Hoci talianska premiérka Giorgia Meloniová má s Trumpom blízke vzťahy, podľa zdrojov agentúry Reuters sa nezúčastní ani na slávnostnom ceremoniáli v Davose.

Trump má v rámci projektu „Rada mieru“ predsedať novej globálnej inštitúcii doživotne. Členské krajiny musia na získanie stáleho členstva zaplatiť jednorazový poplatok vo výške jednej miliardy dolárov.

Rada mala pôvodne dohliadať na prímerie v Pásme Gazy, no Trump oznámil rozšírenie jej kompetencií na riešenie ďalších konfliktov. Pozvánky boli adresované približne 60 štátom.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa Euronews síce pozvanie akceptoval, no jeho úrad vyjadril výhrady voči výkonnému výboru, v ktorom figurujú aj regionálni rivali ako Turecko.

Kriticky sa k iniciatíve postavila aj francúzska diplomacia. Minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot podporil mierový plán, ale nie vytvorenie novej organizácie, ktorá by nahradila OSN. Podobne opatrné sú aj Spojené kráľovstvo a Európska únia.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vrah japonského premiéra Abeho dostal doživotie

Japonský súd v meste Nara odsúdil Tecuju Jamagamiho na doživotie za vraždu bývalého premiéra Šinzóa Abeho, ktorú spáchal počas predvolebného zhromaždenia v roku 2022.

Atentátnik vtedy dvakrát vystrelil zozadu na Abeho pomocou podomácky vyrobenej strelnej zbrane z dvoch kovových rúrok a lepiacej pásky. Expremiér zraneniam na mieste podľahol.

Ako uvádza portál BBC, obžalovaný sa k činu priznal a tvrdil, že motívom bola pomsta voči Cirkvi zjednotenia (Unification Church), do ktorej bola zapojená jeho matka. Tá cirkvi darovala veľkú časť rodinného majetku, vrátane životnej poistky po zosnulom manželovi, čo podľa obhajoby viedlo k bankrotu a destabilizácii rodiny.

Jamagami spájal Abeho s cirkvou po tom, ako videl jeho vystúpenie na jej podujatí v roku 2021, hoci expremiér členom cirkvi nebol. Obhajoba žiadala miernejší trest, prokuratúra navrhovala doživotie.

Prípad vyvolal v Japonsku rozsiahlu verejnú diskusiu o vplyve náboženských skupín na politiku.

Po atentáte vláda preverovala činnosť Cirkvi zjednotenia a niekoľko politikov s väzbami na túto organizáciu odstúpilo. Cirkev neskôr zbavili štatútu náboženskej organizácie.

Súd skutok kvalifikoval ako mimoriadne závažný a zlomyseľný čin spáchaný premyslene a so zámerom.

(pir)

Minúta  |  

Trumpovo lietadlo sa na ceste do Davosu muselo vrátiť na základňu

Lietadlo prezidenta USA Donalda Trumpa, Air Force One, sa v utorok večer neplánovane vrátilo na základňu v oblasti Washingtonu oba hodinu po štarte do Švajčiarska. Posádka totiž zaznamenala menší elektrický problém, čo vyvolalo obavy o bezpečnosť, píše AP News.

Svetlá v tlačovej kabíne krátko po štarte zhasli, čo zmiatlo aj prítomných novinárov. Prezident následne prestúpil do náhradného lietadla Air Force C-32 a do Davosu odletel s miernym meškaním.

Dve lietadlá, ktoré sa v súčasnosti využívajú ako Air Force One, majú za sebou už štyri desaťročia služby. Napriek tomu, že Boeing pracuje na ich výmene, modernizačný program zaostáva.

Trumpova flotila sa má rozšíriť o luxusný Boeing 747-8 darovaný Katarom, ktorý aktuálne prechádza úpravami. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová si pri tejto príležitosti zažartovala, že darovaný stroj znie momentálne lepšie.

Prípad pritom nie je ojedinelý. Aj ďalší vysokí predstavitelia USA v minulosti čelili technickým problémom počas letov.

(pir)

Minúta  |  

Takáč: Slovensko má mať pre napätie v Grónsku záložný plán

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) stojí na strane Grónska a verí, že situáciu čoskoro vyriešia. Uviedol to v stredu pred rokovaním vlády.

Myslí si však, že niektorí vrcholní predstavitelia Európskej únie svoju úlohu nezvládajú. „Vrcholní predstavitelia EÚ by mali byť iní – takí, ktorí by vedeli rokovať naprieč krajinami a vyriešiť takúto situáciu,“ dodal.

Vyslanie americkej armády do Grónska považuje v súčasnosti za nepravdepodobné. Zároveň však tvrdí, že Slovensko by malo byť pripravené aj na nečakané situácie, pričom ako príklad uviedol udalosti z novembra 1989.

„V tomto okamihu si nevieme predstaviť, že že by sa rozpadla EÚ alebo NATO, a takéto situácie tomu nepridávajú. Myslím si preto, že Slovenská republika by mala mať záložný plán, keby sa niečo udialo zo dňa na deň, aby sme boli pripravení,“ vyjadril sa minister.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.