Preskočiť na obsah
  |  

Výstavba plynovodu Nord Stream 2 bola dokončená

Výstavba plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2) bola dokončená. Uviedol to ruský plynárenský koncern Gazprom s tým, že kompletné dokončenie projektu potvrdil šéf spoločnosti Alexej Miller. Miller uviedol, že výstavbu plynovodu dokončili v piatok ráno. Aké budú presne detaily jeho prevádzky ešte nevieme.

Gazprom, ktorého informáciu zverejnila agentúra TASS, finalizáciu oznámil štyri dni po tom, ako konzorcium Nord Stream AG informovalo, že zvarili poslednú časť potrubia. Podľa Gazpromu by sa prostredníctvom plynovodu Severný prúd 2 mohlo prepraviť v tomto roku 5,6 miliardy kubických metrov plynu.

Ako informovala agentúra Bloomberg, Gazprom plánuje začať prepravovať plyn od 1. októbra, pričom v prvej fáze by transport suroviny zabezpečovalo jedno potrubie. Do 1. decembra by už plyn mali prepravovať obe potrubia.

Severný prúd 2 s kapacitou 55 miliárd m3 ročne bude prepravovať plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora. Plynovod tak obíde Poľsko aj Ukrajinu, čo podľa USA, ale aj niektorých európskych krajín zvýši závislosť Nemecka a celej Európskej únie od dodávok plynu z Ruska. Dokončenie stavby a jej následné spustenie však zatiaľ nie je naviazané na zvýšenie dodávok ruského plynu.

Projekt mal byť pôvodne dokončený skôr, výstavba sa však koncom roka 2019 zastavila, keď pre sankcie USA projekt opustili švajčiarske lode, ktoré kládli potrubie. V decembri 2020 však Rusi výstavbu plynovodu obnovili. Nastáva teraz otázka, za akých podmienok sa spustí prevádzka nového plynovodu. Európska únia i Nemecko tlačia na to, aby sa prevádzka Severného prúdu 2 diala podľa pravidiel EÚ. Či sa to však podarí presadiť, ostáva otázne.

(tasr/jor)

  |  

Generálny prokurátor podľa Baránika vykonáva politickú činnosť. Žilinka: To je aká obludnosť?

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka nerozumie situácii, ktorá vznikla v súvislosti s mediálnym výstupom Generálnej prokuratúry (GP) SR, ani reakciám, ktoré ju sprevádzajú. Šéf prokurátorov to uviedol na piatkovom rokovaní Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, na ktorý bol pozvaný, aby vysvetlil, prečo sa na minulotýždňové vyhlásenie GP SR k uzneseniam o zrušení obvinení nedostali všetky médiá, ktoré prejavili záujem.

Žilinka zdôraznil, že GP SR robí maximum pre rýchle a flexibilné informovanie verejnosti, odmietol tvrdenie o selekcii médií. Zopakoval argumenty o kapacitných dôvodoch i pandemickej situácii, ktoré predurčili, že prítomné na vyhlásení GP budú štyri celoštátne televízie i dve agentúry a prostredníctvom online prenosu TASR bude zabezpečené zverejnenie obsahu širokej verejnosti. "Tvrdenie, že sme niekoho nepustili, že niekto dostal a nedostal pozvanie, nezodpovedá realite. Jednoducho, zvolili sme v závislosti na podmienkach najefektívnejší formát plošného informovania,“ vyjadril sa Žilinka. Poukázal na to, že nešlo o prvý prípad takto zvoleného informovania zo strany GP, pričom ho doteraz nikto nenamietal. Dodal, že GP odpovedala na všetky otázky všetkých médií, ktoré boli k téme vyhlásenia prokuratúre doručené.

Člen výboru Roman Foltin (SaS) apeloval, aby sa nehľadalo právne zdôvodnenie, prečo sa "to takto urobilo", ale spôsob, ako v budúcnosti zabezpečiť účasť pre všetkých, ktorí o to prejavia záujem. Priamo o to šéfa prokurátorov požiadal poslanec Jozef Pročko (OĽaNO). "Prosím, robte tie tlačové konferencie v budúcnosti tak, aby sa tam mohli dostať všetci novinári,“ povedal. Podpredseda výboru Miroslav Kollár (nezaradený) upozornil, že podobné prípady znižujú dôveryhodnosť prokuratúry. Kollár je totiž presvedčený, že záleží nielen na tom, čo sa robí, ale aj ako sa to robí. "V konečnom dôsledku verejnosť si nebude pamätať, koľko vyhlásení ste promptne a rýchlo dali, ale to, že ste v istej citlivej veci postupovali tak, že to vyvoláva otázky a pochybnosti,“ povedal Kollár.

Žilinka na rokovaní uviedol, že formy mediálnych výstupov sa budú odvíjať od témy, ktorú bude potrebné komunikovať a tiež od priestorových možností. "Ak bude potrebné zorganizovať tlačovú konferenciu, budeme hľadať možnosti mimo priestorov GP," povedal Žilinka.

Mediálny výbor nepresvedčil

Mediálny výbor vo svojom uznesení nezobral na vedomie Žilinkovo vysvetlenie, vyzval ho na otvorenú a transparentnú komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom médií tak, ako sa k tomu zaviazal vo výberovom konaní na post generálneho prokurátora. Rovnako ho vyzval k dodržiavaniu tlačového zákona a rovnému zaobchádzaniu s médiami.

Predseda výboru Kristián Čekovský (OĽaNO) po rokovaní vysvetlil, že Žilinkovo vysvetlenie považuje za nedostatočné. "Nestotožňujeme sa ani s jeho slovami, že nešlo o selekciu médií a jeho vysvetlenie nám nedáva ani záruky, že sa niečo podobné nemôže stať v budúcnosti," povedal.

Na tlačovú konferenciu GP SR vo štvrtok 2. septembra nevpustili novinárov z redakcií Denníka N, SME a Aktualít. Generálny prokurátor to vysvetlil kapacitou miestnosti, v ktorej sa konferencia konala. Šéfredaktori spomínaných médií poslali otvorený list generálnemu prokurátorovi. Odmietli selektívny prístup k novinárom. Žilinka v reakcii na sociálnej sieti odmietol obvinenia zo selekcie médií, poukazuje v ňom na to, že na tlačovej konferencii sa zúčastnili štyri celoštátne televízie a dve tlačové agentúry a bol zabezpečený aj online prenos, neskôr i zverejnenie uznesení na webe.

Pohľad generálnej prokuratúry na paragraf 363 sa nezmenil

Pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Žilinka uviedol, že pohľad GP SR na paragraf 363 Trestného poriadku sa žiadnym spôsobom nezmenil.

„Odmietam, aby boli vytrhávané z kontextu jednotlivé vety zo všetkého toho, čo bolo povedané. Tak na vypočutí, aj v súčasnej dobe,“ reagoval na otázku, či sa v porovnaní s verejným vypočutím pred voľbou šéfa prokuratúry nezmenil jeho postoj na znenie sporného paragrafu. „Zastávam konzistentný názor k tomuto inštitútu,“ zdôraznil.

Zopakoval, že bez tohto oprávnenia by sa stal generálny prokurátor štatistom. „Nezostávalo by mi nič iné, len skonštatovať porušenie zákona s dôvetkom, že nemôžem prijať na základe vzniknutej nezákonnosti opatrenie,“ povedal.

Kritizoval, že sú spochybňované rozhodnutia autorít. Odmietol, že by sa GP SR vo svojich rozhodnutiach prikláňala na stranu obhajoby. „Na všetky jej námietky, na ktoré má v trestnom konaní nárok, musí GP SR zareagovať a zaujať stanovisko,“ podotkol.

Konflikt s Baránikom

Ďalej zdôraznil, že nevie o žiadnych podivných rozhodnutiach a za každým jedným svojím rozhodnutím a vyhlásením si stojí. Ohradil sa voči tvrdeniu podpredsedu výboru Alojza Baránika (SaS), že svojimi reakciami vyvoláva vášne a vykonáva politickú činnosť. „Toto je aká obludnosť. Čo ja mám s politikou? Nič,“ zdôraznil s tým, že nie je pravda ani to, že by sa vyhýbal zdôvodňovaniu svojich rozhodnutí.

Paragraf 363 dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

GP SR zrušila 31. augusta na základe tohto paragrafu obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.

(tasr, ste)

  |  

NAKA zatkla takáčovca Zemana obvineného v kauze manipulovania výpovedí

Národná kriminálna agentúra v piatok zatkla hľadaného takáčovca Mateja Zemana, ktorý je obvinený v kauze manipulovania svedeckých výpovedí. Pre TASR to potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Upozornil na to portál televízie Joj noviny.sk.

Mateja Zemana odovzdali policajti sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (SŤS) v Pezinku, ktorý na neho vydal príkaz na zatknutie. "O ďalšom postupe bude rozhodovať sudca pre prípravné konanie ŠTS Pezinok," uviedol Slivka.

"Sudca pre prípravné konanie ŠTS v Pezinku bude dnes v popoludňajších hodinách rozhodovať o obvinenom M.Z.," uviedla pre TASR hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Matej Zeman je jedným z trojice obvinených svedkov v mediálne známych policajných kauzách. Okresný súd Bratislava III na neho vydal 11. augusta európsky zatýkací rozkaz.

(tasr, ste)

  |  

Donald Tusk nevylučuje vystúpenie Poľska z EÚ: Môžu odísť rýchlejšie, ako sa komukoľvek zdá

Predseda poľskej opozičnej Občianskej platformy (PO) nevylučuje odchod Poľska z Európskej únie, informovala v piatok agentúra DPA.

Poliaci podľa Tuska môžu z EÚ odísť "rýchlejšie, ako sa komukoľvek zdá", v prípade, že sa súčasná kampaň vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) vymkne spod kontroly. Tusk, bývalý predseda Európskej rady (2014-19), to povedal pre televíznu stanicu TVN24.

Vysokopostavený predstaviteľ PiS pred dvoma dňami vyslovil pochybnosti o ďalšej spolupráci Poliakov s EÚ, čím vyvolal celonárodnú debatu, pripomína DPA.

Šéf poslaneckého klubu PiS Ryszard Terlecki v stredu povedal, že ak EÚ bude aj naďalej pokračovať v súčasnom smerovaní, Poľsko "bude musieť hľadať drastické riešenia". Písal o tom na svojej webovej stránke Poľský rozhlas. Poľsko podľa Terleckeho slov "nechce z EÚ odísť", nemôže sa však nechať tlačiť do niečoho, čo obmedzí jeho slobodu a rozvoj.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller však vo štvrtok uviedol, že Poľsko z EÚ neodchádza. "Chceme, aby Poľsko bolo členom EÚ. Takisto však chceme v rámci tohto bloku zastávať aktívnu úlohu," povedal podľa Poľského rozhlasu.

Spor medzi Poľskom a EÚ vyvolaný poľskými reformami v oblasti súdnictva sa nedávno prehĺbil, píše DPA. Európska komisia sa rozhodla požiadať Súdny dvor EÚ o uloženie finančných sankcií voči Varšave pre reformu poľskej justície.

Zahraniční pozorovatelia vnímajú zmeny v Poľskej justícii pod taktovkou vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) ako pokus o podkopanie nariadení Európskej únie.

(tasr, ste)

  |  

Dočasným policajným prezidentom bude Štefan Hamran

Dočasným policajným prezidentom bude Štefan Hamran. Do funkcie nastúpi 16. septembra. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

„Pre mňa je dôležité, aby bola jeho nástupom zachovaná kontinuita,“ uviedol minister. Poukázal na pripravovanú reformu polície, tiež úlohy v súvislosti s materiálno-technickým zabezpečením Policajného zboru. Priblížil, že pri výbere sa rozhodoval z piatich mien.

Hamran poďakoval ministrovi za prejavenú dôveru. „Budem sa snažiť do bodky naplniť všetky jeho očakávania vo vzťahu k tejto funkcii,“ zdôraznil. Hamran šéfuje aj útvaru osobitného určenia. V minulosti sa uchádzal o funkciu šéfa polície.

Riadne výberové konanie na nového policajného prezidenta má byť vyhlásené do 30 dní od zániku funkcie. Mikulec zdôraznil, že sa budú snažiť nové pravidlá voľby policajného prezidenta čo najskôr dostať do legislatívneho procesu. „Tak, aby sme podľa toho mohli fungovať,“ dodal.

Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po tom, ako sa funkcie vzdal k 15. septembru Peter Kovařík. Od septembra 2020 viedol zbor na základe dočasného poverenia, koncom januára ho vymenovali do funkcie po absolvovaní výberového konania.

Obvinenie Kovaříka za zmarenie zásahu proti obvineným Matejovi Z. a Petrovi P. nechcel Hamran komentovať. „Neviem presne, aké informácie boli v ten deň poskytnuté pánovi Kovaříkovi, keď sa pod tlakom v priebehu niekoľkých minút musel rozhodnúť. Je to veľmi náročné,“ povedal s tým, že vo všeobecnosti platí úzus nechať zásah dokončiť.

Policajného prezidenta podľa platného zákona vymenúva minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie trvá štyri roky.

Súčasný spôsob voľby policajného prezidenta, ktorý presadila bývalá ministerka vnútra za Smer-SD Denisa Saková, kritizujú viacerí koaliční poslanci. Zámer zmeniť výber šéfa polície obsahuje aj programové vyhlásenie vlády. Posilniť by sa mal vplyv ministra vnútra.

(tasr)

  |  

Podcast Tomáš Šmátrala - Ako sa zachraňujú pralesy

Chcete si kúpiť prales?

Dobrovoľníci zo Slovenska chránia pralesy v Indonézii. Osobne ich navštevujú a ochraňujú

https://vimeo.com/600902504