Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Smer sa doťahuje na Hlas. Rastie aj Republika

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali začiatkom septembra, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 18,5 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD s podporou 14,4 percenta. Tretia by bola strana SaS s 11,7 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽANO s 8,2 percenta, nasleduje Progresívne Slovensko so siedmimi percentami, Republika (6,8 percenta) a hnutie Sme rodina (6,7 percenta). So ziskom 6,1 percenta by sa do NR SR dostalo aj KDH a poslednou stranou by bola Aliancia (5,5 percenta).      

Do NR SR by sa nedostali ĽSNS (4,6 percenta), SNS (3,6 percenta), Za ľudí (2,2 percenta) a Dobrá voľba (2,1 percenta).

Prieskum sa realizoval od 1. do 9. septembra na vzorke 1002 respondentov.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Kollár: Zanietení antivaxeri sú všade. Ale takúto opozíciu máme len my

Na koaličnej rade sa budúci týždeň rozhodne, či sa bude otvárať koaličná zmluva a či má Kolíková stále nárok na ministerské kreslo predsedu parlamentu nebude.

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) bol hosťom nedeľnej diskusnej relácie V politike na televízii TA3. Miesto podpredsedu parlamentu by podľa Kollára malo ostať strane Za ľudí, vie si tam predstaviť poslanca Juraja Šeligu.

„Všetky scenáre sú otvorené. My nemáme žiadne personálne požiadavky,“ podotkol Kollár. Tvrdí, že so zvyšnými poslancami, ktorí ostali v strane Za ľudí, Sme rodina nerokuje. Považuje to za „nepekný akt“, ak by rozkladal svojho koaličného partnera. Kollár nemá ambíciu rozširovať klub, dodáva však, že sú otvorení a môže k nim prísť ktokoľvek.

O lúpežných nájazdoch

„Nerobíme lúpežné nájazdy do klubu OĽANO alebo kdekoľvek inde, že by som niekoho lákal a snažil sa hodiť udičku,“ skonštatoval predseda parlamentu.

Koaličná rada sa podľa Kollára musí stretnúť, aby spoločne rozlúskla situáciu, ktorá po odchode Kolíkovej frakcie do klubu SaS nastala. Koaličné rady bývajú v pondelok, no je možné, že sa pre návštevu pápeža Františka presunie na iný deň.

Kollár deklaroval, že Sme rodina nebude hlasovať za odvolávanie ministerky Kolíkovej, ktoré iniciuje opozícia.

Kollár: Brutálna vojna v polícii nie je

Predseda parlamentu rešpektuje tiež rozhodnutie ministra vnútra Romana Mikulca (nominant OĽaNO) poveriť riadením Policajného zboru Štefana Hamrana. Tvrdí, že Hamranovi treba dať na pozícii šancu, aby upokojil situáciu v polícii.

„Brutálna vojna“ podľa Kollára v polícii nie je a netreba takýmito vyhláseniami strašiť ľudí. V polícii sú však nejaké osobné zlyhania.

Opozícia spravila z očkovania politiku

Za nízkou zaočkovanosťou ľudí na Slovensku vidí Kollár boj opozície, ktorá si z tejto témy spravila kampaň. „Sú ľudia, ktorí sú zanietení antivaxeri. Je to v Rakúsku, Švédsku aj Nemecku, ale nikde v týchto krajinách neurobila opozícia to, čo u nás na Slovensku, že si z toho spravila politiku,“ povedal.

Predseda parlamentu v súvislosti s treťou vlnou pandémie povedal, že na Slovensku by už nemal nastať celoplošný lockdown. Delta variant nového koronavírusu prebehne podľa neho cez Slovensko rýchlo. Sme rodina bude zároveň vetovať akýkoľvek návrh na povinné očkovanie.

Kollár sa má tiež stretnúť s pápežom Františkom, ktorý zavíta v nedeľu na Slovensko. Chce sa ho opýtať na názor napríklad na migráciu či budúcnosť cirkvi. „Svet je iný, ako bol pred dvesto, tristo rokmi, takže akým spôsobom sa bude cirkev modernizovať. Určite musí reflektovať na nové výdobytky vedy, techniky, poznania,“ uviedol.  

(tasr, est)

Minúta  |  

Výstavba plynovodu Nord Stream 2 bola dokončená

Výstavba plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2) bola dokončená. Uviedol to ruský plynárenský koncern Gazprom s tým, že kompletné dokončenie projektu potvrdil šéf spoločnosti Alexej Miller. Miller uviedol, že výstavbu plynovodu dokončili v piatok ráno. Aké budú presne detaily jeho prevádzky ešte nevieme.

Gazprom, ktorého informáciu zverejnila agentúra TASS, finalizáciu oznámil štyri dni po tom, ako konzorcium Nord Stream AG informovalo, že zvarili poslednú časť potrubia. Podľa Gazpromu by sa prostredníctvom plynovodu Severný prúd 2 mohlo prepraviť v tomto roku 5,6 miliardy kubických metrov plynu.

Ako informovala agentúra Bloomberg, Gazprom plánuje začať prepravovať plyn od 1. októbra, pričom v prvej fáze by transport suroviny zabezpečovalo jedno potrubie. Do 1. decembra by už plyn mali prepravovať obe potrubia.

Severný prúd 2 s kapacitou 55 miliárd m3 ročne bude prepravovať plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora. Plynovod tak obíde Poľsko aj Ukrajinu, čo podľa USA, ale aj niektorých európskych krajín zvýši závislosť Nemecka a celej Európskej únie od dodávok plynu z Ruska. Dokončenie stavby a jej následné spustenie však zatiaľ nie je naviazané na zvýšenie dodávok ruského plynu.

Projekt mal byť pôvodne dokončený skôr, výstavba sa však koncom roka 2019 zastavila, keď pre sankcie USA projekt opustili švajčiarske lode, ktoré kládli potrubie. V decembri 2020 však Rusi výstavbu plynovodu obnovili. Nastáva teraz otázka, za akých podmienok sa spustí prevádzka nového plynovodu. Európska únia i Nemecko tlačia na to, aby sa prevádzka Severného prúdu 2 diala podľa pravidiel EÚ. Či sa to však podarí presadiť, ostáva otázne.

(tasr/jor)

Minúta  |  

Generálny prokurátor podľa Baránika vykonáva politickú činnosť. Žilinka: To je aká obludnosť?

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka nerozumie situácii, ktorá vznikla v súvislosti s mediálnym výstupom Generálnej prokuratúry (GP) SR, ani reakciám, ktoré ju sprevádzajú. Šéf prokurátorov to uviedol na piatkovom rokovaní Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, na ktorý bol pozvaný, aby vysvetlil, prečo sa na minulotýždňové vyhlásenie GP SR k uzneseniam o zrušení obvinení nedostali všetky médiá, ktoré prejavili záujem.

Žilinka zdôraznil, že GP SR robí maximum pre rýchle a flexibilné informovanie verejnosti, odmietol tvrdenie o selekcii médií. Zopakoval argumenty o kapacitných dôvodoch i pandemickej situácii, ktoré predurčili, že prítomné na vyhlásení GP budú štyri celoštátne televízie i dve agentúry a prostredníctvom online prenosu TASR bude zabezpečené zverejnenie obsahu širokej verejnosti. "Tvrdenie, že sme niekoho nepustili, že niekto dostal a nedostal pozvanie, nezodpovedá realite. Jednoducho, zvolili sme v závislosti na podmienkach najefektívnejší formát plošného informovania,“ vyjadril sa Žilinka. Poukázal na to, že nešlo o prvý prípad takto zvoleného informovania zo strany GP, pričom ho doteraz nikto nenamietal. Dodal, že GP odpovedala na všetky otázky všetkých médií, ktoré boli k téme vyhlásenia prokuratúre doručené.

Člen výboru Roman Foltin (SaS) apeloval, aby sa nehľadalo právne zdôvodnenie, prečo sa "to takto urobilo", ale spôsob, ako v budúcnosti zabezpečiť účasť pre všetkých, ktorí o to prejavia záujem. Priamo o to šéfa prokurátorov požiadal poslanec Jozef Pročko (OĽaNO). "Prosím, robte tie tlačové konferencie v budúcnosti tak, aby sa tam mohli dostať všetci novinári,“ povedal. Podpredseda výboru Miroslav Kollár (nezaradený) upozornil, že podobné prípady znižujú dôveryhodnosť prokuratúry. Kollár je totiž presvedčený, že záleží nielen na tom, čo sa robí, ale aj ako sa to robí. "V konečnom dôsledku verejnosť si nebude pamätať, koľko vyhlásení ste promptne a rýchlo dali, ale to, že ste v istej citlivej veci postupovali tak, že to vyvoláva otázky a pochybnosti,“ povedal Kollár.

Žilinka na rokovaní uviedol, že formy mediálnych výstupov sa budú odvíjať od témy, ktorú bude potrebné komunikovať a tiež od priestorových možností. "Ak bude potrebné zorganizovať tlačovú konferenciu, budeme hľadať možnosti mimo priestorov GP," povedal Žilinka.

Mediálny výbor nepresvedčil

Mediálny výbor vo svojom uznesení nezobral na vedomie Žilinkovo vysvetlenie, vyzval ho na otvorenú a transparentnú komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom médií tak, ako sa k tomu zaviazal vo výberovom konaní na post generálneho prokurátora. Rovnako ho vyzval k dodržiavaniu tlačového zákona a rovnému zaobchádzaniu s médiami.

Predseda výboru Kristián Čekovský (OĽaNO) po rokovaní vysvetlil, že Žilinkovo vysvetlenie považuje za nedostatočné. "Nestotožňujeme sa ani s jeho slovami, že nešlo o selekciu médií a jeho vysvetlenie nám nedáva ani záruky, že sa niečo podobné nemôže stať v budúcnosti," povedal.

Na tlačovú konferenciu GP SR vo štvrtok 2. septembra nevpustili novinárov z redakcií Denníka N, SME a Aktualít. Generálny prokurátor to vysvetlil kapacitou miestnosti, v ktorej sa konferencia konala. Šéfredaktori spomínaných médií poslali otvorený list generálnemu prokurátorovi. Odmietli selektívny prístup k novinárom. Žilinka v reakcii na sociálnej sieti odmietol obvinenia zo selekcie médií, poukazuje v ňom na to, že na tlačovej konferencii sa zúčastnili štyri celoštátne televízie a dve tlačové agentúry a bol zabezpečený aj online prenos, neskôr i zverejnenie uznesení na webe.

Pohľad generálnej prokuratúry na paragraf 363 sa nezmenil

Pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Žilinka uviedol, že pohľad GP SR na paragraf 363 Trestného poriadku sa žiadnym spôsobom nezmenil.

„Odmietam, aby boli vytrhávané z kontextu jednotlivé vety zo všetkého toho, čo bolo povedané. Tak na vypočutí, aj v súčasnej dobe,“ reagoval na otázku, či sa v porovnaní s verejným vypočutím pred voľbou šéfa prokuratúry nezmenil jeho postoj na znenie sporného paragrafu. „Zastávam konzistentný názor k tomuto inštitútu,“ zdôraznil.

Zopakoval, že bez tohto oprávnenia by sa stal generálny prokurátor štatistom. „Nezostávalo by mi nič iné, len skonštatovať porušenie zákona s dôvetkom, že nemôžem prijať na základe vzniknutej nezákonnosti opatrenie,“ povedal.

Kritizoval, že sú spochybňované rozhodnutia autorít. Odmietol, že by sa GP SR vo svojich rozhodnutiach prikláňala na stranu obhajoby. „Na všetky jej námietky, na ktoré má v trestnom konaní nárok, musí GP SR zareagovať a zaujať stanovisko,“ podotkol.

Konflikt s Baránikom

Ďalej zdôraznil, že nevie o žiadnych podivných rozhodnutiach a za každým jedným svojím rozhodnutím a vyhlásením si stojí. Ohradil sa voči tvrdeniu podpredsedu výboru Alojza Baránika (SaS), že svojimi reakciami vyvoláva vášne a vykonáva politickú činnosť. „Toto je aká obludnosť. Čo ja mám s politikou? Nič,“ zdôraznil s tým, že nie je pravda ani to, že by sa vyhýbal zdôvodňovaniu svojich rozhodnutí.

Paragraf 363 dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

GP SR zrušila 31. augusta na základe tohto paragrafu obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.

(tasr, ste)

Minúta  |  

NAKA zatkla takáčovca Zemana obvineného v kauze manipulovania výpovedí

Národná kriminálna agentúra v piatok zatkla hľadaného takáčovca Mateja Zemana, ktorý je obvinený v kauze manipulovania svedeckých výpovedí. Pre TASR to potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Upozornil na to portál televízie Joj noviny.sk.

Mateja Zemana odovzdali policajti sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (SŤS) v Pezinku, ktorý na neho vydal príkaz na zatknutie. "O ďalšom postupe bude rozhodovať sudca pre prípravné konanie ŠTS Pezinok," uviedol Slivka.

"Sudca pre prípravné konanie ŠTS v Pezinku bude dnes v popoludňajších hodinách rozhodovať o obvinenom M.Z.," uviedla pre TASR hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Matej Zeman je jedným z trojice obvinených svedkov v mediálne známych policajných kauzách. Okresný súd Bratislava III na neho vydal 11. augusta európsky zatýkací rozkaz.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Donald Tusk nevylučuje vystúpenie Poľska z EÚ: Môžu odísť rýchlejšie, ako sa komukoľvek zdá

Predseda poľskej opozičnej Občianskej platformy (PO) nevylučuje odchod Poľska z Európskej únie, informovala v piatok agentúra DPA.

Poliaci podľa Tuska môžu z EÚ odísť "rýchlejšie, ako sa komukoľvek zdá", v prípade, že sa súčasná kampaň vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) vymkne spod kontroly. Tusk, bývalý predseda Európskej rady (2014-19), to povedal pre televíznu stanicu TVN24.

Vysokopostavený predstaviteľ PiS pred dvoma dňami vyslovil pochybnosti o ďalšej spolupráci Poliakov s EÚ, čím vyvolal celonárodnú debatu, pripomína DPA.

Šéf poslaneckého klubu PiS Ryszard Terlecki v stredu povedal, že ak EÚ bude aj naďalej pokračovať v súčasnom smerovaní, Poľsko "bude musieť hľadať drastické riešenia". Písal o tom na svojej webovej stránke Poľský rozhlas. Poľsko podľa Terleckeho slov "nechce z EÚ odísť", nemôže sa však nechať tlačiť do niečoho, čo obmedzí jeho slobodu a rozvoj.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller však vo štvrtok uviedol, že Poľsko z EÚ neodchádza. "Chceme, aby Poľsko bolo členom EÚ. Takisto však chceme v rámci tohto bloku zastávať aktívnu úlohu," povedal podľa Poľského rozhlasu.

Spor medzi Poľskom a EÚ vyvolaný poľskými reformami v oblasti súdnictva sa nedávno prehĺbil, píše DPA. Európska komisia sa rozhodla požiadať Súdny dvor EÚ o uloženie finančných sankcií voči Varšave pre reformu poľskej justície.

Zahraniční pozorovatelia vnímajú zmeny v Poľskej justícii pod taktovkou vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) ako pokus o podkopanie nariadení Európskej únie.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.