Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Otvorenie miliardového mosta medzi USA a Kanadou blokuje Trump

Americký prezident Donald Trump pohrozil, že zablokuje otvorenie nového medzinárodného mosta Gordie Howe Bridge v hodnote 4,7 miliardy dolárov, ktorý spája Detroit v USA s kanadským mestom Windsor. Kritizoval obchodné vzťahy medzi obomi krajinami.

Trump ako problém označil skutočnosť, že most je vo vlastníctve Kanady, ako aj kanadské clá na mliečne výrobky, odmietanie predaja niektorých amerických alkoholických nápojov v Kanade a obchodné rokovania Ottawy s Čínou.

Dodal, že most sa neotvorí, kým Spojené štáty nedostanú „plnú kompenzáciu“ a kým sa Kanada nezačne správať k USA „spravodlivo a s rešpektom“. „Okamžite začneme rokovania. So všetkým, čo sme im dali, by sme mali vlastniť možno aspoň polovicu tohto majetku,“ ozrejmil.

Kanada most financovala, lebo Spojené štáty odmietli uhradiť jeho výstavbu. Náklady sa majú splácať z mýta počas nasledujúcich 30 rokov. Výstavba sa začala v roku 2018. Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti ho už vyhlásilo za oficiálny hraničný priechod.

Trumpove vyjadrenia vyvolali kritiku michiganských politikov, ktorí upozorňujú na možné negatívne následky na obchod, pracovné miesta a dodávateľské reťazce. Stavba má odľahčiť existujúcu dopravu a výrazne skrátiť čas prechodu nákladných vozidiel medzi USA a Kanadou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Starmer vzdoruje tlaku na odstúpenie po škandále s Epsteinom

Kríza okolo britského premiéra Keira Starmera sa prehlbuje po kontroverznom vymenovaní Petra Mandelsona za veľvyslanca v USA, ktoré znovu otvorilo otázky jeho väzieb na Jeffreyho Epsteina.

Hoci viacerí stranícki kolegovia vrátane škótskeho lídra labouristov Anasa Sarwara vyzvali Starmera na odstúpenie, premiér jasne odkázal, že sa funkcie nevzdá. Tvrdí, že má silný mandát a nechce krajinu uvrhnúť do politického chaosu.

Rezignácie dvoch vysokopostavených poradcov len posilnili pochybnosti o jeho úsudku, zároveň však Starmer získal verejnú podporu viacerých ministrov a vplyvných osobností strany. Na stretnutí s poslancami Labouristickej strany bol prijatý potleskom, čo naznačuje, že okamžité zosadenie nehrozí.

Opozícia hovorí o neschopnosti vládnuť, investori reagovali zvýšenou nervozitou a Mandelson čelí policajnému vyšetrovaniu, ktoré môže mať ďalšie politické dôsledky.

(reuters)

Minúta  |  

Duel Orbán – Magyar? Rozhodne kalkul, nie voliči, tvrdí analytik

O tom, či sa pred parlamentnými voľbami v roku 2026 uskutoční verejná debata medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a lídrom opozičnej strany TISZA Péterom Magyarom, podľa politológa Gábora Töröka nerozhodne vôľa verejnosti, ale čisto politický záujem aktérov.

Orbán sa podľa neho debatám pred voľbami systematicky vyhýba už od roku 2006, pretože mu to z hľadiska moci dlhodobo vyhovuje.

Zmena by mohla prísť len v prípade, ak by Fidesz začal v prieskumoch strácať podporu alebo ak by Magyarovo odmietnutie diskusie pôsobilo takpovediac zbabelo. Ten však premiéra na verejnú debatu vyzýva opakovane a tvrdí, že Orbán sa nevyhýba jemu, ale voličom.

Prieskumy však ukazujú, že hoci si až 60 percent Maďarov debatu želá, verejná mienka na rozhodnutie premiéra vplyv mať nemusí.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kapustík po premiére na ZOH: Som rád, že som postúpil do 2. kola

Nemecký skokan na lyžiach Philipp Raimund získal na ZOH 2026 zlatú medailu v súťaži na strednom mostíku. V Predazze dostal za skoky dlhé 102 a 106,5 m celkovo 274,1 bodu a triumfoval s náskokom 3,4 bodu pred Poliakom Kacperom Tomasiakom (270,7). Bronz vybojovali Japonec Ren Nikaidó a Švajčiar Gregor Deschwanden (obaja zhodne 266,0).

Slovenský reprezentant Hektor Kapustík obsadil pri svojej olympijskej premiére 28. miesto so ziskom 245,7 bodu.

Osemnásťročný športovec skákal v 1. kole ako pätnásty v poradí v konkurencii 50 súťažiacich. Pristál na značke 102 metrov a s prehľadom postúpil do 2. kola, so ziskom 124,6 bodu mu patrila 22. priečka. V druhom kole skočil najmladší pretekár v štartovom poli 98,5 m, zaradil sa priebežne na ôsmu pozíciu, napokon z toho bolo konečné 28. miesto.

„Prvý skok dopadol podľa očakávaní, ale ešte tam bola malá rezerva. V druhom boli veľmi zložité podmienky, všetko bolo trošku ťažšie. V prvom kole sme mali lepšie podmienky na začiatku a horšie na konci a v druhom to bolo opačne. Jeden z mojich cieľov bol postúpiť do druhého kola a som rád, že sa to podarilo. Teším sa viacej na veľký mostík a dúfam, že tam to bude lepšie,“ povedal po pretekoch

Najlepším umiestnením Slováka na ZOH v ére samostatnosti zostáva 25. priečka Martina Švagerka z Lillehammeru 1994. Slovensko malo pred Kapustíkom mužského zástupcu na ZOH naposledy v roku 2010, keď štartoval Tomáš Zmoray.

Kapustík sa na olympiádu kvalifikoval najmä vďaka výsledkom vo Svetovom pohári, keď v Zakopanom skončil 20. a po prvom kole bol dokonca ôsmy. V sobotu sa predstaví aj na veľkom mostíku.

Na ZOH debutovala aj jeho iba 16-ričná sestra Kira Mária Kapustíková, ktorá obsadila 41. miesto na strednom mostíku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelená revolúcia po nemecky: budú merať kravské plyny

Nemecko chce zásadne zrýchliť tempo ochrany klímy a vláda už pracuje na rozsiahlej stratégii do roku 2045. Návrh Programu ochrany klímy 2026 ráta s výrazným obmedzením emisií, masívnymi verejnými investíciami a so zmenami v doprave, bývaní aj poľnohospodárstve, informuje denník Bild.

Kľúčovou súčasťou je prechod na elektromobilitu – od roku 2035 majú byť povolené len nové elektrické autá a benzín sa má postupne predražovať cez cenu CO₂.

Domácnosti majú získať vyššie dotácie na ekologické vykurovanie, zatepľovanie či výmenu okien, pričom nízkopríjmové skupiny dostanú dodatočné bonusy. Vláda plánuje rozšírenie železničnej siete, cyklotrás a výstavbu stoviek rýchlonabíjačiek pre nákladné autá.

Minister životného prostredia Carsten Schneider (SPD) chce okrem iného program merania emisií z tráviaceho procesu pri trávení kráv a nových plemien dojníc, ktoré vypúšťajú menej metánu.

Program myslí aj na trh práce – podporí vznik nových „zelených“ profesií a využívanie umelej inteligencie v energetickom poradenstve. Celý balík však bude stáť miliardy eur.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajinské veľvyslanectvo v Moskve dlhuje milióny rubľov

Moskovský arbitrážny súd rozhodol v prospech Moskovskej zjednotenej energetickej spoločnosti (PJSC MOEK) v spore s ukrajinským veľvyslanectvom v Rusku. Súd priznal energetikom viac ako 5,5 milióna rubľov, teda takmer 60-tisíc eur, za nezaplatené dodávky energie, pričom suma zahŕňa dlh, penále, pokuty aj štátny poplatok, informuje ruská agentúra TASS.

Podľa rozhodnutia má veľvyslanectvo uhradiť len na jednej z reklamácií viac ako 3,4 milióna rubľov, ďalšie nároky presahujú dva milióny. Prípad pôsobí paradoxne, keďže budova ukrajinského veľvyslanectva v Moskve je od februára 2022 prázdna.

Po začiatku vojny Rusko evakuovalo svojich diplomatov z Ukrajiny a Kyjev následne jednostranne prerušil diplomatické vzťahy s Moskvou.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vtedy oznámilo evakuáciu personálu a odvtedy zostávajú ambasády na oboch stranách neobsadené.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.